Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Linecká cesta a výstup na H. Dachstein

Minuloročnú letnú dovolenku sme sa rozhodli stráviť v rakúskych Alpách. Už dávnejšie som mala vyhliadnutú oblasť nazývanú Salzkammergut (Soľná komora), ktorá sa nachádza juhovýchodne od mesta Salzburg. Táto oblasť je známa nielen pre svoju bohatú históriu spojenú s ťažbou soli, ale aj vďaka nádhernej prírode, ktorá dokáže učarovať každému turistovi kombináciou priezračných jazier a vápencových hôr. Naše výlety opíšeme aj s Matúšom do viacerých článkov, toto je druhý z nich, opisujúci druhý a tretí deň putovania oblasťou Dachstein Salzkammergut.

Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Dachstein (Dachsteingebirge)
Trasa
  • Najvyšší bod: 2994 m n. m.
  • Najnižší bod: 736 m n. m.
Voda
Hofpürglhütte, Adamek hütte
Nocľah
Adamek hütte
Doprava
vlastné auto
SHOCart mapy
Kompas - Radstadt, Schladming, Flachau, č. 31, mierka 1 : 50 000

Na začiatok pridávam malé pripomenutie, čo sme prešli prvý deň a čo ste si mohli prečítať v prvom článku. Po vyvezení lanovkou od Gosauského jazera na Zwieselalm sme začali putovať po trase Dachstein Rundwanderweg s odbočkou na parádny výhľadový kopec Grosser Donnerkogel, na ktorý sme vystúpili naľahko. Po návrate rovnakou cestou pokračujeme v okružnej trase Dachstein Rundwanderweg k chate Stuhlalm, a potom popod nádherné veže Gosaukammu prichádzame na chatu Hofpürglhütte.

Trasa

Hofpürglhütte - pod sedlo Reissgangscharte (1,5 h) – Hochkesselleck (1,5 h) – Torsteineck (1,5 h) – Adamek hütte (nocľah) (1 h) – Hoher Dachstein (4 h) - Adamek hütte (2,5 h) – Vorderer Gosausee (3 h)

Pondelkové ráno na Hofpürglhütte

Ránko na Hofpürglhütte (1705 m) je nádherné, slnečné. Raňajkujeme na lavičkách pred chatou. Obdivujeme hradbu hôr cez údolie pred nami a je nám ľúto, že len málo kopcov dokážeme priamo identifikovať. Okolo ôsmej vyrážame, zatiaľ aj naďalej po Dachstein Rundwanderweg. Úsek po odbočku do sedla Steiglpass (2018 m), cez ktoré sa dá urobiť najkratší okruh okolo Gosaukammu, vedie cca po vrstevnici. Miestami preskakujeme veľké suťové výmole po jarnom topení snehu, inde vedie chodník opäť lúkami. Obloha je blankytne modrá a tvorí nádherný kontrast s bielymi skalami a zeleňou trávy a kosodreviny. Opäť neviem, čo skôr fotiť, krajina okolo nás je krajinársky veľmi hodnotná.

Linzer weg

Po Rundwanderweg pokračujeme až po rázcestie pod Reissgangscharte (1952 m). Tu sa odpája Linecká cesta (Linzer weg), ktorá vedie na Adamek hütte. Hneď na začiatku trasy je upozornenie, že trasa je len pre skúsených. Aj v turistickom sprievodcovi Salzkammergutom je označená ako čierna, tj. ťažká, pričom sa neodporúča ju absolvovať v čase snehovej pokrývky alebo za veľkej hmly. Ak sme sa doteraz pohybovali prevažne po vrstevnici, tak tu to už rozhodne neplatí. Chodník stúpa prudko hore žľabom serpentínami najprv v sutine, niektoré úseky sú zaistené kovovým lanom. Postupujeme spolu asi 4 skupinky, všetko turisti, ktorí spali na Hofpürglhütte a ktorí mieria tiež na „Adámka“.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prvú väčšiu pauzu si dávame nad žľabom v sedle Reissgang, kde nás uchvacuje úžasný výhľad na Gosauské jazerá pod nami a masív Gosaukammu na západ od nás. Stúpaniu ale rozhodne nie je koniec. Po pauze pokračujeme smerom na Hochkesseleck (2218 m) neustále s výhľadmi na Gosaukamm. Ráz krajiny sa začína meniť, okolie je už takmer výhradne skalnaté, len sem-tam popretínané vysokohorskou zelenou trávičkou. Čoskoro sa ocitneme už len v krajine suti a kamenia. Je čas obeda, otec s dcérou z Prahy si už varia nejakú cestovinovú mňamku, a tak sa rozhodneme obed vyriešiť podobne. Veď ako často sa dá obedovať s podobným výhľadom! Z tohto bodu vidíme aj náš dnešný cieľ – Adamek hütte. Vzdušnou čiarou to nevyzerá ďaleko, ale kým k nej dôjdeme, tak ubehnú ešte 3 hodiny.

Po obedovej prestávke teda nasleduje druhý úsek dnešného dňa. Zvyšok trasy k Adamek hütte vedie územím skál a sute, prevažne ľadovcovou morénou, čo znamená neustále preliezačky. Najprv dole, potom hore, sem tam nejaké železo. Škoda akurát ťažkých batohov. Trasu osviežuje pohľad na Eiskarspitz (2480 m), ktorý sa nad trasou týči ako raketa. Občas sa objaví zvyšok snehu, tak sa v jednom mieste Matúš rozhodne vyskúšať prírodné ochladzovadlo. O chvíľu sa presviedčame na vlastnej koži o tom, ako dokáže byť počasie na horách vrtkavé. Krásny slnečný deň sa ako šibnutím čarovného prútika mení na hustú hmlu. Tá sa nasunula zdola z údolia a vyzerá, že sa jej asi tak skoro nezbavíme. Posledné dve hodiny teda doliezame v mlieku a presviedčame sa, aká je to radosť hľadať značky v tomto teréne pri hmlistom počasí. V hmle míňame aj Malý Gosauský ľadovec a v ceste nám stojí ešte skalnatý masív Torsteineck (2259 m), ktorý sa zdoláva pomocou kovových kolíkov a lán. Na chatu však prichádzame v pohode a dokonca aj v našom internom časovom limite okolo piatej poobede.

Adamek hütte (2196 m)

Chata je rozľahlá, vyspí sa v nej 28 ľudí v normálnych izbách a 68 v lágroch. Keďže v čase našej návštevy došlo k prudkej zmene počasia, tak ani návštevníkov na chate nie je veľa. Neviem si ale dobre predstaviť, ako tu fungujú, ak majú chatu úplne plnú, jedálenská časť mi totiž príde na taký počet spáčov malá, hoci na stránke uvádzajú, že sa dnu vlezie 100 ľudí. Nocľah sme mali opäť rezervovaný dopredu, cena v lágri stojí pre člena OeAV 15,- € a pre nečlena 23,- €. Po túre sme samozrejme nepohrdli pivom, ktoré tvorilo gro našej útraty. Z jedál sme ochutnali Speckbrot, čo je chlebík s plátkami domácej sušenej slaniny. Milo nás prekvapilo množstvo slaniny, dojedali sme ju ešte s naším vlastným chlebom. Večer sa dlho nedružíme, predsa len túra bola dlhá a ráno chceme napriek nie veľmi priaznivému počasiu vystúpiť na Hoher Dachstein.

Výstup na Hoher Dachstein (2994 m)

Ďalší deň vstávame o šiestej. Veci sme si pochystali už večer, aby sme ráno nebudili balením osadenstvo lágra. Už pri chate si dávame sedáky s ferratovým setom, aby sme sa tým nemuseli zdržiavať vyššie. O pol siedmej vyrážame. Všade naokolo je stále hustá hmla. Kúsok nad chatou sa viditeľnosť na pár sekúnd zlepší a stretáme skupinku troch kozorožcov. Vôbec sa neboja a pózujú ostošesť, škoda, že nemáme nasadený teleobjektív, aby sme ich zachytili detailne. Potom sa opäť ponoríme do hmly. Červené značky po skalách a ľadovcovej moréne nás neomylne vedú k ľadovcu. Opäť treba sem-tam niečo preliezť, ale všetko je dobre zaistené. V jednom mieste však značka končí. Pár rokov dozadu asi siahal ľadovec až sem. Dnes má hranicu o dosť vyššie. Hľadáme cestu, ako ďalej, ale tápame. V hmle nevidieť absolútne nič a nemám odvahu ísť niekam do neznáma, keď ani neviem poriadne kam. Uvažujem nad návratom k chate, keď nám zrazu príroda pomáha a hmla sa na chvíľu jemne dvíha. V diaľke zbadáme kamenného mužíka a za ním ďalšieho. Super, môžeme pokračovať! V týchto miestach sa o chodníku už nedá hovoriť, skáčeme a stúpame po veľkých vápencových obrúsených platniach, ktoré sú posypané jemným štrkom a pieskom. Ideálny materiál, teším sa na zostup.

Mužíci nás dovedú k ľadovcu. Ide o najužšie miesto, aby sme stúpali nebezpečným terénom čo najmenej. Obúvame mačky, do rúk berieme čakany. Nenadväzujeme sa, ako by sa na ľadovci malo, pretože v dvoch by to aj tak nemalo význam. Na chvíľu sa hmla rozplýva a vidíme trasu, ktorú sme prešli od chaty. Dachstein ostáva v hmle, ktorá nás o pár sekúnd opäť pohltí. Stúpame rovno hore ľadovcom. Po tom najprudšom sa terén mierni a stúpa len pozvoľna, nachádzame dokonca niečo ako vydupaný chodník. Opäť sa hmla na chvíľu rozplýva. Chata vyzerá tak blízko a my sa pritom plahočíme už dve hodiny. Urobíme dva cvaky a hmla je tu opäť. Stále ale dúfam, že z vrcholu nám bude dopriaty aj výhľad. Ešte kúsok ideme ľadovcom, preskočíme menšiu trhlinu a už sa stúpa strmo snehovým poľom k miestu, kde začína zaistený úsek na vrchol. Skala vyzerá byť bez snehu a ľadu, a tak dávame mačky dole, čakan na batoh a ďalej pokračujeme po A/B ferrate až na vrchol. Stále v hmle. Zo začiatku sa istím všade, potom ľahšie úseky prechádzam bez istenia. Som milo prekvapená, že trasa je celkom v pohode, čakala som, že to bude oveľa náročnejšie. Samozrejme idem pozorne a radšej pomalšie, hmla naokolo nám vlastne pomáha, pretože nevidíme padáky dole.

Po štyroch hodinách stojíme na vrchole. Určite by sa to dalo zvládnuť aj rýchlejšie, ale mňa si chytila kríza, tak typická pre tretí deň, a tak chudák Matúš musel na mňa stále čakať. Ale však čo, vyšli sme. Sme tu, na Dachsteine, vo výške 2994 m. A nebolo to ani také ťažké! Všade naokolo je hmla, takže výhľady sa fakt nekonajú, ale aspoň sme na vrchole sami. To je pre Dachstein vzácne, obvykle tu bývajú davy. Otvárame vrcholové pivko, nachádzame našu najvyššiu geoskrýšu, spapáme niečo sladké, zapíšeme sa do vrcholovej knihy. Celkovo tu strávime skoro hodinu, úplne sami. Keď počuť cinkať karabínky na východ od vrcholu, tak sa vydávame na zostup. Nech aj iní majú zážitok byť na vrchole sami.

Z Dachsteinu naspäť na Adamek hütte

Zostupujeme rovnakou trasou. Celkom sme prekvapení, že z osadenstva chaty sme boli jediní, kto sa vybral hore. Počasie asi všetkých odradilo. Ešte na ferrate nakoniec stretáme jediných ľudí tohto dňa. Zostup ubieha rýchlo, pod skalou opäť nasadzujeme mačky a berieme čakany. Sneh trochu zmäkol, a tak sa najstrmšia časť snehovým poľom dá zvládnuť. Preskakujeme trhlinu a pokračujeme chodníkom dole. V mieste, kde sme sa predtým pripojili navrhujem pokračovať po chodníku ďalej ľadovcom, že však možno to bude lepšie než to, čím sme šli hore. Neskôr to vyhodnocujeme ako hlúposť. Chcem to ale spomenúť, aby sa iní turisti radšej dali pozor, takže mi kľudne v diskusii nadávajte. Chodník-nechodník križuje celý ľadovec, postupne idúc až skoro pod Steinerscharte. Ľadovec sa topí, pod tenkým ľadom sa črtajú celé potoky, nadávame si za toto rozhodnutie. Koniec sa však blíži, a tak so zovretým hrdlom prechádzame posledný úsek.

Vydýchneme si, až keď stojíme na pevnej zemi. Našťastie sa pod nami nič neprepadlo. Vieme však, že ak sa rozhodneme nabudúce pre takúto prechádzku po ľadovci, tak jedine naviazaní. Nachádzame nejaké modré bodky po skalách, ako keby modré neoficiálne značenie. Netušíme, kam vedie, ani čo znamená, veríme ale, že v hmle nás dostane na správnu cestu. Keď však mieri niekam mimo, tak ho opustíme, preskáčeme pár skál a so šťastím nachádzame červenú značku. Tou sme pri chate za pár minút. So šťastím sme si teda cestou po ľadovci trasu dosť skrátili, rozhodne ale tento náš postup neodporúčam, ak sa neplánujete naväzovať.

Zostup ku Vorderer Gossausee (937 m)

Na chate chvíľu kvasíme a predychávame náš zážitok. Zapíjame to pivkom a zajedáme teplou polievkou. Ja by som najradšej opäť prespala tu, ale Matúš je za zostup k autu. Tak teda súhlasím, hoci nohy ma už teraz bolia. Po 800 m hore a dole na Dachstein a späť nás čaká ďalších 1400 m dole ku Gosauským jazerám. Malo by to trvať cca tri hodiny, čo je takto na záver dňa brutalita. Serpentínami sa krútime, keď zídeme pod hmlu, tak už vidno zadné jazero. Stále sme ale veľmi vysoko. Cesta je nekonečná a úmorná. Matúš prehlasuje, že tadeto by hore teda nechcel ísť. Zvyšné kilometre k autu ideme krívajúc, úplne zničení. Ešte kúsok okolo predného jazera a už sme pri Gasthofe na dolnom okraji. Je niečo pred siedmou večer, deň sa chýli ku koncu. Za odmenu si dávame jedlo v reštaurácii namiesto varenia instantných cestovín. Pivko a rakúska kuchyňa je príjemnou bodkou za prvou časťou nášho týždenného pobytu v Rakúsku.

Zhrnutie

Celý výlet v oblasti Dachstein Salzkammergut nám trval tri dni, prespali sme na dvoch chatách a prešli sme krásny kúsok rakúskych hôr s čerešničkou na torte v podobe výstupu na Hoher Dachstein. Zážitkov a dojmov sme si nazbierali toľko, ako už dávno nie. Krajina nás očarila natoľko, že sa do tejto oblasti určite vrátime. Turistická infraštruktúra je na výbornej úrovni, takže sa už teraz tešíme na objavovanie ďalších krás tejto časti Salzkammergutu.

Túra sa konala 29. - 30. 8. 2011. Použitá bola mapa Kompas - Radstadt, Schladming, Flachau, č. 31, mierka 1 : 50 000 a odporúčam internetovú mapu na www.bergfex.at.

Autori fotodokumentácie: Andrea Halienová, Matúš Morong

Fotogaléria k článku

Najnovšie