Extra

Odpad v prírode a my

27. 04. 2012
Akosi to už patrí k sebe, že tam, kde sa zdržiavajú a pohybujú ľudia, sa postupne zvyknú hromadiť aj odpady. Možno si niektorí z používateľov tohto turistického portálu povie, čo to má spoločné s nami - turistami, cyklistami a milovníkmi prírodných krás. Ale musím zahanbene priznať, že sa to neraz týka aj nás, ktorí trávime v lone matky prírody často celé dni. A prečo tento článok? Pretože už dlho som doslova v nemom úžase, čo všetko sa dá nájsť v lese, rieke, alebo popri cestách.

Viem, že väčšina ľudí, navštevujúcich prírodu, nikdy za sebou nezanechá žiadne zvyšky, dokonca, nájdu sa aj takí, ktorí odnesú z prírody odpad aj za iných. Tým patrí veľký rešpekt. Odpad, ktorí zanechávajú pri turistických chodníkoch turisti je zanedbateľný v porovnaní s čiernymi skládkami za dedinami a mestami. Avšak už aj zopár obalov na chodníku, vedúcom nedotknutým prostredím, pomedzi skaly a vodopády, dokáže človeka znechutiť.

Problematické oblasti sú najmä viazané na miesta, kde dochádza k sústredeniu množstva ľudí. Prevažne sú to prímestské rekreačné prírodné areály, kde sa zvykne stretávať veľmi široká paleta ľudí a tiež známe a ľahko prístupné prírodné atrakcie. Od tých najmladších až po najstarších – a každý so sebou nesie potenciálny odpad – cigarety, vodu vo fľaši, niečo sladké pod zub, prípadne desiatu...

Nechcel by som zachádzať do hĺbky a rozoberať dôsledky odpadov v prírode, nechcem ani hovoriť o bežných negatívach, ktoré znamená odpad v prírode, to patrí k všeobecnému rozhľadu, prípadne „ujo google“ vie o tejto problematike tiež veľmi veľa. Mojim cieľom je skôr apel na každého jedného turistu, alebo človeka, ktorý sa bežne zdržiava v lesoch, horách a dolinách, aby sa aj on pričinil o čistotu našej prírody. Zaráža ma s akou ľahkovážnosťou sa mnohokrát aj priamo v dolinách Slovenského raja stretávam zo strany turistov, ktorí sa nadchýnajú krásami roklín a vodopádov, spravia si pár záberov, a potom obal od horalky putuje priamo na zem. Nájdu sa aj experti, ktorí, pre čistotu svojho svedomia, odpady nastrkajú pod korene, do štrbín skál alebo ich priharabú lístím, mysliac si, že keď odpad nevidno, tak je všetko v poriadku.

Častokrát sa obhajoba týchto lenivcov týka len rečí o absencii smetných košov, avšak táto obhajoba nemá veľkú šancu na úspech, ak sa človek zamyslí. Neviem si predstaviť hrebeň Nízkych Tatier posiaty smetnými nádobami alebo v prielome Hornádu desiatky smetiakov. Snažil som sa premýšľať nad tým, čo vedie ľudí k úmyselnému vyhodeniu zvyškov na zem. Z psychologického hľadiska sa v tom nevyznám, tak sa prikláňam len k možnosti, že je omnoho jednoduchšie a komfortnejšie pustiť obal na zem, ako si na odpadky nosiť samostatné vrecko a všetok odpad zbierať práve doň – takže to je len lenivosť a pohodlnosť, poväčšine.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Príroda je síce neskutočne silná a dokáže si poradiť dokonca aj s naším odpadom, lenže je aj trpezlivá a s cigeretovým ohorkom sa neraz musí pasovať až 5 rokov pokiaľ sa rozloží. Spomeniem tiež papier, o ktorom sa medzi ľudmi rozšírilo, že v prírode je v podstate rozložený behom pár dní a tak popri chodníkoch neraz nachádzame servítky a toaletný papier (kto by už len so sebou brával použitý toaletný, ak si náhle musel odbehnúť na potrebu? To sa asi musí prepáčiť..., avšak takýto papier sa neraz rozkladá až 5 mesiacov! Potom nie je prekvapením, ak sa popri chodníkoch nakoniec hromadia takéto biele kôpky.

Ďalším omylom, ktorý sa ujal v podvedomí ľudí je organický odpad, ten síce prírode neškodí z ekologického hľadiska, ale pre ten správny pocit, za ktorým putujeme lesmi je potrebná aj estetická hodnota krajiny. A práve tú môže ľahko narušiť aj obyčajná šupa z banánu, ktorej to trvá dokonca až 2 roky, pokiaľ sa s ňou príroda vysporiada. Iným plodom, ako sú jablká, hrušky a podobne, rozklad trvá kratšiu dobu a neraz sú tieto naše odpady vyhľadávané lesnou zverou, čo je opäť problémom. Pretože ak sa zvieratá naučia, že blízkosť človeka znamená aj ľahké získanie potravy, bude dochádzať k stretom medzi zverou a ľudmi omnoho častejšie. Našťastie, s týmto problémom sa celkom úspešne bojuje, po skúsenostiach s návštevami našich mackov, ktorým zachutili taktiež naše odpadky.

Potom sú odpady, ktorých rozklad trvá aj niekoľko ľudských životov a inak, ako fyzickým odnosom z prostredia sa ich nezbavíme, sú to napríklad PET fľaše, plasty, sklo, kovy, chemické výrobky ako polystyrén, guma... Nestáva sa často, aby turisti nosievali so sebou do prírody chemické výrobky, ak nerátame nejaké repelenty, impregnácie a podobne. Avšak sklo a PET fľaše alebo plechové nádoby sú bežnou súčasťou batohov. Tieto materiály predstavujú pre prírodu tvrdší oriešok a tak sa môže stať, že nami zahodenú fľašu raz budú nakoniec zbierať naše prapraprapradeti. A preto, ak máme v batohu dosť miesta a kríže nás nebolia natoľko, aby bol problém zohnúť sa, skúsme z lesa priniesť odpadu viac, ako sme tam niesli. Asi nás za tento čin nikto nepochváli, ani za to neočakávajme vyznamenanie od prezidenta, ale kde inde sa môže začať meniť mentalita ľudí a postoj k prírode ak nie práve u jednotlivca?

Nechcel som zasahovať do problematiky väčších čiernych skládok, ale keďže sa s nimi stretávam bežne pri prechádzkach, neraz som premýšľal nad tým, ako sa dá zariadiť, aby sa skládky odpadu nehromadili a neohrozovali tak životné prostredie, aby bol zážitok z prírody naozaj príjemný. Ako len by som – bežný občan, turista, mohol pomôcť pri likvidácií takejto skládky. Samozrejme, dá sa pozháňať partia odhodlancov, vziať mechy a na vlastné náklady ísť upratovať (v našich končinách asi skôr sci-fi), ale je tu ešte jedna možnosť – nahlásiť takéto skládky na miestnom úrade. Ten by mal tieto skládky zdokumentovať, prípadne zistiť pôvodcu skládky (možná pokuta až okolo 6 600,- €) a odstrániť ich. Samozrejme, čím viac ohlásení čiernej skládky, o to skôr dôjde k tomu aby sa úradná mašinéria dala do pohybu.

Tu nastáva ale ďalší problém – byrokracia. Kto by sa už len dnes potreboval zapodievať niečím navyše? Máme predsa dosť svojich starostí. Ale opäť je potrebné vyviesť ľudí z omylu, doba pokročila a tak už nie je potrebné vypisovať papiere, stáť v radoch a iniciatívne, pre dobro spoločnosti, strácať svoj vlastný čas. Skládku stačí nahlásiť telefonicky, alebo mailom, ideálne aj pripojiť fotografie a polohu – najlepšie GPS súradnice, aby neostalo pri: „tam ako rastie topoľ a za ním doprava a potom 100 metrov vzadu v takej jame...“ Avšak pozor, roztrúsený odpad po krajine nie je skládka!

Je tu ešte jedna možnosť, ktorá je najpohodlnejšou a asi aj najprijateľnejšou. Ide o mobilnú aplikáciu TrashOut, nechcem robiť reklamu žiadnym aplikáciam ani mobilom, ale táto užitočná aplikácia (aspoň jedna z miliónov neužitočných) je naozaj vydareným medzinárodným projektom. Problémom je, že táto aplikácia je kompatibilná len so zariadeniami s operačným systémom od iOS 4.0, pričom bude dostupná aj pre android. Ak máme možnosť túto aplikáciu používať, nie je na škodu ju pri potulkách občas aj použiť. Stačí odfotografovať skládku a anonymne, bez čakania a byrokracie ju aplikácia nahlási priamo na Ministerstvo životného prostredia SR. Naozaj stačí minútka času a minimum námahy a čierna skládka v našom okolí by sa mala stať minulosťou.

Problém hromadenia odpadov mimo miest, na to určených je závažným problémom nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách, avšak každá krajina má s týmto neduhom svoje skúsenosti – niekde je to už zakorenené hlboko v mentalite národa, aby si svoju prírodu chránili, inde sa na to úplne kašle a heslom „keď môžu iní, môžem aj ja“ si vlastne podpília vlastný konár, na ktorom sedia...

Preto chcem poďakovať všetkým, keďže asi im za to veľa ľudí nepoďakovalo, ktorí si z lesa svoj odpad donesú domov, prípadne ak sa s nimi z lesa dostane do komunálneho odpadu aj niečo navyše. Každý turista, alebo milovník prírody, ktorý si z prírody berie pokoj na duši, oddych, harmóniu a pohodu, mal by zároveň prírode niečo aj dať, alebo skôr, nemal by jej nechať nič navyše, čo do nej nepatrí. Možno by bolo fajn zabudnúť na hnev a nespravodlivosť a za hŕstkou lenivcov občas zdvihnúť nejaký papierik, alebo fľašu. Odvážnejší môžu "bordelárov" aj upozorniť, ale to väčšinou vedie ku konfliktom a dôvodov na zvyšovanie krvného tlaku je dennodenne dosť, tak si radšej užime, aj naším pričinením, čistú prírodu bez zbytočných odpadkov.

Súvisiace odkazy

www.fony.sk/clanky/5961-iphone-tip-nahlaste-ciernu-skladku-cez-trashout
www.trashout.me

Fórum 94 príspevkov
Odpad v prírode a my 07/06/21 18:10 94 príspevkov
Najnovšie články
 
Túra Skryté poklady Malých Karpát – Šišoretné Šišoretné je neznačený hrebeň v rázsoche Slepého vrchu medzi Klokočinou a Bolehlavom. Veľakrát som sa motal v okolí peši aj na bicykli, ale nikdy som sa nedostal na tri vrcholy s nezvyčajným názvom a až teraz som konečne … » celý článok dnes Pavol Timko Malé Karpaty
Túra Hoľa a Čertova hoľa zo sedla Súľová Hoľa (1268 m) a Čertova hoľa (1245 m) sú dve susedné hory v hlavnom hrebeni Volovských vrchov v ich západnej časti. Patrí im piate, resp. dvanáste miesto v zozname najvyšších vrchov ... » viac včera Peťo Nový Volovské vrchy
Správa Aktuálne z hrebeňa Nízkych Tatier – leto 2021 Pokiaľ plánujete prechod hrebeňov Nízkych Tatier, či už v rámci SNP-čky, alebo len v rámci párdňového vypnutia mimo civilizácie, je dobré poznať aktuálne podmienky. Záleží len na ... » viac 12/06/21 Marek Šurina Správy
Najnovšie články autora
 
Túra Sľubica a skalné mestečko Sokolica Predpokladám, že takmer každý turista zo Šariša či Spiša dobre pozná jeden z najkrajších výhľadových bodov pohoria Branisko – Sľubicu. Avšak článok nebude len o samotnej Sľubici. Bola skôr akousi povinnou jazdou, keďže … » celý článok 12/05/21 Stanislav Ďurica Branisko
Túra Ivanov vrch a Praporec - okruh z Hermanoviec n. Topľou Slanské vrchy sú pre turistov z východu asi obohraná pesnička, avšak myslím si, že stále majú čo ponúknuť aj v prípade, ak ich má človek prechodené krížom-krážom. Nečakane sa mi ... » viac 06/05/21 Stanislav Ďurica Slanské vrchy
Túra Veľké Hincovo pleso v hmle a daždi Vysoké Tatry nikdy neboli a asi ani nikdy nebudú to, čo by ma zo slovenských hôr lákalo najviac. Avšak pocit, že ich spolu s Gabikou dosť ignorujeme len kvôli preľudneniu turistických ... » viac 26/04/21 Stanislav Ďurica Vysoké a Belianske Tatry
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Odpad v prírode a my 07/06/21 18:10 94 príspevkov
0.77 (0.35)