1. deň

Hlohovec – Soroš – Ovčia skala – Svrbická plešina – Humništia – sedlo Havran – Plešiny – lúka Ahoj

Prvý deň začal v obci Veľké Kostoľany, kde sme nocovali u kamaráta. Po raňajkách sme s ruksakmi nabalenými na prasknutie vyrazili na autobusovú zastávku. Tu stretávame ďalšieho člena výpravy a vyrážame do Hlohovca. Na stanici máme krátku občerstvovaciu zastávku, kam po chvíli čakania dorazil aj posledný, šiesty turista. Ujo sediaci pri vedľajšom stole sa nás pýta, kam máme namierené, no keď sme mu vyzradili ciel našej cesty, len neveriacky krútil hlavou.

Počasie nám praje a v príjemnom letnom ráne odstrihávame prvé metre pochodu. Ulice Hlohovca čoskoro strieda úzky lesný chodníček vlniaci sa kopcami nad mestom. Značenie je bezproblémové, červená značka sa pre nás stáva navigáciou na najbližšie tri dni. S pribúdajúcimi kilometrami začíname cítiť aj prvé známky únavy, môj 15-kilogramov vážiaci batoh dáva o sebe vedieť čím ďalej, tým viac nepríjemnou tiažou na pleciach. Na Ovčej skale si doprajeme zaslúžený obed zo zásob, ktoré sme si priniesli na chrbte. Treba počítať s tým, že najbližšia možnosť občerstvenia a doplnenia zásob vody je až v bufete na sedle Havran. Neúprosný čas nás tlačí, takže po pol hodinke leňošenia vyrážame opäť na cestu. Máme za sebou len necelú polovicu, no krásne výhľady a rozmanitá krajina nám putovanie spríjemňujú. Scenéria je nádherná, rovinaté úseky striedajúce krátke, ale hlboké lesné doliny, dozrievajúce kukuričné polia, ale aj lúky s krásnym výhľadom do doliny.

Asi po šiestich hodinách chôdze prichádzame do sedla Havran, kde nás čaká „orosená odmena“ a vynikajúci maďarský guláš. Ako miesto na prenocovanie sme si vybrali lúku „Ahoj“, ktorá leží necelých 20 minút cesty po červenej značke od Havrana. Na rázcestí Plešiny treba odbočiť doľava a pokračovať po žltej značke. Odbočka zo žltej značky k lúke je vyznačená smerovou tabuľkou „AHOJ“, umiestnenou približne 10 minút chôdze od rázcestia. Tu treba zabočiť doľava a ísť asi 500 metrov po lesnej ceste. Z lúky je krásny výhľad na západ, vidno Sĺňavské jazerá, Jaslovské Bohunice (atómová elektráreň), Piešťany, dokonca aj vysielač Kamzík nad Bratislavou. My sme stanovali v hornej časti lúky pri vleku s podivnou rampou, ktorá zrejme slúži na rýchlejší rozbeh lyžiarov. Vedľa je ohnisko. Nádherné divadlo v podobe západu slnka vystriedala bezoblačná noc s miliónmi hviezd, obloha, aká sa dá vidieť iba ďaleko od svetiel mesta. Idylku večera narušila len nočná návšteva stáda kôz, ktoré sme síce zahnali, ale hneď ako všetci zaliezli spať, tak sa vrátili a zvedavo pobehovali okolo stanov a nám len ostávalo dúfať, že naše plátené príbytky nezačnú okusovať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

2. deň

Lúka Ahoj – Plešiny – Striebornica – Krahulčie vrchy – Kamenný vrch – sedlo Gajda – Trhovičná lúka – Marhát, rozhľadňa – sedlo Marhát – Jelenie Jamy – Kostolný vrch, sedlo – horáreň pod Kostolným vrchom – Veselý vrch – Bezovec – Skaliny – sedlo pod Skalinamy – traverz Prieľačiny – útulňa Medvedica

Sobota začala nie veľmi vábivo. Bezoblačnú oblohu predchádzajúceho dňa vystriedali ťažké sivé mraky a studený vietor. Bolo zrejmé, že čochvíľa začne pršať. Narýchlo sme si nad ohníkom ohriali raňajky, pobalili stany, ktoré mimochodom nočný nájazd kôz prežili bez ujmy a pobrali sa na najdlhšiu etapu nášho pochodu. Stúpanie do kopca príjemne zahrialo, dokonca ani obava z celodenného dažďa sa nepotvrdila. Sem-tam počas dňa spŕchlo, ale po chvíľke vždy vykuklo spoza mračien slnko. Prvým plánovaným zastavením je vrch Marhát s úžasnou rozhľadňou, odkiaľ je možné sledovať široké okolie. Dokonca sme videli obe slovenské atómové elektrárne z jedného miesta. Pod rozhľadňou sa nachádza veľké ohnisko a taktiež dva zastrešené altánky – ideálne miesto na oddych alebo aj víkendovú opekačku.

My sme tu však dlho nepobudli, po „povinnom“ výstupe na rozhľadňu a krátkom obede vyrážame na cestu. Máme toho dnes pred sebou ešte veľa, navyše sa prejavuje únava z predchádzajúceho dňa, takže aj náš krok je pomalší ako včera. Ďalšiu etapu po rekreačné stredisko Bezovec absolvujeme v monotónnom tempe a v mysliach odpočítavame každý meter do cieľa. Okolo tretej popoludní konečne vidíme budovy strediska. Unavení vchádzame do reštaurácie v tamojšom penzióne, kde som si dal vynikajúce pečené rebierka a pivo. Vrelo odporúčam ochutnať. Bez problémov nám tu čašníčka doplnila aj zásoby pitnej vody a mohli sme si tiež dobiť baterky v mobiloch. Dá sa tu dohodnúť aj ubytovanie na jednu noc, najmä počas leta býva stredisko dosť prázdne. Prespať je možné taktiež na chate, ktorá je vzdialená necelých desať minút chôdze po červenej značke. Aj tam sa dá najesť a doplniť vypotené tekutiny z tela.

Pred nami je už len posledná etapa. Oddýchnutí a posilnení neskorým obedom stúpame naprieč strmým, ale krátkym kopcom za chatou. Odtiaľ už vidno vrch Panskej Javoriny. Pokúšame sa identifikovať, kde sú Maliništia – miesto nášho dnešného nocľahu. Na rázcestie pod Prielačinou pre pokročilý čas nejdeme. Rozhodli sme sa pre skratku po lesnej ceste, ktorá odbáča z červenej značky doľava približne jeden a pol kilometra za rázcestím Sedla pod Skalinami. Lesná cesta vedie miernym stúpaním po vrstevnici vrchu Prieľačina až k Maliništiam. Tu, pri útulni Medvedica konečne rozkladáme táborisko. Keď sme skončili, slnko už zachádzalo za horizont a na okolitú krajinu padal súmrak. Zvyšky zamračenej oblohy rozfúkal vietor, ale citeľne sa ochladilo. Našťastie Medvedica má funkčnú piecku, akurát bolo treba vykonať aspoň provizórnu opravu komína. Príjemné teplo ohňa ohrialo naše kosti a vysušilo prepotené oblečenie. Do neskorej noci preberáme zážitky uplynulého dňa. Dokonca sa našla aj stratená ploskačka zapadnutá v batohu, čo tiež potešilo. Napokon však únava zvíťazila a odchádzame spať s očakávaním, čo si na nás pripraví posledný deň.

3. deň

Útulňa Medvedica – Prieľačina – sedlo pod Panskou Javorinou – Panská Javorina, rozhľadňa – sedlo pod Panskou Javorinou – Ostrý vrch – Jakubová – Kržlenica – vyhliadka Palúch – Inovec – Inovecká chata – Jarabský vrch – Mníchova Lehota

V nedeľu sme sa prebudili do slnkom zaliateho rána. Bezoblačná obloha dávala tušiť krásny, teplý deň. Dojedáme posledné zásoby potravín a pripravujeme sa na odchod smer Panská Javorina. Príjemnú prechádzku lesnou cestou strieda strmý výstup na Inovecký hrebeň. Po dvoch dňoch pochodu s plnou poľnou na chrbte dostávajú naše nohy poriadne zabrať. Úsek však nie je dlhý a onedlho vidíme vytúžený turistický smerovník pod Prieľačinou. Odtiaľto je to na Panskú Javorinu necelá hodina chôdze. Chvíľku sme uvažovali, či si zo sedla pod Panskou Javorinou vybehneme až na vrchol, alebo budeme pokračovať ďalej po červenej značke. Nakoniec nad únavou zvíťazila vidina krásnych výhľadov z rozhľadne a oplatilo sa. Po prvýkrát pozeráme na pomyselný cieľ našej cesty – Inovec s príznačnými dvoma anténami na vrchole.

Keby nás netlačil čas, boli by sme hore strávili iste aj hodinu. Do Mníchovej Lehoty ostáva takmer päť hodín cesty, a ak chceme stihnúť autobus, musíme ísť ďalej. Stúpavý úsek na Ostrý vrch strieda príjemné mierne klesanie lesom. Terén je ďalej pomerne nenáročný až pod kopec Rafajovej kóty. Tu sme sa veru zapotili a minuli aj posledné zásoby vody. Na konci tohto namáhavejšieho úseku nám však boli odmenou nádherné výhľady z Palúcha. Odtiaľto je to už na vrchol Inovca čo by kameňom dohodil a nás sa zmocňuje euforický pocit víťazstva, ktorý sa stupňuje každým krokom k cieľu. Ešte posledné kroky a sme hore. Vzájomne si gratulujeme k úspešnému výstupu, robíme vrcholové fotky a trocha aj bilancujeme uplynulé dva dni. Neľahký zostup po zjazdovke na Inoveckú chatu vyvážil chutný obed. Chata býva cez víkendy dosť plná, takže si na obed treba rezervovať dostatočný časový priestor. My sme sa tu zdržali tiež dlhšie, ako bolo v pláne, a do Mníchovej Lehoty na autobus to stíhame len tak-tak. Unavení, ale plní zážitkov cestujeme domov do Dubnice nad Váhom.

Záver

Pochod Inoveckým hrebeňom je pomerne nenáročný a zvládne ho v pohode aj priemerne zdatný turista. Je tu niekoľko možností na prespanie v útulniach, pod stanom, ale aj na Chate na Bezovci. Trasa by sa dala s ľahším batohom absolvovať aj za dva dni, ale človek by prišiel o množstvo zaujímavých miest po ceste, ktoré sú na skok od hlavného hrebeňa. Spomedzi všetkých spomeniem aspoň jaskyňu Čertova pec, Visiace skaly alebo tiež spomenutú rozhľadňu na Panskej Javorine. Pohorie má čo ponúknuť každému milovníkovi turistiky, ale aj geocacherom, keďže sa po ceste nachádza množstvo geoskrýš. Určite sa sem ešte vrátim.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek