Trasa

Buková-výhybňa – Dolná Raková – Lipový vrch – Rozbehy – rozhľadňa Rozbehy – ruiny hradu Korlátka – Cerová

Predstava staroby

Ráno, či vlastne predpoludním vystupujeme z osobného vlaku na železničnej zastávke Buková-výhybňa v Rakovskej doline. Zopár vystupujúcich vrátane cyklistu si volí červenú značku na Záruby, my sa tentoraz ako jediní vydávame na zelenú. Lesná cesta sa za chvíľku odpojí od železničnej trate a začína mierne stúpať do lesa. Postupne sa mení na chodník a aj ten je občas akosi neviditeľný. Značenie je však dobré, husté a les nie je zarastený, preto sa ide veľmi pohodlne. Prechádzame popri poľovníckom posede až sa dostaneme na hrebeň. Po ľavej strane sa objavuje plot. Na vrchole sa občerstvujeme sediac na kmeni spusteného stromu. Potom asi po piatich minútach cesty prichádzame k turistickému smerovníku pod krížom. Pokračujeme po lesnej ceste, napravo od nej zhliadame aj kríž. Ešte mierne stúpanie, lúčka, potom mierne klesanie a už sa nachádzame na lúke, cez ktorú nás cestička dovedie k budove Domova sociálnych služieb (DSS) Bojková. Cestička je lemovaná stromami, všade kľud, okolo lúčky a les, niekoľko seniorov si oddychuje v príjemnom prírodnom areáli DSS. Tak na takomto mieste by som si vedel predstaviť starobu. Pokračujeme ďalej popri obrábaných políčkach. Cesta sa pri akejsi zatvorenej búde a elektrickom vedení prudko zahne doprava na svah, ktorý pripomína lyžiarsku zjazdovku. Stúpame teda lesným priesekom až asi v polovici svahu narazíme na asfaltku, ktorá ho križuje. Je to prístupová cesta k spomínanému DSS. Značka odbočuje na ňu, takže pokračujeme asfaltkou a vnárame sa do lesa. Postupne asfaltka stúpa, až sa dostane na lúky pod kopcom Meštek. Tu sa otvárajú prvé pekné výhľady smerom na juh. Obdivujeme zalesnené kopce Malých Karpát, užívame si ticho. Asfaltkou prichádzame pod Lipový vrch. Vidíme už aj štyri vrtule veternej elektrárne Cerová–Rozbehy. Nachádza sa tu aj smerovník, pripája sa sem totiž žltá značka z Jablonice. Pekné výhľady sa núkajú južným aj severným smerom. Asfaltka nás dovedie až do Rozbehov – miestnej časti obce Cerová.

Rozbehy, rozhľadňa a zatvorená chata

Najprv míňame tradične spustnuté poľnohospodárske družstvo, potom kráčame po hlavnej ulici Rozbehov smerom k vrtuliam. Míňame krčmu, kde práve oddychuje skupina trampov i miestnu kaplnku. Na konci ulice sa nachádza cintorín a to už stojíme takmer pod vrtuľami. Je tu ďalší turistický smerovník, začína sa tu značka do Prievalov. Na priľahlej lúčke bola pred pár rokmi postavená menšia rozhľadňa a tak ju ideme vyskúšať. Rozhľadňa je murovaná, schodište vedie dookola múru až na malú vyhliadkovú terasu zakrytú strieškou. Musím však povedať, že výhľady z rozhľadní som už zažil aj krajšie. Hoci príroda naokolo je krásna, výhľad je vlastne podobný ako keď stojíte pod rozhľadňou. A prírodnú scenériu narúša blízke elektrické vedenie, i veža mobilného operátora. Ale samozrejme vďaka aj za takýto bod, ktorý púta turistov. Oceňujem tiež, že pri rozhľadni je niekoľko lavičiek a stôl, čo využívame na malé občerstvenie. Až tu zároveň stretávame prvých (a zároveň posledných) turistov na našej dnešnej trase. Ešte si prečítame informácie z nových informačných panelov a pokračujeme ďalej. Hneď pod rozhľadňou sa nachádza dosť spustnutá chata Klubu slovenských turistov. Hoci je využívaná pravdepodobne členmi KST na prespávanie, širokej verejnosti služby v podobe aspoň nejakého bufetu neposkytuje. Škoda, myslím si a zaháňam myšlienky na nejakú dobrú klobásku.

Hrad Korlátka a Cerová

Od chaty začína významová odbočka na zrúcaninu hradu Korlátka, ktorá sa nachádza hneď za najbližšími stromami. Zaráža ma ale, že značka je namaľovaná na strome, na ktorom je tiež tabuľka „Zákaz vstupu, súkromný pozemok“. Radšej sa, kvôli zachovaniu si dobrej nálady, ani nezamýšľam, čo za tým stojí. Prechádzame cez stromoradie na lúčku, na ktorej už stojí ruina hradu Korlátka. Hrad je celkom rozľahlý a má asi tri úrovne, pričom z vyšších miest je pekný výhľad na sever, nielen na dedinu Cerová. Na južnej strane spoza stromov vytŕčajú už spomínané vrtule. Je to asi prvýkrát, čo priamo na hrade nestretáme vôbec nikoho, hoci sa tu tárame a oddychujeme dlhší čas. Po tomto kúsku histórie sa už len vraciame kúsok späť a potom príjemným lesným neznačeným chodníčkom mierime do Cerovej. Rozmýšľam nad tým, prečo neexistuje značka na hrad z Cerovej, keďže priamo z dediny sa naň núka pohľad. Potom už po krátkom posedení sa na lavičke v centre ľudoprázdnej dediny nastupujeme na zrýchlený autobus do Bratislavy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zhrnutie

Trasa je naozaj krátka, nenáročná až prechádzková túra, vhodná na pekný víkendový deň aj pre rodiny s deťmi, nakoľko na krátkej trase ponúka rôzne zaujímavosti. Okrem krásnej prírody je to hrad, veterná elektráreň, či rozhľadňa.