Túra

Nové Mesto n/V – útulňa Izba – Modrovka

09. 07. 2012
Keď som minulý rok dokončil prechod Malých Karpát od Devína po Nové Mesto nad Váhom po značkách, uvedomil som si, že ďalej pokračuje zelená do Považského Inovca. No a keďže tento rok som vyhlásil pre mňa za rok tohto pohoria, bolo logické, že sme sa s Milanom vybrali na prvú víkendovku roku 2012 sem. Chceli sme spať na útulni Izba a Milan chcel navštíviť hrady Beckov a Tematín. Výber trasy bol jednoduchý. Predpoveď počasia bola všelijaká, ale napokon Oskar svietil na náš vkus až príliš.

1. deň

Nové Mesto nad Váhom – Zelená voda – Beckov – Pod Pieskami – Piesky – sedlo Polámaný vrch – Pod Ostrým vrchom – Tri Boky – útulňa Izba

S Milanom sme sa stretli na stanici v Novom Meste nad Váhom. Z rôznych dôvodov sme sa nevideli skoro dva mesiace a tak sme po zalomení palcov vyrazili po zelenej v družnej debate. Bez problémov sme ňou prešli mestom, ponad Vážsky kanál i Váh. Zakufrovali sme až pri vchode do areálu Zelenej vody. Odbočka na hrádzu doľava je až skoro na hrádzi a tak sme prešli celým areálom. Ale aspoň sme si dali točenú zmrzlinu a prezreli si areál.

Po hrádzi sme sa dostali k podchodu popod autostrádu a potom sme došli k hradu Beckov. Práve pred týždňom ho po renovácii slávnostne otvárali. Keďže nás čakala ešte dlhá cesta a bol už obed, prezreli sme si ho len zvonku a po kofole sme pokračovali modrou na Kalnicu. 140 m stúpanie na lúky v okolí vrcholu Skalice nám v horúčave dalo celkom prekvapujúco zabrať. Nehovoriac o tom, ako nám vyskočilo obočie, keď sme vyšli z lesa a modrá šípka nás nasmerovala do poľa s vyrasteným obilím. Len som dúfal, že nám nejaký poľnohospodár nevynadá. Celkom mi odľahlo, keď sme pri cintoríne vyšli na Včelársky náučný chodník. Obed sme si rozbalili na lavici pred klasickou krčmou a kofola v horúčave chutila mimoriadne.

Posilnení sme sa vybrali po asfaltke do Kalnickej doliny. Lyžiarsky vlek je na mape zakreslený, ale že sa budú na ňom cyklisti vyvážať hore a že tu majú 7 tratí, to nás prekvapilo. Len sme dúfali, že nás nejaký dobre rozpeckovaný nezostrelí. Bez ublíženia sme vyšli hore na Piesky a odtiaľ už bolo v diaľke vidno útulňu Izba. Čakala nás však ešte trojhodinová cesta. Našťastie sme sa vnorili do lesa a Oskar pálil menej. Jazdci mali aj tu vyznačenú trať a zaujímavo – výtlačkami časopisu Biker.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Do cesty sa nám postavila polovica padnutého stromu a Milan začul pišťanie mladých ďatľov. V hniezde prežili pád a nič ich zatiaľ nezožralo. Bohvie dokedy.
Na naše prekvapenie sa spoza zákruty vynoril facebookový kamarát Milana – Vilo s kamarátom. Vracali sa z opekačky na Izbe a okrem pahreby nám tam nechali aj pivo. Teda jedno a pre Milana. Veru po našom príchode len tak zasyčalo. 20 minút za sedlom pod Polámaným vrchom orlí zrak Milana zbadal naľavo vo svahu búdu. Šiel som ju preskúmať a pre dvoch by bola tak akurát.

Deň objavov pokračoval, Milan zbadal niečo biele a mne bolo hneď jasné, že je to tee-pee. Ale kde sme ho našli, radšej nepíšem. Moje woodcrafterské srdiečko zajasalo a nerád by som tam naviedol nežiadúcich nenechavcov. Obaja sme boli nadšení a byť tam voda, spíme tam. A verte, viem o čom hovorím, bola by to úžasná noc. Keď sme sa vrátili na značku a vyliezli na červenú pod Ostrým vrchom, ešte nás čkala štvrťhodinka a stáli sme pred útulňou. Zhodili sme ruksaky, Milan sa vybral načapovať vodu do bandasky a ja som zbieral tenké drevo na oživenie ohňa.

Záverečné prekvapenie dňa sa objavilo v podobe trojice, kde jeden bol člen Lemra teamu. Videli sme sa síce len pred rokmi na Vápeči, ale spoznali sme sa. Hruškovica mohla teda začať kolovať a pokec ukončilo až konštatovanie, že sa musia pred zotmením vrátiť na chatu v doline. Vyložili sme spacáky na povale, vybrali poživeň a išlo sa opekať. Slaninka, klobáska, horčica, cibuľa, čaj s hruškovicou a zapadajúce slnko za Javorinou, poznáte krajší koniec dňa turistu?

2. deň

Útulňa Izba – Tri Boky – Pod Ostrým vrchom – sedlo Pod Panskou Javorinou – Prieľačina – Pod Prieľačinou – Maliništia – Dolina, rázcestie – Tematín – Lúka – Modrovka

Ráno nás zobudili vtáčiky a ležať sme vydržali len do 6.45 h. Opláchli sme sa v lavóre, prihodili drevo na pahrebu a zopakovali si večerné lukulské hody. Keďže sme večer nazvláčali a napílili dosť dreva, po zbalení sa sme s čistým svedomím opustili upratanú útulňu. Klobúk dolu a vrelá vďaka za ňu turistom z Kalnice.

Červenou sme sa vybrali smerom na Bezovec. Čoskoro sme stretli dvojicu chalanov. Spali vraj v nejakom posede, lebo ich varovali, že útulňa Medvedica je nepoužiteľná. Ako spomeniem nižšie, nebola to pravda a nerozumiem, tomu, kto šíri takéto reči.

Pri smerovníku pod Prieľačinou sme si s Milanom pripomenuli náš nález spred dvoch rokov a dúfali, že sa nezopakuje. Bez problémov sme zišli vcelku málo chodeným chodníkom po žltej na lesnú cestu a tu nás zaujal, zdá sa, že nový posed. Ako som napísal v samostatnom článku, je to luxusný nocľah pre dvoch.

Za 20 minút sme boli pri Medvedici. Najprv sme zbadali štyri koníky v elektrickej ohrade a keď sa Milan čudoval, kto tu pasie kone, zbadali sme dvoch kovbojov a dve kovbojky, ktorí tu prenocovali. Konský vander, to môže byť paráda! Potvrdili nám, že piecka je funkčná a vnútro sme si prezreli sami. Podľa mňa je to bez chyby, až na tie centimetrové fúgy. Ale na streche chýba len jedna škridla. Začala kolovať ploskačka a debata nemala konca. Až sme si uvedomili, aká nás ešte čaká cesta a rozlúčili sme sa.

Žltá klesala dosť dlho serpentínami lesnej cesty, až sme kúsok za vynovenou samotou vyšli na asfaltku. To už horúčava bola na nevydržanie a vody sme mali každý len po 1,5 litra. Takže piť, ale s rozumom a to aj po päťdesiatke!

Vybrali sme sa doprava a došli sme najprv k oploteniu, za ktorým pobehovali v lese srnky a neskôr k maštali s kravkami, kozičkami a domom so slamenou strechou. Čoskoro sme boli v osade Dolina. Tak pekne pokosené lúky som už dávno nevidel. Tečie tu síce potok, ale vodu by som z neho vzhľadom na vyššie položenú maštaľ neodporúčal piť.
Vykročili sme doľava, dosť strmo, hore svahom. Vyšli sme na lesnú cestu a po nej už miernejšie. Ale aj tak sme boli spotení a začínali sme mať Oskara plné zuby. 25 minút od smerovníka Dolina-rázcestie sme našli senník a asi „snežnú jamu“. Pohodlne by sa dnu vyspali dvaja.

Štrkovou cestou s páliacim slnkom nad hlavou sme sa trápili tiahlym stúpaním na Tematín. Tak ako som predpokladal, zopár "mastňákov" tam už bolo vyvezených na autách. Asi Lesná stráž mala voľno. Hrad je typická slovenská zrúcanina, kde je síce lešenie, ale žiadnu mimoriadnu obnovu nevidno. Prezreli sme si ho, pri ohnisku sa naobedovali a keď sme zistili, že nám za hodinu ide jediný autobus, vyrazili sme smer Lúka. Hoci sme čas stiahli o pol hodinu, aj tak nám autobus ušiel o dve minúty. A tak upotení, s otlakmi na malíčkoch, sme sa po asfaltke vybrali do 3 km vzdialenej Modrovky. Po dorazení ku krčme sme zistili, že máme 90 minút čas a tak sme zašli na kofolu a grilované krídelká.

Uťahané nohy sme oslobodili z vibrám a začali kuť plány na ďalší vander. Tento sa vydaril a moja spokojnosť bola o to väčšia, že po vysvetľovacej SMS-ke som sa naučil pracovať s novými hodinkami Irox. Za 66,- € poskytujú služby ako Casio za 285,- €. Ich predchodca, Casio vzor 1994, sa po výstupe na Vtáčnik po 16-ročnej statočnej práci odobral do večných lovíšť. A týmto mu vyslovujem vrelú vďaku za perfektné služby.

Fórum 2 príspevky
Nové Mesto n/V – útulňa Izba – Modrovka 27/04/14 12:29 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Maroko: zo Stredného Atlasu na Saharu Saharu som najprv spoznal v knižnej podobe, a to pri čítaní Sienkiewiczovej knižky Púšťou a pralesom. Potom slovenskú v okolí Malaciek, kde som absolvoval základný vojenský výcvik. No a napokon v roku 2018 sme po výstupe na 4001 m vysoký Malý M´Goun mali ísť skúsiť štvordňové putovanie púšťou na Leviu dunu. To sme sa však museli najprv presunúť z Ait Alla v Strednom Atlase do M´Hamid El Ghislane. Keďže už druhý rok sa pre pandémiu nedá veľmi chodiť do sveta, čítam si staré zápisky a snáď aj niekoho iného budú zaujímať moje dojmy z časti Maroka. 11/05/21 Miroslav Svítek Svet
Túra Miléniový kríž a rozhľadňa Lipky - okruh zo Senice Keď som pred rokmi išiel na rozhľadňu Lipky z Radošoviec, zvolil som si zostup k vlaku v Kopčanoch. Tým pádom som sa vyhol Smrdákom a o existencii Miléniového kríža som vtedy netušil. Pri chystaní príspevku do relácie "S batohom na pleciach" som si uvedomil, že šliapanie cez polia mnohým asi nebude voňať, a tak som ponúkol zostup do kúpeľov Smrdáky a ako bonus návštevu Miléniového kríža. Nuž som si potom povedal, že by som sa naň mohol ísť pozrieť osobne. 03/05/21 Miroslav Svítek Záhorie
Túra Skalica – Veterník – Holíč Koncom minulého roku som začal putovanie v Gbeloch, a tak s prvým jarným víkendom som si povedal, že by som mohol dokončiť putovanie až po Skalicu. No a konečne nájsť holíčske menhiry. Vzhľadom na situáciu, ale aj všeobecnú nefunkčnosť klubovej činnosti, nik so mnou nešiel. Predpoveď počasia meteorológom vyšla na chlp presne, a tak som prišiel do Holíča opálený a zmoknutý. 21/04/21 Miroslav Svítek Záhorie
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Slovenské brandy a poľská wiśniówka Viac rokov som plánoval túru hornou Oravou. Prejsť si po najsevernejších hraniciach okruh od Babej hory po Pilsko. Pred 4 rokmi mi to nevyšlo preto, že som sa spoliehal na ľudí, ktorí mali ísť so mnou. Dovolenka bola vybavená, chuť objavovať na najvyššom stupni, ale podvečer túry to zvyšok partie vzdal a ostal som doma. Samému sa mi vtedy chodiť ešte veľmi nechcelo, aspoň nie takto ďaleko. O dva roky je situácia výrazne iná a nerobí mi problém vyraziť aj na viac dní sám. Leto vrcholí a rozhodujem sa, že idem do toho. dnes Martin Birka Príbehy
Basecamp Boli ste už na miestach s názvom Vrvrava či Chujava? Čaká nás oblačný víkend, v nedeľu cez naše územie prejde studený front so zrážkami. Po oteplení sa príroda zazelenala, v tipoch sme pre vás vybrali aj kratšie ciele v nižších nadmorských výškach. Ak radi chodíte na Chatu pod Chlebom, treba to stihnúť do nedele, od pondelka sa chata zatvorí kvôli rekonštrukcii. včera Redakcia Basecamp
Cyklotúra Šiklóš, Horšianska dol., Svätý Kríž a Krížny vrch Regióny Tekov a Hont sú rajom pre cyklistiku a cykloturistiku. Nachádza sa tu množstvo cestičiek s minimálnou premávkou, v pestrom (rovinatom, zvlnenom aj kopcovitom) teréne a v obklopení atraktívnej krajinnej scenérie. Popri trasách je množstvo prírodných, kultúrnych a historických pamiatok, ktoré sú zatiaľ neobjavené pre masy turistov. Navyše tu počasie po väčšinu dní v roku praje bicyklovaniu. včera Jakub Mészáros Štiavnické vrchy, Podunajsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Nové Mesto n/V – útulňa Izba – Modrovka 27/04/14 12:29 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Považský Inovec, Považské podolie a Podunajsko (Podunajská nížina - Podunajská pahorkatina)
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 930 m n. m.
    • min: 180 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1510 m
    • klesanie: 1510 m
  • Vzdialenosť
    • 55 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 26.05.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.752 ° SŠ
      dĺžka: 17.8354 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.6576 ° SŠ
      dĺžka: 17.8784 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.72451 ° SŠ
      dĺžka: 17.99605 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • útulňa Izba
  • Voda
    • útulňa Izba, Beckov, Kalnica, Lúka, Modrovka
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) – Nové Mesto nad Váhom (vlak, bus)
      Modrovka (bus) - Piešťany (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.83 (0.28)