Pre tieto voľné prípady mám v zálohe sprievodcovskú knižku – Dolní Rakousko – Weinviertel, vydavateľstvo Freytag-Berndt, v češtine, kde sú popísané parádne túričky v regióne Weinviertel.

Začíname v obci Edelstal, prišiel som autom po kratučkej jazde z Bratislavy. Treba prejsť až za dedinu a odbočiť na poslednej odbočke doprava. V tejto uličke som zaparkoval, nikto ma nevyháňal, auto som odstavil pri vinohradoch a pustili sme sa spolu s Jankou do poznávania tohto kútika malokarpatskej prírody, nachádzajúcej sa u našich susedov.

Cesta nás privedie k vinárskej osade obce Edelstal – nazval som ju Hobitín – treba vidieť, potom pochopíte. Je úžasne, čo človek nenájde prakticky pod nosom. Boli sme tu v zime – januári, nebol sneh – o to by to bolo ale úžasnejšie. Pravdepodobne sme aj prišli o veľa pekného a aj chutného, pretože je tu plno vinných pivničiek, kde sa dá aj okoštovať a degustovať. Ale nato veľmi nie sme. Po asfaltke sa dostaneme k vínnej pivničke „Karl´s Keller“ je to taký orientačný bod. Okolo pivničky nás vedie asfaltka a po par sto metroch zahneme prudko doprava a čaká nás asi jediné prudšie stúpanie na tomto turistickom okruhu. Prejdeme okolo budovy vodného hospodárstva a na konci stúpania sa dáme znovu doprava. Prejdeme okolo dvoch vysielačov a dostaneme sa na malý vrchol – 288 m n. m. – objavujú sa krásne výhľady po okolí, fakt je že keď si človek vyhliadne pekné počasie, tak sa z tejto vychádzky stáva krásny výhľadový zážitok.

Od tohto vrcholku zbehneme dolu okolo starého opusteného kameňolomu s krížom – pekné miestečko na kus slaninky. Stále sme na vyšliapanom chodníku, aj keď nie je žiadne značkovanie, musíme sa stále držať jedného smeru – stále na západ. Postupne pribúdajú a odbáčajú chodníčky – ale nikto sa nemusí báť, ak sa držíte hrebeňa, musíte prísť na Spitzerberg. Najprv riedkym lesom a potom krásnymi stráňami a lúkami, ktoré sú určite na jar a v lete pokryte nádhernou flórou, aspoň takto to je napísané na náučnej tabuli, ktorú nájdete po ceste medzi lesom a lúkami. Postupne sa nám otvárajú krásne výhľady – smer juh, juhovýchod, juhozápad – pri dobrom počasí je pred nami Neziderské jazero ako na dlani. Po určitom čase sa nám objaví aj výhľad na sever – na nám známe kopce Hundsheimer Berg, dedinku Hundsheim a aj letisko, ktoré je pod Spitzerbergom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po asi dvoch kilometroch pochodu na hrebeni Spitzerbergu po krásnych lúkach by sme sa mali dostať na vrchol tohto kopčeka, kde by mala byť tyč s veterným mechom – my sme ju vyhliadali ale nič. Tak som bol trošku zmätený, ale kde by sme mohli asi zablúdiť. Tam sa jednoducho nedá. Nakoniec som ju našiel, bola spadnutá a tým pádom sme nemali pred sebou orientačný bod. Tu si môžeme dať oddych, sme na najvyššom bode dnešnej prechádzky.

Otvárajú sa nám výhľady prakticky na všetky svetové strany, je to veľmi atraktívny pohlaď. Pri pohľade od vrcholu Spitzerbergu smerom na sever objavíme dolu vodojem so špicatou strechou a na lúke je vidno chodník, ktorý k nemu vedie. Dáme sa týmto chodníkom. Pozor je celkom strmý, hlavne za mokra treba dávať pozor na naše ratolesti, pretože je tam aj plno skál. Po šťastnom zostupe sa dostávame na okraj lesa a keďže máme auto v Edelstale vyberieme sa po medzi pri lese smerom na východ. Cesta je síce trošku nezáživná, našťastie máme po ľavej ruke stále výhľady na Hundsheimerske kopce a tie nám cestu spríjemňujú. Zhruba po 20 minútach chôdze sa dostávame k miestu ohybu lesa do pravého uhla. Zbadáme priesek a vydáme sa chodníkom do lesa. Chodník vedie stále na východ, postupne sa zmení na lesnú cestu. Ideme stále rovno, prídeme až k T-čkovej križovatke, kde sa dáme doľava a po cca 50-tich metroch zas doprava a stále na východ. Postupne sa nám vynárajú polia okolo Edelstalu a cesta vedie takmer rovno k mnou pomenovanému "Hobitínu". A tak sme po okružnej cestičke dorazili opäť na miesto odkiaľ sme vyšli. Môžeme ešte zopár minút obdivovať miestne pivničky, alebo sa dáme rovno do degustácie vínnych špecialít miestnych hospodárov. Samozrejme šoférom to neodporúčam.

Túra je atraktívna svojimi výhľadmi, v určitom ročnom období svojou faunou, v lese pod Spitzerbergom môžete stretnúť divé svine. Takže je v tom aj trošku adrenalínu. Takisto je veľmi zaujímavé ocitnúť sa v oblasti vínnych pivničiek – mnou pomenovaných – Hobitín.