Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Malofatranskými sedlami okolo Rozsutcov

Sú miesta, ktoré opakovane rád navštevujem. Jedným z nich sú malofatranské sedlá v okolí Rozsutcov. Trasa vedie popri potoku, tiesňavami so zaistenými chodníkmi, cez hôľnaté lúky a sedlá s krásnymi výhľadmi na najznámejšie vrcholy Malej Fatry.

Vzdialenosť
17 km
Prevýšenie
+982 m stúpanie, -982 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 28.09.2012
Pohoria
Malá Fatra - Krivánska časť (Národný park Malá Fatra)
Trasa
Voda
prameň pod Dolnými dierami, prameň pod sedlom Medzirozsutce, 3 pramene pri sedle Medziholie, koliba Podžiar
Doprava
Terchová-Biely Potok (bus)
SHOCart mapy
» č.1085 Malá Fatra (1:50.000)

Trasa

Biely Potok – Ostrvné - Dolné diery – Podžiar - Pod Pálenicou - Pod Tanečnicou - sedlo Medzirozsutce - Pod Medziholím - Pod Rozsutcom - sedlo Medziholie – Štefanová – sedlo Vrchpodžiar- Podžiar – Ostrvné - Biely Potok

Nástup na túru

Jedna časť terchovských osád, zvaná Biely Potok, dostala svoj názov od riečky, ktorá dolinou preteká. V minulosti pár drevených chalúp sa zmenilo na turistické centrum, poskytujúce ubytovacie a stravovacie služby v penziónoch a hoteloch. Sem sa dá dostať autobusovou dopravou zo Žiliny, najlepšie však autom. Parkovať je možné za mostíkom v okolí hotela Diery za 2,- €/deň. Miesta je tu dosť. Niekoľko miest na parkovanie bez poplatku je pred mostíkom hneď vedľa hlavnej cesty.

Jánošíkove diery

Od smerovníka pri pohostinstve proti toku Hlbokého potôčika, tečúceho z Jánošíkových dier prejdeme okolo hotela cez lúku, ktorá v minulosti slúžila na voľné táborenie, dnes ako parkovisko. Prejdeme cez mostík a pokračujeme po širokej cestičke. Keď sa cestička stretne s potokom, začínajú tiesňavy. Chodník vytesaný do skál v riečišti potoka, v jarnom období zaliaty bystrou vodou, nás dovedie k najužšiemu miestu, asi len dva metre širokej rokliny, vysokej niekoľko desiatok metrov, dlhej zo 20 metrov. Chodník je sprístupnený kovovými lávkami popri pravom okraji skalnej steny. Lávka je široká pre jednu osobu, ale chodník je obojsmerný. Po prejdení tohto prírodného lievika sa dostaneme k smerovníku Ostrvné. Výber z dvoch možností, vľavo Nové diery a vpravo sú Dolné diery, obe možnosti nám poskytnú prechod okolo potoka, tečúceho v zárezoch, cez misy a skalné prahy, vodopádiky, ktoré voda tvárnila po dlhý čas. Vodopády sú spriechodnené pomocou lávok, rebríkov a reťazí. Nové diery naviac poskytnú dve zaistené vyhliadky do doliny Dolných dier.

Oba chodníky vyúsťujú v Podžiari. Nachádza sa tu drevená koliba, v minulosti to bol salaš. V okolí sa pásli stáda oviec a bača predával žinčicu v zadymených črpákoch. Keď ste mali šťastie, tak predal aj kúsok syra. Dnes je tu bufet. Je to rušné miesto, a tak sa tu dlho nezdržíme. Opäť možnosť voľby dvoch ciest. Vpravo na Vrchpodžiar a ďalej do Štefanovej. No my sa vydáme rovno proti prúdu potoka do Horných dier. Trochu náročnejšie ako tie, čo máme za sebou, viac rebríkov, väčšie vodopády, viac reťazí a skalných prahov. Pôjdeme v skalnatom koryte potoka, kde sú vysekané stupy, terén sa strieda s hlinitými úsekmi, stále vo vlhkom až blatistom podklade. Oproti spodným Dieram sú lávky a rebríky šmykľavejšie vzhľadom k technike vyhotovenia. Pri väčšej pozornosti sa dajú zaistené úseky chodníka prejsť aj s deťmi. Po celej ceste máme výhľady na kaňon pod sebou, jeho vegetáciu a ihličňany zakorenené v puklinách skál. Prichádzame k smerovníku pod Pálenicou a opäť je tu križovatka ciest, vpravo pohodlný zostupový chodník mierne klesajúci skoro po vrstevnici, smer Huty a Podžiar, v závere veľmi rozbahnený po dlhých dažďoch. My pôjdeme proti prúdu potoka riedkym lesom k smerovníku Na rieke. Tu máme na výber, rovno miernejším výstupom do sedielka pod Tanečnicu, alebo vpravo strmšie cez Tesnú rizňu do toho istého sedla. Vyberáme Tesnú rizňu, nachádzame sa v úzkej dolinke, ktorou na krátkom úseku prekonáme výškový rozdiel a cez riedky les vchádzame do hôľneho pásma.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prekonali sme asi najfrekventovanejší úsek Vrátnej doliny. Pri plánovaní túr je potrebné plánovať na tento úsek dvoj až trojnásobný čas. Keď som tadiaľ išiel naposledy, predomnou išli dve triedy detí, boli na školskom výlete. Čakalo sa v rade skoro hodinu.

Sedlá

Razom zanecháme vlhké, mokré až bahnité prostredie Jánošíkových dier za sebou a nachádzame sa na prekrásnom sedielku pod Tanečnicou. Veľmi pekné hôľne miesto so skalkami, roztrúsenými po jeho okrajoch, chránené pred vetrom s dostatkom miesta stvoreného na oddych. Miesto je frekventované, veľa turistov tu zvažuje, ktorý z Rozsutvov - Veľký alebo Malý? Oddych a občerstvenie so svojich zásob využíva každý. Ako bonus dostávame asi najkrajší výhľad na Malý Rozsutec a sedlo Medzirozsutce. Pamätám si, keď som tu bol prvý raz, ako ma ohromil ten Malý Rozsutec. Je to nádherný vrchol, tak trošku v tieni svojho veľkého brata. V predpoludňajšom čase sa dajú urobiť pekné fotky. Zo sedla máme možnosť vrátiť sa tou istou cestou späť, v prípade nepriaznivého počasia sa odporúča použitie zeleného chodníka od smerovníka vľavo, ktorým sa obíde Tesná rizňa a zostúpime Pod Pálenicu. Náš cieľ je ďalšie sedlo, Medzirozsutce. Pred sedlom vľavo je prameň pitnej vody. Po 10 minútach chôdze po peknom chodníku s neustálymi výhľadmi na Malý Rozsutec, sme v hôľnom sedle s riedkym ihličnatým porastom. Je to križovatka ciest, vpravo Veľký Rozsutec, vľavo Malý Rozsutec, rovno sedlo Medziholie. Sedlo je otvorené a poskytuje výhľady aj na zázrivskú (oravskú) stranu. Tesne pod lesom sa nachádza otvorený prístrešok. Tu sa veľká časť turistov rozíde na vrcholy, a tak sa dostávame do najmenej frekventovanej časti našej trasy.

Chodník najprv stúpa, neskôr vedie približne po vrstevnici, aby v závere klesal zalesneným úbočím Veľkého Rozsutca. Na skalách okolo chodníka v jarnom období možno obdivovať hojný porast ponikleca prostredného. Po 45 minútach chôdze opäť vychádzame z lesa a pred nami sa vynoria hôlnaté časti Rozsutca, zvažujúce sa k osade Biela na oravskú stranu. Svah je riedko zarastený borievkami. Príroda tu sama vytvorila parkovú úpravu. Vôňa borievky a jesenné sfarbenie listnatých stromov s výhľadmi do doliny vytvorili z tohto miesta jedno z nezabudnuteľných zážitkov. Zakrátko sa vpravo nad nami začne vynárať rozložitý masív Veľkého Rozsutca, jeho vrchol je z každého miesta našej trasy iný. Obyčajne si na tejto spojnici máme možnosť vychutnať pocit samoty v horách, ktorý sa nám stráca pri smerovníku pod Rozsutcom, napájajú sa tu dva chodníky. Nájdeme tu prameň pitnej vody. Za pár minút vystúpime do najväčšieho sedla tejto oblasti, ktorým je sedlo Medziholie. Kúsok pri lese v minulosti stála turistická chata, stihol ju podobný osud, ako skoro všetky drevené chaty na okolí – vyhorela, táto už nebola nanovo postavená.

V sedle sa nachádza otvorený prístrešok. Tým však nestratilo hôlnaté sedlo na význame. Je to najväčšia križovatka turistických chodníkov. Od smerovníka vpravo Veľký Rozsutec, vľavo Stoh, rovno Štefanová. V minulosti sa tu venovali ovčiarstvu a zvuk ich zvoncov sa rozliehal doďaleka, patrilo to ku koloritu oblasti. Hlahol zvoncov počujeme aj dnes, zo sedla vidíme nad pásmom lesa na úbočí Veľkého Rozsutca pásť sa stádo kráv. Po krátkom odpočinku na tomto mieste, pokračujeme zostupom do Štefanovej. Asi po 500 metroch chôdze vpravo od chodníka je prameň pitnej vody. Zostup je najprv mierny, neskôr má prudké klesanie, aby v závere opäť zmiernil. Chodník je široký, niekde dosahuje šírku cesty, v strmých úsekoch šmykľavý. Pohľadom naspäť možno ešte dlho sledovať rozložitý masív Veľkého Rozsutca. Pomerne rýchlo strácame výškové metre a vchádzame do horskej obce Štefanová.

Dedinka je ukrytá v doline, ktorá je obklopená svahmi Bobôt, Vrchpodžiaru, Veľkého Rozsutca a Grúňa. Obydlia tvoria väčšinou drevenice. Za posledné roky prešli rekonštrukciou. Dnes je to turistické centrum, poskytujúce stravovacie a ubytovacie služby najmä v súkromných penziónoch. Ponuka je lákavá a rozmanitá. Na necelých 200 metroch som napočítal štyri miesta, ponúkajúce halušky, sviečkovú, guláš, pivo atď. No my pokračujeme do Bieleho Potoka. V centre obce odbočujeme vpravo a pomaly prekonávame posledné stúpanie dnešnej túry na Vrchpodžiar. Posledné sedielko, ktoré dnes navštívime, je to pekné vyhliadkové miesto na časť Vrátnej doliny. Oddeľuje Vrátnu dolinu od Jánošíkových dier. Pri smerovníku sa sprava pripája chodník spod Pálenice. Vľavo môžeme odbočiť na Boboty, rovno na Podžiar, práve tam smerujeme. Krátky zostup a sme pri kolibe. Na rozdiel od rannej návštevy je tu ľudoprázdno, posledné pohľady po okolí a vnoríme sa do Dolných dier. V tomto čase sú tiež ľudoprázdne, takže bez čakania na rebríkoch sa približujeme k cieľu dnešnej trasy. Po prejdení Dier, posledná fotka skalnej steny Rovnej hory a stojíme na parkovisku pri pohostinstve, kde sme ráno začínali. Medzitým uplynulo osem hodín. Turisti hasia smäd pivom, odolávam, lebo ma čaká jazda autom do Žiliny. Vôňa smaženej údenej slaniny podávanej s haluškami je však silnejšia, tej neodolávam.

Záver

Orientácia je bez akýchkoľvek ťažkostí aj vďaka novým smerovým tabuľkám osadeným na všetkých smerovníkoch. Trasa sa vyhýba vrcholom, obchádza ich. Zo sediel sú tie najkrajšie výhľady na najznámejšie vrcholy okolo Vrátnej doliny a taktiež umožňujú rôzne možnosti kombinovať ciele našich potuliek, poskytujú miesto na oddych a pekné výhľady do krajiny. Je určená pre všetky vekové kategórie, stredne náročná pre svoju dĺžku.

Fotogaléria k článku

Najnovšie