Túra

Lipovce – Buče – Voroblík – Lipovce

13. 08. 2012
Začiatkom mája sa už jar ohlasovala naplno a takisto sa ozvala, ba priam vo mne pišťala, túžba po horách. Voľba padala na blízke pohorie Branisko a sčasti aj susednú Bachureň. Začali sme v Lipovciach a okruhom sme sa opäť do Lipoviec vrátili. Prešli sme okolo Mindžovej, cez Búče a Kopytovskú dolinou späť do tejto obce, v ktorej sa narodil spisovateľ Ján Andraščík.

Trasa

Lipovce – rázc. nad Sosom – sedlo Buče – Buče – sedlo Magura – Lačnovské sedlo – roklina Voroblík – Kopytovská dolina – Lačnovský kaňon – Lipovce

Modrou značkou z obce Lipovce máme namierené k smerovníku „Nad Sosonom“. Túto časť cesty mám prejdenú toľkokrát, že by som si na ňu trúfol aj so zaviazanými očami, ale aj napriek známemu prostrediu sa obzerám po krajine, akoby som ju videl po prvý raz. Svetelné podmienky na fotografie nie sú vôbec dobré, alebo som len slabý fotograf, tak mnoho scenérií ani nefotím. Cesta v podstate až k smerovníku neustále stúpa a májové slnko ukazuje svoju silu. Pot sa leje po chrbte aj po čele.

Nad Sosonom sa pripájame na červenú značku, ktorá sprvu vedie rozsiahlými lúkami, ktoré ponúkajú opäť pekné výhľady do krajiny, ale po pár stovkách metrov sa vnárame do lesa. Vedie popod vrchol Mindžovej a bez náročnejších stúpaní až k sedlu Búče. Trasa v podstate celý čas prechádza striedavo lúkami a lesom a tak nie je núdza ani o krajinárske scenérie ako z pohľadníc. Prudšie, ale nie dlhé stúpanie je zo sedla Búče na vrchol s rovnomenným názvom a nadmorskou výškou 1005 m n. m. Pred dosiahnutím najvyššieho bodu dnešnej túry si však dávame dlhšiu prestávku pri hornej stanici lyžiarskeho vleku strediska Búče. Pod krížom, ktorý je už opravený, je urobené posedenie a tak vyťahujeme zásoby jedla, vodu a ďalekohľad. Tok času zrazu prestane človeka trápiť.

Nie je sa kam ponáhľať. Pomaly a s neochotou sa zdvíhame, hádžeme batohy na plecia a uberáme sa opäť do kopca, míňame aj prvých turistov a množstvo malých detí, ktoré sú na prechádzke s nejakým krúžkom alebo sú na tábore. Blízko sedla Magura sú nádherne výhľady a radšej sa už pasujem s nastaveniami fotoaparátu a snažím sa zachytiť krajinu čo najlepšie. Zo sedla sa uberáme zelenou značkou do Lačnovského sedla. Trasa je stále príjemná, žiadne extrémy. Pekná krajina, príjemné počasie, ticho a voňavý vzduch, štebot vtákov – možno je príroda pozemskou predzvesťou toho ako by to mohlo raz vyzerať v raji.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Jedinou náročnejšou časťou je prudké klesanie tesne pri Lačnovskom sedle. Značka vedie kolmo na vrstevnice a kolená dostávajú chvíľku zabrať, no oproti naším veľhorám je to aj tak jahoda. Hneď ako prichádzame na lúku v Lačnovskom sedle, stretávame desiatky starších turistov, ktorí sa uberajú rovnakou trasou ale opačným smerom ako my. V hlave mi už behá myšlienka, že sa nebudeme vracať cez Lačnovský kaňon, ale že si po dlhšom čase prezrieme aj tiesňavu potôčika Voroblík. Dávnejšie som poznal skratku k tejto rokline, ale akosi som ju už nevedel nájsť a tak sa len prosto spúšťame tesne nad Lačnovom smerom na juhozápad s vedomím, že nemáme kam zablúdiť, lebo k potoku dôjsť musíme, ak máme správne zvolený smer.

Na naše prekvapenie je potok vyschnutý, ani kvapka vody. Škoda, tešil som sa na vodopády a príjemný vlhký vzduch, ktorý by v sparne určite prospel. A keďže osvieženie nenachádzame tu, robíme si zálusk na zimné pivko v neďalekej chate v závere Kopytovskej doliny. Lesné cesty sú tak vysušené, že sa spod topánok až práši, ale za to môže asi aj výrub krásnych bukov, les je preriedený a veľmi suchý, chýba tu chládok. V podsraste vyschlo takmer všetko živé a to ma veľmi mrzí, v tak krásnom lese muselo byť mnoho húb, teraz už tam nebude nič.

Našťastie, zásoby piva na chate nevyschli a tak si ho v kľude doprajeme, veď pred sebou už máme len posledné kilometre. Asfaltovou cestou, vedúcou dolinou prichádzame k prístrešku a smerovníku pri rázcestí Kopytovskej doliny, kde nás čaká posledné krátke stúpanie cez hrebeň oddeľujúci Kopytovský potok a Kamenný potok. Za týmto hrebeňom nás už opäť čaká obec Lipovce, v ktorej sme dnešný deň začali.

Zhrnutie

Pre ľudí, ktorí by sa rozhodli absolvovať podobnú trasu, odporúčam prejsť záver trasy cez značený Lačnovský kaňon. Miestnu krajinu môžem naozaj odporúčať každému, kto ešte oblasť nenavštívil. Turistické značenie je veľmi dobré a krajina krásna. Čo viac dodať? Už len vyraziť...

Fórum 1 príspevok
Lipovce – Buče – Voroblík – Lipovce 20/05/13 10:45 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Okruh okolo Sedlíc cez Dunitovú skalku Začiatok roka 2021 sa niesol v duchu upršaných a hmlistých dní, do toho prišlo obmedzenie cestovať do prírody mimo okres, a tak sme ostali odkázaní na náš prešovský región, ktorý, dalo by sa povedať, máme v malíčku. Veľa možnosti na turistiku nám neostávalo. Zamierili sme preto na nenáročný okruh okolo dediny Sedlice s návštevou Dunitovej skalky. 12/04/21 Stanislav Ďurica Šariš
Túra Okruh tromi dolinami Slovenského raja Po vianočných hodoch sa nám žiadalo prevetrať svoje plné žalúdky a zlenivené telá niekde na čerstvom vzduchu, a tak sme sa v skoré ráno vybrali na nie veľmi typickú túru v Slovenskom raji, kde sme prešli okruh tromi dolinami - Prielomom Hornádu, Tomášovskou Belou a Tesninou. 08/04/21 Stanislav Ďurica Slovenský raj
Prístrešok Dunitová skalka Šarišská vrchovina asi nie je miestom, kde by sa zatúlalo mnoho turistov na viacdenné výpravy, ale informácia o peknom, udržiavanom prístrešku je vždy prínosom. Krátky príspevok bude venovaný prístrešku na vrchole Dunitovej skalky pri obci Sedlice. 02/04/21 Stanislav Ďurica Šariš
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slatinský kras: Bukovinská skala, Baské a Dúpna diera Inšpiráciou na túru mi bola kniha Náučné chodníky – severozápad, kde je popísaný náučný chodník z Krásnej Vsi do Slatiny nad Bebravou. Danú trasu som si upravil, pretože som si chcel pozrieť vyhliadkový bod Bukovinská skala, vrch a chatu Baské, tiež jaskyne Dúpna diera a Čertova diera. Vyzbrojený čerstvým negatívnym testom som sa vybral na cestu. dnes Tomáš Vohlárik Strážovské vrchy
Túra Podhorie Braniska na jar Pohorie Branisko je známe vďaka najmä starému horskému priechodu a tunelu. No málokto vie, že nielen oddeľuje regióny Šariš a Spiš, ale najmä ma dôsledne severo-južné smerovanie. Jeho hrebeň mám prechodený a aj šarišská časť je mi známa, ale spišská veru nie, a tak ako čerstvý nápad som ho realizoval na jar roku 2019. včera Henrich Tomáš Branisko, Šariš
Túra Okruh okolo Sedlíc cez Dunitovú skalku Začiatok roka 2021 sa niesol v duchu upršaných a hmlistých dní, do toho prišlo obmedzenie cestovať do prírody mimo okres, a tak sme ostali odkázaní na náš prešovský región, ktorý, dalo by sa povedať, máme v malíčku. Veľa možnosti na turistiku nám neostávalo. Zamierili sme preto na nenáročný okruh okolo dediny Sedlice s návštevou Dunitovej skalky. 12/04/21 Stanislav Ďurica Šariš

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lipovce – Buče – Voroblík – Lipovce 20/05/13 10:45 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Branisko, Bachureň
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1005 m n. m.
    • min: 540 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 618 m
    • klesanie: 618 m
  • Vzdialenosť
    • 18 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 28.04.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 49.05892 ° SŠ
      dĺžka: 20.95205 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.05892 ° SŠ
      dĺžka: 20.95205 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Lipovce, chata v Kopytovskej doline
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Lipovce (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.95 (0.28)