Trasa

Súľov – Roháčske sedlo – Podhorie – Lietava, zrúcaniny hradu – Lietavská Svinná – Skalky – Rajecké Teplice – Zbyňov – sedlo Patúch – Súľov

Približovadlo parkujeme v Súľove, parkovisko je takto zrána ešte prázdne. Prvé kroky smerujeme po asfalte hore obcou, ale zakrátko sa modrá značka poberá doľava do svahu. Z lúk sa ponúkajú pohľady na obec ovenčenú skalami. V rozľahlej obore sa pokojne pasú desiatky danielov. Potom sa už ponárame do chladu lesa a naberáme výškové metre. Krátko pred dosiahnutím Roháčskeho sedla odbočujeme doľava na vyhliadku pod vysunutou skalou. Úžasný výhľad podfarbuje zvuková kulisa ovčieho stáda z hĺbky doliny. V sedle sa nezdržiavame, prístrešok je v poriadku, pri ohnisku sa práve liahnu spáči z kukiel spacákov - nechceme rušiť.

Klesáme v opačnom smere krížovej cesty, míňame vyschnutý prameň pod Dubovcom a z mierneho, už lúčneho návršia sa nám ponúkajú výhľady do Rajeckej kotliny. Vidno aj Lietavský hrad, ku ktorému máme namierené. Klesáme až do obce Podhorie, z námestia bočnou cestou. V cípe oplotenia posledného domu majiteľ zriadil zdroj pitnej vody pre okoloidúcich - patrí mu vďaka. Naberáme do fliaš a prechádzame pasienkami so stádom kráv. Sú akési neslovenské, sfarbené príliš do čierna. Stúpame na protiľahlý hrebienok neporušeným statným smrekovým lesom hojne podrasteným papraďami. Nasleduje lesná cesta húpavého profilu striedavo bukovým, neskôr borovicovým lesom, občas prerušený lúkami. Nikde ani živej duše, až zrazu... náš rozhovor prerušuje blížiaci sa zvuk motora. Nechceme veriť vlastným očiam, keď sa oproti nám vynorí KIA s párom v strednom veku a poľskými ŠPZ. Dodnes nechápem kadiaľ a za akým účelom sa trepali až tam...

Na rázcestí pod Cibuľníkom si dávame krátku občerstvovaciu prestávku, odbáčame prezrieť si malebnú zrúcaninu hradu Lietava. Rekonštrukčné práce stále pokračujú. Okraje múrov poskytujú výhľady aj na smer nášho ďalšieho postupu - protiľahlý hrebeň Skaliek. Vraciame sa k rázcestníku a presedlávame na zelenú značku. Prudkým klesaním do Lietavskej Svinnej strácame 200 výškových metrov. V samotnej obci chvíľu hľadáme pokračovanie značky - treba ísť vpravo popri zvonici poza novú budovu a mostíkom cez potok. Za poslednými domami pokračuje úzky chodníček lúkou a okrajom lesa (prameň zachytený rúrkou). V polovici stúpania sa značka prudko stáča doľava a lesom sa dostáva na zjazdovku. Popri dávno nefunkčnom vleku fučíme záverečné stúpanie a pauzy využívame na spätné pohľady na hrad a Žilinskú kotlinu. Tesne pod vrcholom Skalky (778 m) je prameň s novovybudovaným prístreškom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po jeho zdokumnetovaní a občerstvení začíname klesať na rajeckú stranu. Hrebeň porastený bukovo-borovicovým lesom je spestrený roztrúsenými skalkami. Nasleduje prudšie klesanie, zmiernené sériou serpentín. Chodníkov je tu neúrekom a podchvíľou TZT križujú miestne značky. Už k nám preniká ruch z kúpeľov, nasleduje však dlhý traverz južného úbočia. V prudkom ohybe cesty nás šípka nabáda odbočiť z chodníka, klesáme teda údolnou zvážnicou a kritizujeme značkárov - už nejakú mohli namaľovať. Pred vyústením na hlavnú autocestu sa naše tušenie, že nie sme na značke mení v istotu. Prechádzame asi 250 m po krajnici a pri železničnom priecestí sme sa opäť našli - na ohybe to bolo myslené asi trochu inak.

V parčíku Rajeckých Teplíc výdatne odjedáme zo zásob a meníme farbu TZT - až do cieľa nás povedie žltá. Prvé tri kilometre do Zbyňova je to takmer rovinka popri ľavom brehu Rajčianky, nájdu sa aj pekné zákutia s posedením a ohniskom. Čítajúc údaje na rázcestníku v Zbyňove sme chvíľu v pomykove - do bližšieho bodu to bude trvať dlhšie ako do ďalšieho... nejako to musíme zvládnuť. Za obcou sa chodník točí lúkami a borovicovými lesíkmi pod Kamenným dielom, vyhriaty vápenec hostí celé trsy orchideí. Okrem výhľadov späť na kúpele, zaujme nečakaný pohľad na Kľak. Les sa mení na odrastenú bučinu a začína sa to hemžiť cyklistami - evidentne je mierny terén medzi Zbyňovom a Súľovom obľúbený. Ani nezbadáme a sme v sedle Patúch. Chvíľu sa vyhrievame na pažiti a nenáročným terénom po okraji lesa a remízkou rovnomerne klesáme k prvým domom Súľova. Úspešnú túru hodnotíme pred miestnym hostincom pri vychladenom nealku.

Túra bola absolvovaná 27. 5. 2012

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek