Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Svet Lednice - prechádzky zámockým areálom

Asi krútite hlavami. Čo robí článok o zámockom areáli na stránke venovanej turistike? Nuž, nie vždy musí ísť o turistiku vysokohorskú či horskú. Aj niektoré kultúrne pamiatky ponúkajú celkom slušné možnosti a to, v čom nás ukrátia na prevýšení, vynahradia dĺžkou peších chodníkov. A krásou toho, čo môžete vidieť. Preto aj dnešný príspevok nebude zameraný na turistiku, ale skôr na to, čo na vás v Ledniciach čaká.

Lednický zámok s priľahlými záhradami, Minaretom a Janohradom, patrí do Lednicko–Valtického areálu, ktorý zaberá rozlohu 300 km2. V 18. a 19. storočí ho vybudoval bohatý rod Lichtenštajnských a od roku 1996 je „záhrada Európy“ zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Celý lednický areál môžete prejsť aj s návštevami interiérov zámku, Janohradu a Minaretu za jeden deň a nemusíte sa pri tom ani veľmi ponáhľať – ak do Ledníc dorazíte pred deviatou ráno.

Zámok Lednice

Rod Lichtenštajnov zámok získal už v roku 1249, kedy to bola len gotická pevnosť, slúžiaca na stráženie prechodu cez rieku Dyje, ktorá spájala sever s juhom. V 16. storočí, za obdobia vlády Hartmanna II., bola táto pevnosť prestavaná na renesančný zámok v štýle talianskych víl a v rovnakom období boli založené aj záhrady, ktoré okolo zámku môžete vidieť dodnes. Onedlho na to, už v 17.storočí, pribudla koniareň a jazdiareň, postavené v barokovom štýle, ktorým sa okázalo hovorilo „zámok žrebcov“. Zámok Lednice sa stal letným sídlom rodu Lichtenšteinov, prichádzali sem vždy na jar a ostávali do neskorej jesene. Na zimu sa presúvali do svojho sídla vo Valticiach. Po tom, čo v roku 1601 prešla Lednice do rodového vlastníctva, nastalo obdobie obrovského rozmachu, rozširovania záhrad a dostavby množstva hospodárskych budov. Rozmach trval desiatky rokov, napríklad známa lednicko–valtická alej, spájajúca obe panstvá, a veľký skleník s množstvom tropických rastlín boli vybudované na začiatku osemnásteho storočia. Najrozsiahlejšou prestavbou prešiel zámok v rokoch 1846 – 1858 a podoba, ktorú počas nej získal, mu ostala dodnes. Z objektu sa stala nádherná ukážka tudorovskej neogotiky, za poznávaním ktorej dvorný architekt Lichtenštejnov, Jiří Wingelmüller, vycestoval priamo do Anglicka.

Od roku 1945 je zámok s priľahlým areálom majetkom Českej republiky a je spravovaný pamiatkovým ústavom. Zámok je v smere od Bratislavy takmer na konci obce Lednice a okolo neho sa nachádza množstvo platených parkovísk. Pravdepodobne najlacnejšie z nich, kde sme platili len 10,- CZK/h (inde 25,- CZK/h), sa nachádza na konci dediny, za jazdiarňou a koniarňou, ktoré sú momentálne v prestavbe. Za mostom ponad rieku treba odbočiť doľava, akoby ste vchádzali niekomu do dvora. Pozor, po siedmej hodine večer je parkovné 40,- CZK/h.

Janův hrad

Bývať v cielene vybudovanej zrúcanine? Nuž, aj taká bola doba, počas ktorej bol lednický areál majetkom rodu Lichtenštejnov a tí vzhľadom na svoje postavenie, moc a peniaze nechceli zaostávať za ničím, čo sa vo vtedajšej Európe považovalo za najnovší módny výkrik. A tak dal v roku 1801 Ján z Lichtenštejna, po ktorom stavba nesie meno, príkaz na vybudovanie pseudogotickej napodobeniny hradnej zrúcaniny a projektom poveril J. L. Hartmunda, vynálezcu ceruzky, ktorého meno sa dodnes spája s najväčším výrobcom kancelárskych písacích potrieb, spoločnosťou KOH – I – NOOR HARTMUND. Ten aby napodobeninu postavil čo najvernejšie, dal napríklad urobiť tri dubové točité schodiská vo vežiach pravotočivé tak, ako tomu bolo v skutočných gotických pevnostiach.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na rozdiel od iných umelých zrúcanín bol Janohrad obývateľný a Lichtenštejnom slúžil ako lovecký zámok. Najväčší jeleň, ktorého tu ulovili, vážil 350 kg a jeho parožie dodnes visí na stene hodovacej miestnosti. Dostať sa od lednického zámku k Janohradu peši trvá asi pol hodinku a je to príjemná prechádzka parkovým areálom. Prejdete popri jazere, pri ktorom mávajú svoje vystúpenia sokoliari zo skupiny Zayferus, pokračujete rovno až akoby von z lednického areálu (prejdete pritom starou zhrdzavenou bránou a dostanete sa na okraj obce Lednice) a pri zastávke s mapami odbočíte doľava. Keď sa dostanete na križovatku turistických a cyklistických chodníkov, opäť odbočíte doľava, prejdete cez starý drevený most a ste na mieste. Ďalšou možnosťou je previezť sa v dobovom kočiari, ťahanom koňmi alebo loďou po starej Dyji. Času vám to ale veľa neušetrí. Prechádzka v kočiari trvá do pol hodinky, plavba loďou, keďže najskôr musíte k Minaretu a tam prestúpiť na druhú loď, trvá minimálne hodinu a dvadsať minút.

Minaret

Hovorí sa, že Alojz Jozef I. z Lichtenštajnu chcel na mieste, kde dnes stojí minaret, postaviť kostol. Jeho poddaní však neboli schopní dohodnúť sa na mieste stavby, proti kostolu sa zdvihla vlna odporu a tak sa mecenáš, aby im ukázal svoju moc, rozhodol vybudovať mešitu s minaretom. Bohužiaľ, pohyblivé pieskové podložie Dyje mu tak veľkolepú stavbu nedovolilo a preto tu dnes nájdete len minaret. Skutočný dôvod vybudovania minaretu, ktorý bol postavený v rokoch 1797 - 1802, však bude zrejme oveľa prostejší. V areáli sa nachádzajú alebo v minulosti nachádzali turecké kúpele, čínske paláce, rímsky obelisk, švajčiarsky most... Bolo to v móde a patrilo to k „povinnej výbave“ bohatej šľachty rovnako ako prenosné oltáre, bohato zdobený interiér, množstvo služobníctva či poľovačky a následné bohaté hostiny.

Dnes je minaret najvyššou stavbou svojho druhu v neislamskej krajine – má 60 m. Celkovo má tri úzke vyhliadkové terasy, pričom na najvyššiu z nich vedie 302 točitých schodov. Ostatné priestory minaretu sú verejnosti neprístupné. K pamiatke sa dostanete buď peši alebo loďou po starej Dyji. Cesta loďou od lednického zámku trvá približne 20 minút. Cesta od Janohradu 45 minút. Ak sa rozhodnete ísť po vlastných, určite neoľutujete. Široký chodník vedie zámockým parkom a popri umelo vybudovanom rybníku.

Sokoliari zo skupiny Zayferus

Aký by to bol zámocký areál bez sokoliarov a ukážky dravých vtákov? U nás Bojnice či Červený kameň, tu Lednický zámok. Skupina Zayferus vznikla v roku 1992 a dnes má najväčšiu zbierku dravých vtákov v ČR. Ich predstavenie trvá približne hodinu a naozaj stojí za to ho vidieť. Dozviete sa nielen zaujímavosti zo sveta dravých vtákov, ale niektorí z vás budú mať možnosť pustiť dravca zo svojej ruky a privolať ho späť, vyfotiť sa s ním či pohladiť si geparda, ktorý tvorí záver celého predstavenia. Sokoliari aktívne pracujú aj s mládežou a školami po republike, preto ak sa do Ledníc vyberiete počas školského roka, budete ich môcť vidieť len cez víkend. Zayferus je kúsok od lednického zámku, pri jazere. Stačí prejsť záhradami popri skleníku a ďalej vás už navedú orientačné tabule.

Na záver trošku z iného súdka. Lednicko–valtická oblasť je známa vynikajúcim a kvalitným vínkom. To môžete ochutnať napríklad v zámockej vinotéke v priestoroch starej jazdiarne alebo v stánku vedľa reštaurácie Onyx. A ak máte vínko radi, určite neodídete naprázdno a niečo si odnesiete aj domov.

Užitočné odkazy

Zámok Lednice (vstupné, história, otváracie hodiny...)
Sokoliarska skupina Zayferus

Fotogaléria k článku

Najnovšie