Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

VHT Aprílový výstup na Baranec

Náročný zimný peší výstup na tretí najvyšší vrchol Západných Tatier. Túra vysokohorským terénom so stálym stúpaním prekonáva na krátkej vzdialenosti veľké prevýšenie. Vrchol Baranca je v zime prístupný len po odobrení Horskou záchrannou službou za ideálneho počasia a mimo akútneho lavínového ohrozenia.

Vzdialenosť
13 km
Prevýšenie
+1361 m stúpanie, -1361 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 09.04.2006
Pohoria
Tatry - Západné Tatry, podcelok Liptovské Tatry
Trasa
Voda
prinesené tekutiny
Nocľah
bez
Doprava
Liptovský Mikuláš (vlak, bus) – Žiar, Žiarska dolina (bus)
SHOCart mapy
VKÚ 1:25 000 č. 3 – Západné Tatry
1:50 000 č. 112 – Západné Tatry
Turistický atlas Slovenska list č. 58

Trasa

Ústie Žiarskej doliny (parkovisko) – Stará Stávka – Holý vrch – Baranec a späť

Zrod

Túra plodí túru. Asi, tak by dal nazvať nápad vystúpiť na Baranec začiatkom apríla. Počas sobotňajšej klubovej túry z Budče do Kováčovej sa prvotná myšlienka Mareka mení na pevné rozhodnutie. Niekoľko turisticky spriaznených duší sa dohaduje na nedeľnom programe do Západných Tatier. Za chladného jasného rána smeruje štvorica Andrea, Lucia, Marek a Tomáš so smelým plánom do ústia Žiarskej doliny. Červené autíčko ostáva na parkovisku a štyri kolesá meníme za dve vlastné nohy.

Kde je sneh?

V sprievode Tatranskej magistrály chvíľu cupitáme po asfaltovej ceste až po charakteristický TANAPácky rázcestník. Opúšťame miernu asfaltku a vchádzame na stúpajúci chodník. Na naše milé prekvapenie zisťujeme, že po bohatej tohtoročnej nádielke snehu ostali v lese len nepatrné zvyšky. V starej smrekovej hore už cítiť prichádzajúcu jar. Uprostred chodníka zostali iba udupané pásy firnu. Preto Lucia oznamuje telefonicky bratovi Michalovi, že bude musieť zmeniť trasu, ktorú zamýšľal. Spolu s kamarátom Dušanom sa k nám chceli pridať a absolvovať výstupovú trasu na skialpinistických lyžiach. Nakoniec sa rozhodli pre „miestnu klasiku“. Hore prístupovou cestou Žiarskej doliny k turistickej chate. A niečo zlyžovať v skialpinistickom areáli nad chatou ako väčšina lyžiarov, smerujúcich z plného parkoviska v ústí doliny.

Stará stávka

S pribúdajúcou nadmorskou výškou sa začína objavovať prvý, resp. posledný sneh. Pretíname širokú zákrutu lesnej zvážnice, ktorú využívajú skialpinisti ako „zjazdovku“. Na ceste leží ešte dostatok snehu pre zjazd po horský hotel Baranec. My ďalej stúpame početnými serpentínami chodníka na hrebeňovú hranu Starej Stávky. To sme už takmer vo výške 1300 metrov a snehu pribúda. Hora postupne redne. Lesné monokultúry smreka postupne nahrádza smrekovec opadavý. Holé konáre červených smrekov prepúšťajú čoraz viac jarného slnka a preto si nasadzujeme slnečné okuliare. Zastavujeme pri obrovskom balvane, kde sa natierame opaľovacím krémom a taktiež nezabúdame použiť "náperník" (balzam na pery). Vstupujeme do pásma hôľ. Tu na hornej hranici lesa vystríha návštevníkov žltá tabuľa, upozorňujúca na nebezpečné lavínové svahy. Kedysi tu stála tabuľa sezónneho uzáveru. Dnes je juhozápadná hôľna rázsocha Baranca prístupná skialpinistom a vysokohorským turistom mimo zvýšeného lavínového nebezpečenstva. Za priaznivých podmienok povoľuje Horská záchranná služba pohyb po turistickej trase. Aktuálne sprístupnenie chodníka denne aktualizuje na svojej webovej stránke v sekcii Výstrahy. Okrem úseku Holý vrch – Baranec je povolené vystupovať na vrchol aj dlhšou juhovýchodnou rázsochou Malého Baranca cez vrchol Klinovaté spred Račkovej doliny.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Holý vrch

Z otvoreného priestranstva hrebeňa obdivujeme hĺbkové pohľady do Podtatranskej kotliny. Rozťahané liptovské dediny sa vlnia v podhorských údoliach. Na horizonte vidieť celú hradbu Nízkych Tatier od Kráľovej hole cez Veľkú Vápenicu a Veľký bok. Bralnaté zrázy Štiavnice, Ďumbiera, Chopku, Derešov, Kotlísk a Chabenca pôsobia zo severu naozaj mohutne. Beloba Veľkej hole a Prašivej ukončuje fenomenálny nízkotatranský náhrdelník. Slnko naberá na intenzite a my vďačne chytáme jeho dávaný bronz. Spoza terénnej vlny sa náhle vynára nový turistický rázcestník. Iba nedávno sprístupnenej turistickej trase z obce Jakubovany dominuje modrá značka. Stojíme na skalnatom hrebeni Holého vrchu. Nasleduje náročný vysokohorský terén, kde sa k slovu hlási cepín so stúpacími železami. Snehové preveje, úzky hrebeň a strmé lavínové svahy po oboch stranách. Trasa len pre skúsených vysokohorských turistov. Len miestami trčia letné značkárske koly na vyfúkaných partiách hrebeňa. Za hmly je tu orientácia takmer nemožná. V celých Západných Tatrách neexistuje zimné tyčové značenie. Výnimkou je iba krátky úsek cez horskú poľanu Červenec k Chate pod Náružím.

Baranec

Predtým než sa ocitáme v nadmorskej výške 2184 metrov zdolávame dva prudké úseky. Prvý náročný úsek je sťažený skalami a druhý je záverečný zabijak na samotný vrchol Baranca. Už zďaleka dominuje vrcholovej plošine veľký betónový pylón s turistickými smerovkami. Dnes je bičovaný prudkým vetrom, ktorý na ňom uchováva ľadovú glazúru. Po Kriváni je práve Baranec charakteristickým tatranským vrchom pre hornoliptovský ľud. Pred súčastným menom sa nazýval Štítom alebo Veľkým vrchom. Je dominantným vrcholom centrálnej časti Liptovských hôľ resp. morfologického podcelku s názvom Liptovské Tatry. Svojimi masívnymi južnými rázsochami a centrálnou kotlovitou dolinou Trnovec je viditeľný z celého Liptova. Vytvára typickú siluetu súmernej pyramídy. Baranec vysiela do Žiarskej doliny kratšiu rázsochu Lakeť, ktorá na západe spadá do údolia strmými bralami. Tie sú známe ako Čierne steny. Pohľadom od Žiarskej chaty spoznáte, prečo dostali práve toto pomenovanie. S hlavným hrebeňom pohoria je Baranec spojený skalnatou rázsochou Plačlivého Roháča so Žiarskym sedlom a kótou Smrek. Severovýchodný kotol Baranca ústí žľabom Pusté do Jamníckej doliny, kde stojí turistická útulňa. Úchvatný kruhový výhľad na široké okolie z vrcholu je popísané v skoršom príspevku o Baranci.

Rekapitulácia

Naša zostupová trasa je totožná s výstupovou, ktorá sledovala žlté značky. Výstup od Ústia Žiarskej doliny (parkovisko) nám trval 4 hodiny vrátane niekoľkých krátkych oddychov. A dole sme zbehli za 2 hodiny.

Potrebné vybavenie na zimnú VhT túru:

teplé oblečenie (vetruodolná vetrovka a nohavice, termo bielizeň, fleecová bunda, zimné ponožky), zimná turistická obuv s možnosťou upevnenia stúpacích želiez, rukavice, čiapka, návleky (gamaše), slnečné okuliare, ochranný krém, turistický batoh s možnosťami prichytenia potrebnej VhT výstroje, teleskopické palice, horolezecký cepín a stúpacie železá (mačky), strava a tekutiny.

Fotogaléria k článku

Najnovšie