Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň

Dôvodom návštevy rezervácie Skalná Alpa bolo hlavne to, že som si o tejto lokalite prečítala od milovníka prírody pána Miroslava Sanigu. Pán Saniga dennodenne navštevuje hodnotné prírodné miesta pre svoj výskum. Neodrádza ho ani dážď či sneh. Cez noc prejde niekoľko kilometrov v ťažkom horskom teréne. Výsledkom jeho práce nie sú len prekrásne knihy, ale svoje skúsenosti odovzdáva deťom formou prednášok.

Vzdialenosť
15 km
Prevýšenie
+550 m stúpanie, -550 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 06.08.2012
Pohoria
Veľká Fatra - Šiprúň a Rakytov
Trasa
Voda
Smrekovica (horský hotel a vojenská zotavovňa-hotel Granit), prameň pod Malou Smrekovicou
Nocľah
Smrekovica (horský hotel)
Doprava
Ružomberok (vlak, bus) - Podsuchá (bus) - Smrekovica, hotel (parkovisko len pre hotelových hostí!)
SHOCart mapy
» č.1084 Veľká Fatra (1:50.000)

Veľká Fatra očarí každého svojou divokou prírodou, prekrásnymi prastarými ihličnatými lesmi a čistým vzduchom. Turistické chodníčky vás zavedú z malých dediniek, ktoré sú priamo vsadené do lona prírody a svojou horskou architektúrou zapadajú do prírodného prostredia, cez krásne doliny až na hrebene hôr. Lúky sú posiate rôznymi bylinkami, ako je materina dúška a mäta, ktoré pomáhajú na rôzne choroby a dá sa z nich pripraviť chutný čaj. Je tu veľké množstvo čučoriedok, ktoré v letnom počasí osviežia každého turistu. Samozrejme, všetko s mierou a treba niečo nechať aj pre lesnú zver. Privítajú vás nádherné salašnícke psy a pasúce sa ovečky. Kto by odolal žinčici či ovčiemu syru z tak panenskej prírody?

Smrekovica – rezervácia Skalná Alpa – Severné Rakytovské sedlo a späť

Ráno sme vyrazili autom do Podsuchej pri Ružomberku. Z Podsuchej vedie obslužná asfaltová cesta až priamo k hotelu Smrekovica. Vyšné Matejkovo je 8 km dlhá dolina. Prechádzali sme aj popri prírodnej pamiatke Matejovský kamenný prúd, ktorá bola vyhlásená v roku 1986 na ochranu žulového kamenného prúdu. Je to nádherná dolina, samé papradie, stromy pokryté machom. Veľká škoda, že sa tadiaľ ide autom. Keď pôjdem nabudúce, určite ho nepoužijem. Auto sme nechali pred hotelom až do konca pobytu. Ruksaky sme si dali na seba a vyrazili sme na Skalnú Alpu, ktorá je národnou prírodnou rezerváciou vyhlásenou v roku 1964 s rozlohou 525 ha. Ochraňuje pestrý súbor prirodzených lesných spoločenstiev bukovo-jedľového charakteru s prechodom k jaseňovým javorinám, klenovým smrečinám až po vápencovú kosodrevinu na geologickom pestrom podklade.

Išli sme chodníčkom a zbadali sme ovečky s bačom. Prišli sme do sedielka a v diaľke sme uvideli majestátny Rakytov, tajomný prales Čierny kameň, Ploskú a strmý Borišov s útulnou chatkou. Stoja tam a chránia nádhernú tajomnú divočinu. Údajne sa pod nimi nachádzajú také pralesy, v ktorých sa dá aj stratiť. Bolo veľmi teplo a kopce boli zahalené oparom. Kochala som sa pohľadom na takú krásu. To sa musí vidieť, slová na takú krásu nestačia. Nasávali sme pozitívnu energiu. Pohľad na kopec Smrekovica bol žalostný. Vyklčovali ju na nepoznanie. Našťastie je už teraz chránená ako prírodná rezervácia. Po takomto ľudskom zásahu sa bude veľmi dlho spamätávať. Pokračovali sme ďalej a prešli sme popri tabuľke rezervácie Skalná Alpa. Vchádzali sme do pralesa, kde sa vyskytovali smreky, ktoré ranné svetelné lúče osvetľovali a vytvárali tajomnú atmosféru divokého pralesa. Samozrejme, videli sme aj medvedí trus na chodníku. Zvieratá tu majú vynikajúce podmienky. Lesy sú domovom pre rôzne šelmy, vtáky a bez nich by tu nebol život. Vnímali sme vtáčiu symfóniu a to nám dodávalo energiu. Vtáčiky dotvárajú živú atmosféru v lese. Kráčali sme týmto príjemným lesíkom a pozorovali sme, ako sa ranné slnečné lúče opierajú o staré stromy pokryté machovým kobercom s hríbikovými strieškami. Miešali sa tu staré a mladé stromy. Spod stojacich suchárov, ktoré sa bežnému človeku javia ako zničený les, sa rýchlo ponáhľajú rásť mladé semenáčiky, aby práve ony stáli v novom lese. Nachádzajú sa tu malinké lúčky posiate kvetmi a rôznymi bylinkami. Nádherné a mohutné stromy, ktoré sú schopné odolávať silným vetrom, ako aj veľké množstvo papradia. Bolo cítiť vlahu zo zelených machov pokrývajúcich stromy. Pomaly sme kráčali a pozorovali, či niečo neuvidíme. Bolo tu absolútne ticho, vnímali sme len zvuky lesa. Nad hlavami nám poletovali dravce. Došli sme na Severné sedlo pod Rakytovom. Neďaleko sa nachádza prales Čierny kameň, ktorý je veľmi dôležitý pre zachovanie rôznych ohrozených druhov živočíchov a rastlín. Po krátkom oddychu sme sa vrátili tou istou cestou k hotelu. Takže prechod pralesom sme si vychutnali dvakrát.

Smrekovica – rezervácia Jánošíkova kolkáreň a späť

Pri hoteli sme sa preobliekli do suchého oblečenia a pokračovali do ďalšej rezervácie Jánošíkova kolkáreň. Prešli sme okolo hotelového komplexu Granit (vojenská zotavovňa), a potom sme zabočili rovno do lesa. Jánošíkova kolkáreň je národnou prírodnou rezerváciou, ktorá bola vyhlásená v roku 1964 s rozlohou 243 ha. Zachovalé spoločenstvá javorových a jarabinových smrečín najvyšších polôh vetegetačného stupňa smreka vo Veľkej Fatre. Nádherný prales so starými stromami, ktoré boli ozdobené hríbikovými strieškami. Príroda tu vymodelovala nádherné tvary stromov. Ani sochár či maliar nezachytí prírodu takú, aká je v skutočnosti.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prišli sme na lúku, ktorá bola posiata množstvom čučoriedok. Je to smrekový prales, ktorý zažíva rozsiahly rozklad. Je tam veľa suchárov, malých semenáčikov, ktoré sú zakladateľmi novej generácie lesa. Vychutnávali sme si atmosféru ďalšieho fatranského pralesa. Prišli sme na koniec rezervácie a chceli sme sa dostať až na Šiprúň. Len veľké teplo a únava nás prinútili vrátiť sa späť. Ľahli sme si do trávy pod čučoriedkami. Príjemne sa mi spalo. Šuchotali tu ľudia, ktorí zbierali čučoriedky. Večer patril ešte krátkej prechádzke popod Smrekovicu. Hora vytvárala tajomnú podvečernú atmosféru a s ďalekohľadom sme sledovali, či neuvidíme nejakú zver. Boli sme ubytovaní v hoteli Smrekovica ako jediní hostia v celom zariadení. Do krásneho prostredia sa podľa môjho názoru hodí tradičná turistická chata, ktorá je vyrobená z materiálov ako drevo a kameň. Také tradičné chaty sú určené pravým turistom, ktorí majú radi prírodu a nemajú vysoké nároky. Prioritou pre nich je prirodzené prostredie. Ďaleko od hlučnej civilizácie sa tu započúvajú do ticha hôr. Len na týchto miestach si človek unavený a vystresovaný nájde správny oddych.

Ráno sme sa zobudili do zamračeného počasia. Trochu pršalo a bola celkom zima. Na lúke za hotelom sme si sadli a vychutnávali sme neuveriteľne čisté výhľady na moju obľúbenú štvorku kopcov. Hory sa nám ukázali v plnej kráse. Les bol po daždi svieži a vzduch čistý. Sledovali sme skupinové prelety vtákov. Sojky preletovali zo stromu na strom a hlasno škriekali, čo ešte pridalo na pravej horskej atmosfére. Parádne predstavenie. Nechcelo sa nám ísť preč z takéhoto kúzelného miesta.

Odporúčam navštíviť tieto krásne rezervácie a nech si každý odnesie príjemné zážitky. Pozorovaním prastarého lesa, kde sa postupne striedajú staré stromy s mladými. To je jednoducho kolobeh prírody. Dúfam, že sa zachovajú tieto vzácne miesta aj pre budúce generácie. Mali by sme si vážiť prírodu a tak sa k nej aj správať. Ak sa budeme k životnému prostrediu stavať tak ako doteraz, tak sa môže stať, že sa nebudeme môcť nadýchať čistého vzduchu a napiť sa čistej vody. Hlavne, že budeme mať zastavané územia betónovými stavbami a budeme sa voziť v moderných autách. Len na nás záleží, či sa nadýchame čerstvého vzduchu, napijeme vody a budeme jesť zdravé potraviny. To sú základné potreby a nie najnovšie výdobytky techniky, ktoré nás pomaly zabíjajú.

Na záver by som ešte citovala pána Sanigu z jeho vtáčej záhradky:

Viac než prijatie u najveľaváženejšej osobnosti tohto sveta je pre mňa audiencia u prastarého lesa...
Viac než najprestížnejšie ocenenie od tohto sveta je pre mňa sladučká malina venovaná prastarým lesom...
Viac než povoz v najluxusnejšom aute tohto sveta je pre mňa tichučká chôdza v náručí prastarého lesa...
Viac než spánok v najluxusnejšej spálni tohto sveta je pre mňa snenie v machovom koberci pod závojom stromov prastarého lesa...
Viac než najznačkovejší nápoj tohto sveta je pre mňa dúšok vody z bystrinky z prastarého lesa...
Viac než všetky vymoženosti tohto sveta je pre mňa oáza prastarého lesa...

Fotogaléria k článku

Najnovšie