Trasa

Arona – Vento – Barranco del Rey – Roque del Conde – Las Casas – Arona

Výlet zaberie pol dňa a môže byť "aklimatizačnou túrou" pred výstupom na najvyššiu horu Španielska - Pico del Teide. Východiskom je mestečko Arona (620 m), do ktorého premávajú linkové autobusy zo stredísk Los Cristianos a Las Américas, resp. je prístupné autom po ceste TF-511, šplhajúcej sa do Parque Nacional del Teide.

V neskoré ráno vystupujem z autobusu v centre rozťahaného mesta a hľadám smerovú tabuľu, ktorú som zahliadol pár dní predtým pri návrate autobusom z Teide. Tá ma smeruje po asfaltke na západ do miestnej časti Vento. V ňom je tiež smerovka, ale po vyjdení do terénu za posledné domy pre istotu overujem správnosť postupu u skupinky chlapov. Je podmračené a aj môj cieľ sa podchvíľou stráca v oblačnosti. Zanedlho prichádzam k drevenému stĺpu s čiastočne vylámanými tabuľkami. Môj smer je však jasný. Chodník zrazu prudko klesá niekoľkými serpentínami na dno Barranco del Rey (Kráľovská roklina). Vidno, že je dielom tečúcej vody, ale tá sa tu ukáže zriedka. Hneď sa aj šplhám hore protiľahlým svahom na mierne stúpajúcu plošinu.

Všade naokolo sukulenty všakovakých tvarov, niektoré kvitnúce... a všetky pichľavé. Chodník, či skôr hrubo dláždená cestička, sa točí nahor do sedla v hrebeni miestami, prekonávajúc kamenné stienky ohraničujúce terasy. Evidentne sa tu kedysi hospodárilo, znakom ja aj kamenná, pomaly sa rozpadávajúca budova a akási kruhová plošina neznámeho účelu. Terén bez vyššej vegetácie poskytuje nerušené výhľady na roztrúsené domy Arony a ďalej k pobrežiu. Po dosiahnutí sedielka sa chodník stáča na sever a trochu náročnejším skalnatým terénom čoraz strmšie naberá výšku. Niet kam zablúdiť, ale potešia občasné biele či zelené šípky na skalách.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Posledný výšvih a som na šikmo naklonenej vrcholovej plošine Roque del Conde (Grófova skala?), ktorej najvyšší bod je vo výške 1001 m. Oblačnosť sa postupne trhá, a tak si vychutnávam pohľad na celé pobrežie. Škoda len, že vnútrozemie je stále v mrakoch, takže kráľovná Teide sa mi z tohto uhla neukáže. Prechádzam sa spleťou chodníkov, na jednej skale východných strmých zrázov nachádzam trojjazyčnú mosadznú pamätnú tabuľku jednému z guančských (domorodých) náčelníkov. Podľa niektorých zdrojov tu na vrchole bolo jeho posledné útočisko a názov znel La Fortaleza (Pevnosť) alebo Roque de Ahiyo (Ahiyova skala). Poberám sa rovnakou cestou nadol. Rovnaká však nie je. Nielen kvôli smeru, ale najmä kvôli úplne vyjasnenej oblohe, čo mi umožňuje vidieť oblasti vnútrozemia, ktoré boli pri výstupe skryté. Uchvacuje ma najmä pohľad na neďalekú špičku Roque Imoque (1107 m) obkolesenú hlbokou jazvou už spomenutej rokliny. V diaľke podľa belavej škvrny sírou pokrytého krátera rozoznávam aj vyčnievajúci vrchol Pico del Teide. Pri kamennej búde stretávam skupinku mládeže, smerujúcej nahor a zdravím "Hola!". Vedúca deva odpovedá a spustí paľbu španielskych slov. Prerušujem ju plynulým: "No hablo espańol...," a potom už anglicky vysvetľujem, čo ich približne čaká a lúčime sa. Pred zostupom do rokliny sa obzerám a vidím ich vracať sa ešte spod sedla - darmo, slnko začína pripekať.

Pri "rázcestníku" sa rozhodujem ísť inou cestou. Prašná cesta vedie po planine popri zvyšku nejakého zavlažovacieho kanála na sever. Pred očami mám stále do neba trčiaci špic Roque Imoque. Ďalšia rozpadávajúca sa búda, tentokrát ozdobená maľbou domorodého bojovníka na bielom podklade. Hrdosť pôvodného obyvateľstva, zdá sa, stále pretrváva. Za zákrutou sa dostávam na hlavnú cestu, po ktorej smerujem nadol. V miestnej časti Las Casas si obzerám typický kostolík, ktorého bielobu som zaregistroval už pri zostupe zo skaly. Odtiaľ popri ceste vedie aj chodník až do centra Arony, kde sa ešte motám po uličkách a na námestí fotím radnicu. Vyberám sa cestou k pobrežiu a snažím sa chytiť stopa. Nakoniec však na ďalšej zastávke počkám pár minút na miestny spoj.

Dĺžka uvedenej trasy je asi 8 km, prevýšenie 800 m, potrebný čas asi 2 - 3 hodiny. Na výlet treba trochu slušnejšiu ako plážovú obuv, vrchol je skalnatý. Ako to už v sopečných končinách býva, cestou nenatrafíte na žiaden prameň, takže sa zásobte dostatočným množstvom vody.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek