Trasa

Margecany – Holý hŕbok – sedlo Roháčka – Roháčka – sedlo Roháčka – Klenov, kameňolom – Bystrá, priehyba – Ružín – Malý Ružinok – Gaľová – sedlo Repy – Prielohy – Stádlo – Jánošíkova bašta – Kysak

Predvečer

Výber tejto trasy podliehal základnej požiadavke účastníkov zájazdu, t. j. doprava do východzieho bodu a z cieľovej stanice našej túry musí byť ekonomická a čo najkratšia (bez využitia autobusovej dopravy). Pri turistickej mape sme sa teda dohodli na vyššie uvedenej trase a stretnutie sme si dohodli na železničnej stanici v Margecanoch. Je piatok večer, niečo tesne pred ôsmou hodinou a prešovská divízia konečne vystupuje z vlaku, odkiaľ sa presúvame do miestneho pohostinstva na degustáciu piva. Toto rozhodnutie sa neskôr ukáže ako mylné, pretože namiesto študovania cesty k prvému táborisku rozoberáme pri pive dôchodkovú reformu, ktorá rozprúdi emotívnu debatu. Tú ukončí až krčmárka, zatvárajúca podnik. Poberáme sa teda žltou značkou a dúfame v ľahký priebeh cesty. Žltá značka sa nám stráca hneď za železničnou traťou, a preto využívame navigačné schopnosti miestnej mládeže. Po strastiplnej ceste temným lesom nakoniec zdolávame nutné prevýšenie a prichádzame na lúky pod TV vykrývačom na Holom hŕbku, kde strávime prvú noc.

1. deň

Nasledujúci deň sa budíme do relatívne teplého dňa, no oblaky neveštia nič dobré. Chlapi vyliezajú zo spacákov kvôli dažďu a presúvajú sa ku mne pod strom. Na otázku, či mám celtu, odpovedám s úsmevom, že nemám. Nikto mi však neverí. Sedíme preto pod stromom a chystáme raňajky. Neskôr prestáva pršať a pokračujeme po žltej značke na Roháčku. Za televíznym vykrývačom však strácame turistickú značku a pretože sa nám nechce vrátiť, pokračujeme v stúpaní širokou zvážnicou v predpokladanom smere. Po polhodine cesty stojíme na rázcestí s výhľadom na Roháčku. Zvážnica však traverzuje popod vrchol, a preto stúpame na pravý hrebeň. Na hrebeni pretíname stratenú značku a pokračujeme do sedla pod Roháčkou, odkiaľ sa štveráme na vrchol. Moje podozrenie, že Roháčka nie je na trase do Klenova, sa ukáže ako opodstatnené až pri rázcestníku na vrchole, odkiaľ sa vraciame do sedla pod Roháčkou, pričom celú cestu nadávame na hlavného navigátora, ktorý má ako jediný mapu. Cesta zo sedla pokračuje cez les až k chate pred Klenovom, ktorá je momentálne v rekonštrukcii. Milá majiteľka nám však aj napriek danej situácii ponúkla pivo, a preto sme si tam pekne posedeli a dali si aj obed.

Ďalšia cesta pokračovala zarastenou lúkou a kukuričným poľom. Turistická značka sa na tomto úseku opäť stráca, a preto je o zábavu postarané. Blúdenie však netrvá dlho. Skúsenosti hlavného navigátora nás privádzajú na rázcestie nad dedinou Klenov a odtiaľ už vedie pekná poľná cesta s výrazným značením. Táto časť cesty sa vyznačuje lúkami a peknými výhľadmi na Prešov a Slanské vrchy. Cestu neskôr lemuje pekný zmiešaný les s majestátnymi dubmi a javormi. Kde-tu sa vyskytnú aj smreky a borovice, no prevažnú časť lesa tvoria buky. Zaujímavosťou je aj množstvo obrovských mravenísk, ktoré sú takmer všade. Za odbočkou na Hornádske luky nás opäť čakajú pekné výhľady. Tentoraz vidíme slnkom zaliaty Sivec v minipohorí Čierna hora. Cesta zo Suchého vrchu začína klesať a nás čaká 500-metrové klesanie k železničnej zastávke Ružín. Cesta nad Ružínom vyúsťuje z lesa na lúky, na ktorých vás čaká nádherná panoráma minipohoria Čierna hora, v ktorých tróni Bokšovská skala a Sivec (Šivec). Priehrada Ružín sa nachádza v údolí, a preto ju z lúky nie je vidieť. Toto miesto je ideálne na posedenie pri čaji alebo na obed. My sme sa tam zastavili pri západe slnka a vychutnali sme asi tucet čajových nálevov z čínskej keramiky YiXing, ktorú pre podobné príležitosti už niekoľko rok nosí František.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po západe slnka nad Ružínom sme sa presunuli okolo priehrady do doliny Malý Ružínok, kde sme už za svitu čeloviek pokračovali temnou dolinou, ktorou vedie stará asfaltová cesta. Naším cieľom bolo sedlo Gaľová, kde sme chceli prenocovať. Na mape to vyzeralo pomerne jednoducho, skutočnosť však bola iná. Nepríjemné stúpanie po starej kamenistej asfaltke nemalo konca. V záverečných partiách vystriedala asfaltku lesná spevnená cesta. Náladu mi napokon zlepšilo ručanie jeleňa, čo mi pripomenulo, že začala ruja. Zhruba pred desiatou hodinou večer sme dorazili na prvú lúku pod Gaľovou, kde sme sa ihneď utáborili. Z lúky bol nádherný výhľad na hviezdy a večer pri ohni nemal chybu. Na noc sme sa kvôli rannej rose presunuli pod koruny stromov, kde hľadala útočisko aj obrovská ropucha. Ropuchu som preto odohnal a uložil sa k spánku. Nad ránom, ešte za tmy, ma navštívil aj spomínaný jeleň, ktorý mi prišiel zaručať do ucha a potom zbabelo ušiel.

2. deň

Nasledujúci deň bolo konečne slnečno. Tráva bola celkom suchá, a preto sme sa presunuli na lúku. Po rannej kávičke a dlhých raňajkách sme sa pred obedom zdvihli a začali sme pokračovať v smere na Kysak. Z Gaľovej do sedla Repy vedie zelená turistická značka, ktorá je trochu problematická, pretože sa stráca v spleti hubárskych a zvieracích chodníčkov. Terén je dosť neprehľadný, pretože je zarastený vysokou trávou a mladinou. Komplikovaná časť cesty však trvá iba 15 až 20 minút. Chodník potom vyúsťuje do prehľadného lesa, kde už nehrozí stratenie zelenej značky.

V sedle Repy začína červená značka, ktorá vedie po širokej lesnej ceste, územím Mestských lesov Košice. Turistický chodník tu už iba mierne klesá, a preto je cesta celkom príjemná. Hospodárske lesy vyzerajú celkom bezpečne a máloktorý turista si preto všimne, že aj napriek vyťaženosti cesty a blízkosti ľudských obydlí sa po červenej turistickej značke premávajú vlky. Nedeje sa to však cez deň, vlk je plaché zviera a turistické chodníky využíva hlavne v noci. Viditeľným znakom jeho prítomnosti je trus, ktorý som našiel priamo na ceste. Nešlo však o čerstvú záležitosť, pretože to bol starý vyschnutý trus, pravdepodobne z tohtoročnej jari, keď do tejto oblasti ešte neprúdi veľké množstvo ľudí.

Zaujímavou zastávkou na červenej turistickej značke je aj vápencový skalný útvar Jánošíková bašta, ktorý umožňuje nádherný a neopísateľný výhľad do doliny Hornádu, na Humenec, železničnú trať a na panorámu Kysackého hradu a Slanských vrchov. Jánošíkova bašta je aj lezeckou oblasťou. Cesta z Jánošíkovej bašty pokračuje lesom a vyúsťuje do chatovej oblasti, z ktorej vedie asfaltová cesta až do Kysaku.

Poznámka

Zaujímavejšou zostupovou trasou do Kysaku je návšteva Kysackého hradu. Chodník, ktorý vedie na Kysacký hrad, nie je farebne vyznačený v turistickej mape. V mape ho nájdete iba ako lesnú cestu. Pri zostupe z Jánošíkovej bašty je potrebné opustiť červenú značku pod vysokým elektrickým vedením a treba sa držať vľavo, kde chodník vstupuje do lesa.

Záver

Zaujímavá túra s celkom slušným prevýšením (1800 m), ktorú zdatnejší turisti zvládnu i za jeden deň. Trasa vedie zmiešanými lesnými porastmi (v ktorých zaujmú najmä majestátne duby) a lúkami s nádhernými výhľadmi na krajinu v minipohorí Čierna hora. Trasu je vhodné rozložiť do dvoch dní, pretože zastávky na miestach s výhľadmi stoja za dvoj- až troj-hodinovú prestávku, počas ktorej si môžete vychutnať dobrý obed alebo čajový obrad.

Trasa túry na www.turistickamapa.sk

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek