Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Bežky Bumbálka – Kmínek – Salajka – Bumbálka

Vo vzduchu sa vznáša nádherná zima, celý svet sa belie čistým snehom a lúče zubatého zimného slnka príjemne hrejú. Lyže sa potichu kĺžu správne utlačeným snehom, výhľady odkrývajú krásu okolitej krajiny a malebné chalúpky a domčeky v nás prebúdzajú romantické predstavy. Akoby tu človek vystúpil z 21. storočia.

Vzdialenosť
15 km
Prevýšenie
+440 m stúpanie, -440 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 29.01.2012
Pohoria
Západné Beskydy: Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 900 m n. m.
  • Najnižší bod: 590 m n. m.
Voda
Bumbálka, Masarykova chata, Chata Kmínek
Doprava
Čadca (vlak, bus) / Bytča (vlak, bus) - Makov (vlak, bus) - Bumbálka (bus), vlastné auto
SHOCart mapy
» č.1077 Kysucké Beskydy, Kysuc (1:50.000)

Beskydská magistrála je právom považovaná za jednu z najkrajších bežkárskych hrebeňoviek, ktorej výhody ani zďaleka nekončia pokojnými samotami a nečakane krásnymi pohľadmi. Vďaka množstvu nenáročných nástupov na trasu a alternatívnych odbočiek ponúka magistrála veľmi veľa krásnych výletov, z ktorých si vyberú nároční aj rekreační bežkári, naháňači kilometrov a tepovej frekvencie aj nevyliečiteľní milovníci krásy a pohody.

Trasa

Bumbálka – Smutníky – rázcestie nad Kmínkom – Chata Kmínek – Janošec – Hluchanka (Kelčovské sedlo) – Údolí Velké Smradlavé – Pod Salajkou – Salajka – Bumbálka

Bumbálka nie je len horský hotel či hraničný priechod, ale aj lyžiarske stredisko a obľúbené nástupné miesto mnohých príjemných výletov v pokojnom beskydskom kraji. Nemožno sa preto čudovať, že počas pekných víkendov tamojšie parkoviská praskajú vo švíkoch a turistické chodníky či bežkárske trasy sa len tak hemžia pohybuchtivými ľuďmi, ktorých koncentrácia však s pribúdajúcou vzdialenosťou od ciest pre autá a chát s reštauráciami ubúda.

S autami sa lúčime asi po 1,5 kilometri pri Masarykovej chate na vrchole Beskyd (900 m n. m.), ktorej história siaha až do roku 1923 a spája sa s Klubom českých turistov Moravská Ostrava. Pôvodnú chatu z 20-tych rokov 20. storočia by sme však v tej dnešnej hľadali márne. V roku 1952 drevená chata vyhorela a v 70-tych tokoch bola neďaleko postavená chata nová, kde sa dá dnes občerstviť a ubytovať a kde si možno tiež zalyžovať s výhľadom na najvyšší vrchol Beskýd, 1 323 metrov vysokú Lysú horu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Cesta do minulosti

Po pohodlnej hrebeňovke nasleduje prudšie klesanie do sedla Smutníky. Kým Masarykova chata s autami, vlekom a WiFi sieťou patrí do dnešného sveta, sedlo Smutníky akoby predstavovalo pomyselnú bránu do minulosti. Pri pohľade na malebné chalúpky učupené v kopách snehu uprostred nádhernej prírody a snehovú prikrývku porušenú len tiahlymi lyžiarskymi a hlbokými pešími stopami človeku nevdojak príde na um, že sa tu musel čas aspoň na chvíľu zastaviť.

Počas mnohých krátkych výstupov a zostupov máme aspoň na krátky čas možnosť stať sa súčasťou tejto idyly, ktorú nakrátko preruší len Chata Kmínek, ktorá nie úplne zapadá do romantickej minulosti ožívajúcej v našich hlavách. Aj napriek tomu však po krátkom no strmom zjazde obdivujeme obrovské cencúle, ktoré túto drevenú chatu v malom sedielku zdobia, a strmým výstupom sa znova lúčime s moderným svetom.

Vrch Korytové (881 m n. m.) nás za náročnejšie stúpanie odmeňuje úžasnými snehovými pláňami posypanými nekonečným lesom obrovských snehových vločiek a nádhernými výhľadmi. Dokonalú pohodu dopĺňa opierajúce sa slniečko, ktoré ešte stále príjemne hreje. Na neskorý obed sme si nemohli nájsť lepšie miesto. Vyberáme teda niečo pod zub, vyhrievame sa na slniečku a vychutnávame si luxusný obed.

V podobne očarujúcom duchu sa nesie aj pokračovanie hrebeňa. Ďaleké neporušené zasnežené pláne s Lysou horou v pozadí však striedajú biele lúky, obkolesujúce pokojnú osadu Dybalka, za ktorou v diaľke rozoznávame Malú Fatru s nezameniteľným Stohom a pôsobivým Veľkým Rozsutcom.

Cesta do súčasnosti

Po krátkom zjazde do Kelčovského sedla znova prechádzame pomyselnou bránou späť do 21. storočia, ktoré by sa dalo bez ostychu nazvať storočím automobilov. Pri rázcestníku Hluchanka nás z idylického sna prebúdza čiastočne odhrnutá cesta smerom na Kavalčanky, ktorou sme sa chystali pokračovať. Pôvodného plánu sa však nevzdávame a po šmykľavej ceste sa napokon s trochou šťastia dokĺžeme až na rázcestie Údolí Velké Smradlavé. Zo sústredenia sa na brzdenie nás vytrhli len piliny a konáriky, ktoré na ceste zostali po bývalom strome, a pekný pohľad na osadu Kavalčanky, kúpajúcu sa v zapadajúcom slnku, kde možno nájsť drevenú kaplnku z roku 1997.

Údolie potoka Smradlava nás i napriek veľavravnému názvu nevíta nepríjemnou arómou, keďže sírovodíkový prameň vyviera asi pol kilometra poniže. Nemáme však čas skontrolovať, či názov neklame, preto nám neostáva iné než mu uveriť a šmykľavou cestou pokračovať na rázcestie pod Salajkou. Odtiaľto modro značená cesta plynulo a tiahlo stúpa a po dvoch zákrutách sa pred nami zjavuje dlhá rovná cesta s asi 150-metrovým prevýšením. Kým niektorí zapínajú „tempomat“, automaticky postupne stúpajú a nechávajú svoju myseľ lietať bezhraničnými diaľavami, iným počas celého stúpania v hlave víria utkvelé myšlienky na nespravodlivosť sveta a zákernosť staviteľov dlhých rovných ciest do kopca.

Na krásnej lúke nás však všetkých napokon po dvoch kilometroch víta štýlová horáreň. Viac nás však na sklonku dňa teší upravená bežkárska trasa, vďaka ktorej nemusíme konečne ku každému kroku dopredu pripočítať automaticky aj pol kroka dozadu. Pozvoľne teda stúpame lesom, užívame si cestu nevyšmýkanú od áut a zanedlho míňame národnú prírodnú rezerváciu Salajka. Z jedného z najzachovalejších a najznámejších jedlovo-bukových pôvodných karpatských lesov v Beskydoch však veľa nemáme, keďže deň sa už stihol prehupnúť do noci a za úspech považujeme, že vidíme vôbec zasneženú cestu. Posledný strmší výstup na Bumbálku už absolvujeme len za svitu mesiaca, pri ktorom sa štýlovo lúčime s týmto čarovným kútom sveta.

Záver

Existuje množstvo miest, kde si možno oddýchnuť od každodennej rutiny a tvrdej reality, len málokde sa však dajú nájsť pomyselné dvere z 21. storočia. I napriek tomu, že celý pokojný kopaničiarsky kraj vyvoláva dojem pohody a doslova nabáda k pôžitkárskej turistike bez zhonu a ponáhľania sa, na svoje si tu prídu aj tí, ktorí si chodenie po horách či bežkovanie nedokážu predstaviť bez poriadnej námahy. Stačí len otvoriť mapu a vybrať si z mnohých možností, alebo jednoducho obuť vibramy či nasadiť lyže a túlať sa tichou romantickou krajinou.

Fotogaléria k článku

Najnovšie