Zatial čo v susedných lokalitách boli preplnené turistické chodníky, tu vládol kľud a mier a za celý prechod sme nestretli žiadneho turistu, iba pár lesných robotníkov, zberačov čučoriedok a pastierov oviec a kráv.

V nedeľu 3. 8. vysadáme z autobusu v obci Teplička nad Hornádom (550 m). Je asi 15.20 a už na prvej zastávke autobusu v dedine vidíme zelenú značku, po ktorej sa ideme vybrať. Naberáme vodu a pomaly stúpame nad dedinu. Za chrbátmi máme prekrásnu panorámu Vysokých Tatier. Cesta vedie okolo miestneho poľnohospodárskeho podniku a prechádza lúkami. V smere nášho pochodu vidíme hore na kopci oproti nám dedinu a z mapy zisťujeme, že je to obec Závadka. Čoskoro sme u lesa. Značka najprv ide lesnou cestou a potom odbočuje z nej vľavo dole. Chodník je trochu zarastený, ale dobre značkovaný. Asi za pol hodinky sme v Zadnej doline a stúpame proti prúdu potoka k osade Bindt (670 m). Hneď na začiatku osady je opustená ťažná šachta a celá bývalá banícka osada je premenená na chatársku osadu. V prostriedku osady značka opúšťa spodok doliny a stúpa serpentínou po asfaltke hore. Asi po 1 km opúšťa asfaltku a ťahá sa ďalej krajom lesa nad osadou. Tu sa k nám pripája aj žltá značka sprava. Pokračujeme ešte asi 1,5 km a pred odbočkou žltej na Hnilčík zastavujeme a zostávame spať. Noc je horúca i pre ľahký spacák.

Ráno vyrážame na trasu o 8.hod. a kochajúc sa okolím, prichádzame k obci Závadka (830 m). Typické zoradenie dnes už omietnutých dreveníc, úzke políčka, ale aj vlastný erb a zástava, dáva predstavu o minulosti tejto obce, ležiacej nezvyčajne vysoko. Raňajkujeme v miestnom obchode, naberáme vodu a za hodinku pokračujeme ďalej. Stúpame dedinou okolo kostola a výhľady ktoré sa nám naskytujú, nám berú dych. Spišský hrad, Vysoké Tatry, Levočské vrchy, Branisko a na juhu hrebeň Volovských vrchov. Opar vo vzduchu nedovoľuje urobiť dobré fotky a tak si to aspoň vtláčame do pamäti. Nádhernými horskými lúkami pozvoľne klesáme a stúpame okolo pasúcich sa stád oviec či kravičiek. Cinkanie zvoncov je počuteľné skoro stále. Vody je všade dosť a pramene uvedené na mape skutočne existujú. Tu sa naozaj nedá ponáhľať. A tak v sedle pod Holým vrchom sme asi o 14.hod. Prechádzame na modrú značku a ňou schádzame lesnou cestou do obce Poráč (760 m). Ideme skratkou okolo už takmer opustenej bane a cez cintorín okolo kostola vchádzame doprostred obce. V obci sú dve krčmy. Jedna škaredá a tá druhá ešte horšia. Volíme tú dolnú, kde sa dá sedieť aj vonku. Zajtra chceme prebehnúť Poráčsku dolinu a okolie, a tak hľadáme niekoho, kde by sme si mohli schovať batohy. Nakoniec nachádzame útočište v dome č.201 (skoro oproti krčme) u p.Ďurču, ktorý nám poskytol aj nocľah a hlavne sprchu za skutočne iba symbolický peniaz. Odkladáme batohy a ideme pozrieť miestny salaš, a tiež odstrelenú baňu a blízke okolie.

Ráno bez batohov vyrážame dolu k vlekom a tam sa chytáme lesnej cesty (pozor-neznačkovaná trasa) a ľahučko stúpame lúkami a lesom okolo salašov až do sedla pod vrchom Skala (1014 m). Napájadlá plné tečúcej vody a krásna lúčka s opusteným salašom by mohli byť ideálnym miestom pre tých čo hľadajú samotu. Lesnou cestou začíname schádzať dolu smer Slovinky a vychádzame pri opustenej bani Dorota. Cez dedinu, okolo dvoch krčiem, schádzame až ku kostolu a odtiaľ po červenej značke hore Poráčskou dolinou k chate Čierny Bocian. Pútače hovoria, že k chate je to asi 1,25 hod. a že chata poskytuje stravovanie a ubytovanie a mnohé iné služby. Skutočnosť je však iná. Neochotná čašníčka, ktorá má iba troch hostí na terase chaty, nás informuje, že žiadne jedlo nepodávajú a tak dávame iba pivo a mažeme ďalej. Takže pozor, nespoliehajte sa na túto chatu. Úzkou krasovou dolinou okolo potoka vykračujeme lesom a neskôr už otvorenou lúčnatou dolinou až k bývalému rekreačnému stredisku Železnorudných baní a tu sa konečne najeme a odpočinieme si. Asfaltkou vystúpame nazad do Poráča a pre dnešok už iba posedenie u piva.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ráno stávame o 6.hod. Raňajkujeme v miestnom obchode a o siedmej stúpame stráňou medzi pasúcimi sa ovečkami. Ešte na skok k Šarkanovej diere, jaskyni za Vysokým vrchom a potom stále po modrej. Lesná cesta lemovaná kvitnúcim oregánom, nás vedie miernym terénom s výhľadmi raz na Spiš, inokedy zasa na hrebene Hnileckých vrchov. Kŕmime sa malinami a míňame seníky, v ktorých sa dá pekne prespať. Asi o 10.hod sme pri horárni Galmus. V turistickom prístrešku desiatujeme a potom už po značke schádzame do Krompách. Zvrchu máme pekný výhľad na nepeknú scenériu železniarní ale i na samotné Krompachy. Značka nás vyvedie až na dolný koniec mesta a tak ideme rovno na stanicu. Ak by ste tadiaľ išli a budete mať čas, zbehnite radšej lesnou cestou okolo potoka Jarček cez chatovú osadu (je na mape), a prezrite si samotné mesto.

Čo na záver? Nenáročná pohodová trasa poskytujúca nevšedné výhľady. Skoro žiadny asfalt (okrem cesty zo Sloviniek na chatu Čierny bocian). Dostatok vody, miesto pre voľné táborenie, samota a kľud. Vhodné aj pre cykloturistiku, ale v tom prípade radšej štartujte z obce Nálepkovo a odtiaľ stúpačka asfaltkou (alebo autobusom) do Závadky a potom už bezva trasa. Tak ak máte čas a chuť - skúste to.