Pretože od polovice septembra do tejto oblasti nepremávajú už ani linkové autobusy a inak sa sem dá dostať iba na aute s náhonom na všetky kolesá. Na pochod s názvom Laugavegur (Cesta horúcich prameňov) sme si aj s cestou vyhradili 4 dni. Časová tieseň nás s kamarátkou po dlhej dobe stopovania prinútila využiť autobus. Prvý raz som sa cítila na Islande ako normálna turistka, autobus bol plný ľudí z rôznych kútov sveta a šofér nás pravidelne vyháňal von na fotografické prestávky. Cesta z Reykjavíku nám trvala asi 4 hodiny. Po odbočení z hlavnej cesty nás čaká pomalé trmácanie sa po nespevnených cestách, strmé zákruty a samozrejme brodenie riek, a neskutočné výhľady z okna.

Landmannalaugar nie je nič iné, iba akási turistická základňa uprostred hôr. Je tu kemp, informačné centrum, horská chata, horúce pramene a odstavený autobus, kde ponúkajú základné občerstvenie. Nejaký veľký luxus tu neočakávajte. V informačnom centre si pre istotu kupujeme mapu a knihu The Laugavegur hiking trail s podrobným popisom trasy. Prehodíme pár slov s pracovníkom infocentra, pýtame sa na počasie a zapisujeme sa do akejsi knihy túr s podrobným rozpisom, kde budeme ktorý deň spať, počtom ľudí a kontaktnými informáciami.

Kopce naokolo hýria rôznymi farbami, Landmannalaugar znamená v preklade Dúhové hory, pretože sú vytvorené z ryolitu (lávy s rôznymi minerálmi) a naozaj sú rôznofarebné. Celá trasa je dlhá cca 55 km a odporúča sa ju absolvovať od polovice júna do polovice septembra. Skôr alebo neskôr vás tu môže prekvapiť veľa snehu, nepriechodná trasa a uzavreté chaty. Trasa nie je veľmi náročná, prejdete ju za 3 - 4 dni, ideálne zo severu (Landmannalaugar) na juh (Þórsmörk), kedy má trasa menšie prevýšenie. Treba si však vopred overiť počasie. Islandské vie dať turistom na trase občas riadne zabrať. Aj nám v podstate pršalo každý deň, aj keď sme mali šťastie a nebol to nejaký lejak. Mnoho zaujímavostí a prírodných krás sa nachádza aj mimo hlavnej trasy, takže ak nemáte záujem o rýchlostný rekord, kľudne si trasu vychutnajte aj pomalšie. Po celej trase sa nachádzajú 4 horské chaty Islandskej turistickej asociácie. Ďalšia je vo východiskovom a záverečnom bode trasy. Cena za nocľah bola v lete 2011 - 4500,- ISK. Pri každej chate je aj miesto vyhradené na stanovanie s poplatkom 1100,- ISK. Stravu na žiadnej chate nekúpite, ale majú tu pomerne dobre vybavené kuchynky (žiaľ iba pre ubytovaných v chate, stanujúci turisti tam majú vstup zakázaný). Ak si v lete chcete užiť pohodlie chaty, určite odporúčam rezerváciu v niekoľkotýždňovom predstihu. Potrebný je spacák, na chatách neposkytujú žiadne prikrývky.

1. deň

Túru sme začali po islandsky - kúpaním sa v termálnom prameni pri horskej chate v Landmannalaugar. Bolo to príjemné nabudenie na úvodný a najstrmší úsek trasy. Čakalo nás 12 km pomerne tiahleho stúpania k prvej chate s prevýšením takmer 500 metrov. Začíname šľapať cez lávové pole Laugahraun, odkiaľ sa presúvame na žltohnedé svahy Dúhových hôr a stúpame na kopec Brennisteinsalda. Objavujeme sa vo svete pary a horúcich prameňov, veď Landmannalaugar je druhé najväčšie geotermálne pole Islandu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Strmé stúpanie sa strieda s miernejšími úsekmi, ale pri pohľade na okolitú krásu farebných hôr, neskutočne sfarbený mach s kvapkami vody a lesknúci sa obsidián v lúčoch slnka nám cesta rýchlo ubieha. Podvečer sme dorazili na Chatu Hrafntinnusker, ktorá je na pomerne pustom mieste bez vegetácie. Keďže cestujeme nízkonákladovo, naším domovom sa stáva stan, ktorý si rozkladáme na mieste vyhradenom na stanovanie neďaleko chaty. Jednotlivé miesta sú ohradené múrom, postaveným zo skál. Na otvorenom priestranstve nám múr poskytuje aspoň čiastočnú ochranu pred vetrom. Na chate sa zapisujeme do knihy túr. Večer chatárka cez vysielačku kontroluje s kolegami z informačného centra, či iných chát, či všetci dorazili podľa plánu. Pred chatou je k dispozícii umyvárka a suché WC. Chata je typicky horská, sú tu poschodové postele (zaujímavosťou sú aj dvojpostele), veľmi dobre vybavená kuchynka, v predsieni je sušiareň a samozrejme je vykurovaná geotermálnou energiou.

2. deň

Na druhý deň nás čaká 12 km k horskej chate pri jazere Álftavatn. Terén už nemá byť taký náročný, preto sa vyberáme na prehliadku ľadových jaskýň, ktoré sú cca 2 km od chaty. Správkyne chaty sa pýtame na cestu a jej poznámka, že keď sa dostaneme k snehovému poľu, cez ktoré máme ísť priamo dole a nebudeme vidieť jeho koniec, nemáme pokračovať, nás trošku vystrašila. Chvalabohu hmla sa zdvihla a vyšľapaný chodník cez sneh sme dobre videli. Pri zostupe k dolnému okraju snehového poľa sme pochopili jej varovanie. Strmé zrázy naľavo od chodníka končili pri úpätí ľadových jaskýň. Pod masou ľadu sa nachádzajú termálne pramene, ktorých teplo ľad roztopí a tak vznikajú jaskyne, ktoré sa neustále menia. Jedny sa úplne roztopia a prepadnú sa im stropy, iné zase vzniknú, takže pri ich prehliadke treba byť opatrný. Ale kombinácia ľadu a termálnej vody určite stojí za túto krátku odbočku.

Predtým, ako znovu vyrazíme na cestu, sa opäť zapisujeme do knihy túr, ale priznám sa, že na ďalších chatách to už tak dôsledne nedodržiavali, asi to viac sledujú, iba ak sa naozaj niekto stratí. Cesta k jazeru Álftavatn opäť vedie pomedzi nádherne sfarbené hory, cez snehové polia a pusté oblasti s čiernym popolom, či oblasti s geotermálnou aktivitou, až sa dostávame na vrchol kopca, z ktorého sa nám naskytá nádherný pohľad na zelené údolie pod nami a v diaľke sa črtá jazero. Čaká nás pomerne strmý zostup a brod cez našu prvú rieku na trase, tentoraz ešte prejdeme pohodlne po kameňoch. Za riekou sa ocitáme v zelenej machovej oáze, okolo chodníka sa pasú ovečky a krajina má zelenší a veselší ráz.

Komplex chát má krásnu polohu pri jazere, sú tu dve chaty pre turistov, jedná malá chatka, kde žije správca a v ďalšej budove sú sprchy (za poplatok) a WC. Začína pršať a okolie chaty je dosť bahnisté, oceňujeme drevené premostenia medzi jednotlivými budovami. Aj napriek dažďu je tu rozhodne prívetivejšia atmosféra, ako na prvej chate. Náš pôvodný plán urobiť prechod za 4 dni sme prehodnotili a rozhodli sa skrátiť ho o 1 deň.

Od jazera vedú dve trasy - jedna ide po nespevnenej ceste a vedie k Chate Hvanngil vzdialenej 5 kilometrov. Druhá pokračuje okolo východného brehu jazera. Správca chaty hovorí, že túto trasu neodporúča. Je zle značená a treba brodiť veľmi divokú rieku. Cieľ nášho druhého dňa je preto jasný - Chata Hvanngil. O niekoľko sto metrov nás čaká rieka. Tentoraz už musíme vyzúvať aj topánky a brodíme sa riekou. Turistika na islandský spôsob. Ani sa nenazdáme a sme pri chate. Pôsobí dosť opustene, všetci turisti ostali pri jazere Álftavatn. V chate je iba skupina turistov z cestovnej kancelárie s dvomi sprievodcami.

3. deň

Celú noc výdatne pršalo, takže sa zobúdzame do hmlistého rána. Turisti, ktorí strávili noc v teplom a útulnom prostredí chaty, nás obdivujú. Posledný deň pochodu nás čaká 25 km. Počasie nie je veľmi príjemné, je zatiahnuté a občas spŕchne. Pár metrov za chatou vedie cesta cez relatívne nový most ponad rieku Kaldaklofskvísl. Rieka je dosť divoká, neviem si predstaviť, že pred pár rokmi sa cez ňu brodilo. O necelý kilometer je rieka Bláfjallkvísl. Už bez mosta a tak sa brodíme. Pokračujeme cez "vulkanickú púšť" - pláne so sopečným popolom a struskou. Tento úsek nie je veľmi zaujímavý, človek má v šedi a černote akýsi pocit opustenosti. Krajina sa mení neďaleko ďalšej chaty na trase - Emstrur (Botnar). Objavuje sa rieka s kaňonom a aj počasie sa umúdruje. Krátka prestávka na chate a už pokračujeme ďalej. Hneď za chatou sa zastavujeme pri informačnej tabuli o ľadovci Mýrdalsjökull a sopke Katle. Nachádzame sa priamo pod ňou a v prípade sopečnej explózie sme priamo na trase povodne z roztápajúceho sa ľadovca. Dosť zvláštny pocit.

Krajina sa znova mení, pribúda zeleň a po pár minútach zostupujeme za pomoci lán strmo k kaňonu, ktorým sa valí burácajúca rieka Syðri-Emstruá. Most vyzerá dosť strašidelne a pohľad pod nohy tiež. Postavili ho v roku 1979 a v roku 1988 ho zničila povodeň, takže ho museli stavať znovu. Kráčame proti prúdu rieky a po vystúpení z kaňona sa nám otvárajú výhľady na okolité ľadovce. Slnečné počasie, kopce obrastené machom, kaňony a v diaľke ľadovce - scenéria je úchvatná. Brod cez poslednú ľadovcovú rieku a ocitáme sa v lese. Je to príjemná zmena po pustej krajine za nami. Vieme, že sme blízko Þórsmörku- zelenej oázy medzi kopcami a troma ľadovcami - Mýrdalsjökull, Tindfjallajökull a Eyjafjallajökull.

Nocujeme v kempe v údolí Húsadalur. Okrem kempu s umelým termálnym jazierkom a chatiek je tu aj veľmi pekne vybavený hostel. Je koniec sezóny a tak zíva prázdnotou. Zamestnankyňa nám hovorí, že hostel bude otvorený už iba maximálne 2 týždne. Ľudia sa sem znova vrátia až v máji alebo júni.

4. deň

Na ďalší deň ideme na prechádzku do susedného údolia Langidalur k ďalšej horskej chate. Údolie je vďaka okolitým ľadovcom a zvláštnym zeleným kopcom (trošku pripomínajú Machu Picchu), rozvetvenej ľadovcovej rieke a podivným skalným útvarom jednoznačne jedno z najkrajších miest Islandu. Jediná možnosť, ako sa z Þórsmörku dostať pešo (okrem prechodu cez horský priesmyk Fimmvörðuháls) je práve z tohto údolia, nakoľko iba tu je most pre peších. Rieka je zjavne vodnatejšia ako zvyčajne, lebo most končí, ale pevnina je stále niekoľko centimetrov od jeho okraja. K hlavnej ceste č. 1 je to odtiaľto cca 30 km, treba však prebrodiť veľa riek. Radšej sa spoliehame na poobedňajší autobus a vydávame sa na kopec Valahnúkur, odkiaľ je krásny výhľad.

Poobede opúšťame Þórsmörk v autobuse, ktorý sa prekvapivo zaplnil ľuďmi, ktorý s nami pred 4 dňami vyrážali na putovanie, ale neskrátili si ho tak, ako my. Cesta autobusom je tradične islandská - brodíme rieky a natriasame sa po nespevnej ceste. Bodku za krásnym výletom nám dáva krátka zastávka pri vodopáde Seljalandsfoss, ktorý obkolesuje dvojitá dúha a z cestičky, vedúcej poza vodopád, si užívame pohľad cez padajúci závoj vody.

V utorok 3. apríla 2012 bude mať autorka premietanie o Islande v bratislavskom vodáckom klube Paddler v Karloveskom ramene o 20.00 h. Vstup je voľný.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek