Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Reportáž 10 rokov – stretnutie na Lysci

Úloha načať druhú polovicu stretnutí na vrcholoch pri príležitosti desiateho výročia Hiking.sk pripadla na veľkofatranský Lysec. Počasie v druhú júnovú sobotu nebolo zďaleka ideálne, ale napriek tomu si cestu na vrchol našlo opäť mnoho priaznivcov portálu Hiking.sk a samozrejme aj zopár prekvapených okoloidúcich turistov.

Piatkové nočné búrky a vytrvalý dážď neveštia nič dobré. Preto sa spoločne s Hankou a Jožim ukladáme v Laciho martinskej haciende spať so zmiešanými pocitmi a kujeme všemožné krízové plány pre nasledujúci deň. Budíček o pol šiestej ráno je krutý, ale modrá obloha nad turčianskou záhradkou nám vylúdi úsmevy na tvárach a ranná mobilizácia prebieha o to veselšie. Balíme všetko potrebné, sadáme do áut, absolvujeme ešte rýchly ranný nákup, v Žabokrekoch vyzdvihujeme Jančiho a jeho dvorného šerpu Peťa a hor sa smer Chata Lysec.

Na parkovisko prichádzame s miernym časovým sklzom, ktorý nejako nevnímame a tak spokojne rozdeľujeme veci do batohov, zvítavame sa s prvými prichádzajúcimi účastníkmi a vyrážame po modrej smer Lysec. Kúsok po asfaltke je asi len na oklamanie nepriateľa, keďže vzápätí prichádza odbočka a nekompromisné stúpanie lesom. Peťo v čele skupiny udáva tempo, a tak pekne krok za krokom ukrajujeme výškové metre. Vlhkosť ovzdušia je asi stopercentná a tak už na prvej čistinke nenachádzam na tričku suchej nitky a ruky s čelom mám orosené ako čapovaná dvanástka v sparnom lete. Peťo pokračuje ďalej a vyčkávam zvyšok skupiny. Zo všetkých sa priam leje a tak chvíľu oddychujeme, fotíme pariace sa lesy a pomaly pokračujeme ďalej.

Pri smerovníku Grúň nás dobiehajú ďalší dvaja účastníci a tak pokračujeme ďalej už v celkom hojnom počte. Postupne sa otvárajú prvé výhľady aj nejaké to pivko a tak cesta ubieha omnoho príjemnejšie, a keď pomedzi stromy zazriem vrcholový smerovník, som úprimne rád že to máme úspešne za sebou. Na vrchol dorážame podľa propozícií, takmer na sekundu presne o pol desiatej. Obloha je už síce úplne zatiahnutá, ale aspoň že neprší. Prezliekame mokré oblečenie, vybaľujem starostlivo uschovanú vrcholovú pečiatku spoločne s pamätnou knihou a už je tu prvý záujemca o záznam do vrcholovej brožúrky. Hneď na to sa púšťame s vervou do práce. Treba očistiť cibuľu, natrieť chleby s masťou, pripraviť súdky so zlatistým kvasinkovým mokom na čapovanie, účastnícke listy a všetko ostatné, však prví jednotlivci či skupiny sú tu určite čo nevidieť.

Vrchol postupne zaplavuje nielen oblačnosť, ale aj množstvo účastníkov, dá sa povedať, že na to aké vládlo počasie, tak v skutočne hojnom počte. Či už starí známi, aj tí s kompletnou zbierkou pečiatok, či nové tváre. Snažíme sa privítať a pohostiť každého, však nielen z vrcholovej pečiatky je človek živý. Chlieb s masťou alias slovenský hamburger a pivko idú na dračku, do toho skvelý koláčik od Laciho manželky, "Dienko prestri sa!" s klobáskou a slaninkou, družné debaty a spomienky na predchádzajúce stretnutia, proste oáza pohody a príjemnej atmosféry. V takejto atmosfére čas ubieha rýchlo, a tak sa s ubúdajúcim pivkom pomaly vyprázdňuje aj vrchol a pomaly začiname po sebe upratovať. Lúčime sa s poslednými odchádzajúcimi účastníkmi, ešte spoločná fotografia organizačnej úderky na záver a vyrážame na spiatočnú cestu. Je pol štvrtej, začína mrholiť a tak je jasné, že aj mocný Aladin číta Hiking.sk a ušetril nás od dažďa počas pobytu na vrchole.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Cesta nám ubieha rýchlo, sem-tam v tom blate až príliš, a tak sa čoskoro ocitáme späť v doline, umývame sa v potoku a mierime k našim autám. Zastavujeme sa ešte na jednu bilančnú kofolu s polievočkou a potom už len objatia a podania rúk na rozlúčku, unavení, ale spokojní sa poberáme každý svojou cestou. Chlapci z Turca do svojich domovov a my cezpoľní do susednej doliny na Chatu Havranovú. Predsa Lysec nebude bez aspoň skromnej afterparty.

Ďakujeme za hojnú účasť a dúfame, že ste všetci podobne bez problémov dorazili domov a tešíme sa na ďalšie spoločné chvíle, či už na ďalších vrcholových stretnutiach alebo kdekoľvek na horách. V mene turistickej úderky Štyri nity vám všetkým ďakujeme aj za vaše príspevky na opravu salaša pod Suchým vrchom. A veľká vďaka patrí aj našim super pomocníkom, Hanke za neúnavnú prípravu pohostenia a Jožimu s Peťom za pomoc pri vynáške.

Dovidenia, priatelia!

Blahola, Janči, Phalike

Fotogaléria k článku

Najnovšie