Za začiatok nášho výstupu sme si zvolili dedinku Omastiná. Čo sa počtu obyvateľov týka, je to najmenšia obec Trenčianskeho samosprávneho kraja. Ku koncu roka 2009 v nej trvalo žilo 36 obyvateľov. Obec bola počas SNP vypálená a rovnako pôsobí aj v súčasnosti. Kto by chcel vedieť, čo to znamená, keď sa povie "pánu Bohu za chrbtom", môže to zistiť práve tu. Väčšina obyvateľov tu pravdepodobne dožíva svoj život a s nimi aj ich domy, z ktorých sú mnohé už rozpadnuté. Ale príroda je tu krásna, hoci aj tu vidno pôsobenie lesníkov a veternej kalamity.

Trasa

Omastiná – sedlo Rázdelie – Košútová skala – Rokoš – Uhrovské Podhradie

Auto sme odparkovali vedľa penziónu pri Studničke, ktorý silno kontrastuje s okolitými polorozpadnutými budovami. V penzióne sa dá, žiaľ, už iba ubytovať a ak by ste mali chuť na pivo alebo niečo pod zub, reštaurácia a bar svoje služby už neposkytujú.
Vyrážame teda po žltej značke po asfaltovej ceste na koniec dediny a ani sme si nevšimli, že sme značku stratili. Pišta šľape pred nami na bicykli a keď sa k nám vrátil, hovorí, že ani on si nevšimol, kde žltá značka skončila. Prešli sme popri vodárni a poľovníckej chate, pozeráme do mapy a aj keď sme mimo značky, mapa hovorí, že na hrebeň sa dostaneme aj lesnou cestou. Na naše prekvapenie je lesných ciest viac ako v mape.

Nakoniec sme sa však dostali pod hrebeň a v konečnom dôsledku bol výstup zvážnicou určite príjemnejší ako strmé stúpanie po žltej značke. Prechádzame okolo skalných útvarov a späť na žltú značku sa dostávame pod sedlom Rázdelie. Podľa mapy by žltá značka mala križovať zvážnicu, po ktorej prichádzame, na stromoch pod cestou je však vidieť už len jej pozostatky. Ale nad cestou značka pokračuje. Neviem, či je táto značka zrušená alebo je trasa len presmerovaná inam alebo sa tu udialo niečo podobné ako pod Vápčom a súkromník zrušil turistickú značku, ale spomínam si na závoru na ceste a označenie súkromný pozemok. Bola tam len značka zákaz vjazdu, takže na pešo sme to riskli.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Od sedla Rázdelie začína aj prvé prudšie stúpanie a terén sa mení z lesnej cesty na skalnato-lesný chodník. Pišta na bicykli nás už hodnú chvíľu čaká na Košútovej skale, ktorá nás privíta prvými výhľadmi na Nitrianske Rudno, Prievidzu, Nováky, Vtáčnik, dokonca sme vďaka ochladeniu a veternému počasiu dovideli až na hrebene Veľkej Fatry a zjazdovku na Skalke pri Kremnici. Už len vo štvorici bez Pištu a jeho bicykla pokračujeme ďalej. Pred nami je posledných 170 výškových metrov, ktoré treba zdolať na pomerne krátkej vzdialenosti. Sme ako na húpačke – chvíľu ideme hore, chvíľu dole. Výstup lesom v silnom vetre a po chodníku, ktorý bol zaviaty lístím, ktoré nemalo šancu prehniť kvôli nedostatku snehu dal dosť zabrať. Sem-tam sa prepadneme do prázdna, keďže pod lístie nevidíme. Ale nakoniec sme sa dostali hore a po niekoľko stometrovom hrebeni sme došli na vrchol. Vrchol Rokoša je zalesnený a nehrozia odtiaľto žiadne výhľady. Pár minút od vrcholu sa však nachádza na lúke pamätník Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, dvoch rodákov z blízkej obce Uhrovec. Z tohto miesta sa dá pokochať výhľadmi na Vtáčnik, Zobor, Považský Inovec a dokonca bolo krásne vidieť aj Malé Karpaty.

Zostup do Uhrovského Podhradia

Po malej pauze a občerstvení sa zberáme na zostup. Najskôr po červenej a potom prechádzame na modrú značku, ktorá nás má doviesť do Uhrovského Podhradia. Zostup po modrej je nečakane prudký, veľa turistov volí asi inú trasu, chodník je zapadaný lístím a človek miestami nevie ani kam šliape. Dokonca tu nachádzame aj tabuľku, ktorá upozorňuje na padanie lavín.

Po približne trištvrte hodinke sme sa dostali k poľovníckej chate, od ktorej sme asfaltkou zostúpili Podhradskou dolinou do Uhrovského Podhradia, kde nás čaká Pišta, ktorý na bicykli zišiel späť do Omastinej a preparkoval auto. Padne ešte návrh navštíviť zrúcaninu Uhrovského hradu, ale nakoniec dáme prednosť miestnej krčme a dodávame telu potrebné proteíny.

Krásne strávený slnečný, ale veterný deň je za nami. Sľubujeme si, že na jeseň sa sem určite ešte vrátime a pozrieme si aj zrúcaninu. Teraz na jar sa príroda len prebúdza, smrekovce v kombinácii s bukovým lesom budú určite pastvou pre fotografov a lesné cesty lákadlom pre cyklistov. Dnes však už môžem povedať, že tento sľub sme nedodržali a dali sme prednosť iným miestam, ale veď nie je všetkým dňom koniec.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek