Trasa

Schronisko na Hali Ornak - Iwaniacka Przelecz - Ornak - Zadný Ornak - Siwa Przelecz - Gáborovo sedlo - Bystré sedlo - Blyšť - Pyšné sedlo - Kamenistá dolina - Podbanské

Chata Ornak - Ornak

Čaká nás náročná celodenná túra, preto neleníme a vstávane zavčasu. Spalo sa výborne, budím sa úplne oddýchnutý. Raňajkujeme na našej prémiovej izbe. O 6.30 h nasadzujeme čelovky a opúšťame ešte spiacu Chatu Ornak. Vonku je čerstvo, všetko je biele, krásne pokryté inoväťou. Spred chaty je pekne vidieť siluetu hrebeňa Západných Tatier a dve malé pohybujúce sa svetielka na ňom. Predsa tam hore dnes nebudeme prví.

Vnárame sa do tmy v lese. Sledujeme žlto značený chodník. Do Iwaniackej Przeleczi by to malo trvať 1,5 h. Prví idú bratia Rasťo a Peter, nasadili svoje obľúbené raketové tempo. Navyše si chvíľami spievajú, aby odplašili všetky medvede, ktoré by nám prípadne mohli skrížiť cestu. Šliapem za nimi. Idem si svojím tempom, so svojimi myšlienkami. Vždy, keď bráškovia lapajú po dychu a oddychujú na pňoch vedľa chodníka a nadájajú sa vodou, ich predbehnem. Vzápätí štartujú a predbiehajú ma. Takto sa striedame až k rázcestníku v sedle, kam prichádzame o 7.30 h. Dotýkajú sa nás tu prvé slnečné lúče dnešného dňa, namrznutá tráva sa v nízkom slnečnom svetle pekne ligoce. Päť minút po nás prichádza Juro. Zhadzujeme batohy a čakáme Mariána s Martinom. Vyberám flautu a púšťam pokojné melódie do budiaceho sa lesa. Prichádza dvojica Marián a Martin. Marián nahráva dnešný prvý vstup do relácie, Rasťo asistuje, robím im hudobný podmaz, hrám "Na Kráľovej holi", kedže na Iwaniacku Przelecz pesničku neviem. Žltá značka odtiaľto pokračuje do Starorobociańskej doliny. My plánujeme prejsť na zelenú, ktorá nás prevedie Ornakom.

Ornak je severnou rázsochou (bočným hrebeňom) hlavného západotatranského hrebeňa, ktorá sa z neho odpája na Sivej veži (Siwy Zwornik) pri Gáborovom sedle a vedie cez dva vrcholy Zadný Ornak a Ornak až do Iwaniackej Przeleczi, kde sa momentálne nachádzame. Odtiaľto pokračuje bočný hrebeň na Kominiarsky Wierch, kam už však nevedie značený chodník. Na západ od Ornaku leží Starorobociańska dolina, na východ zasa Pysznianska dolina (Pyšná dolina). Obidve doliny sú dostatočne hlboké a bočný hrebeň tak nad ne vytŕča viac ako 600 výškových metrov, čím pôsobí naozaj impozantne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nás čaká ďalších 400 výškových metrov stúpania na Ornak. Ideme na to. Stúpanie je pekne strmé a vyzlieka nás do krátkych rukávov. Chodník sa kľukatí pomedzi kosodrevinu, kráčame po veľkých skalných blokoch. Ukazujú sa prvé výhľady na Kominiarsky Wierch. Postupne sa stúpanie zmierňuje a my sa dostávame na hrebeň Ornaku. Výhľady sú nádherné. Vidíme Chocholovskú poľanu, nad ňou Bobrovec a na obzore Osobitú. Pozerám sa do Starorobociańskej doliny, nad dolinou sú krásne navrstvené ďalšie bočné hrebene. Najprv bočný hrebeň, vybiehajúci na sever z Končistej, pokračujúci Czubikom a Trzydniowianskym Wierchom. Za ním je bočný hrebeň s Rákoňom, Dlhým úplazom a Lúčnou, vybiehajúci z Volovca. Najzaujímavejší je však pohľad na Roháče. Ostrý Roháč a Plačlivé vyzerajú pri pohľade z tohoto miesta ako jeden vrch, sú v tesnom zákryte, Ostrý Roháč zakrýva Plačlivé, je však nižší, takže vidíme aj vrchol Plačlivého. Postupne, ako budeme pokračovať po hrebeni Ornaku, sa nám Roháče úplne odokryjú.

Pred nami vidíme pokračovanie hrebeňa Ornaku a Gáborovo sedlo. Prehliadnuť sa nedá mohutný Klin (Starorobociański Wierch) a Bystrá, najvyšší vrch Západných Tatier. Pokračujeme na sutinový vrchol Ornaku, ktorý sa mierne traverzuje zľava. Po krátkej pauze pokračujeme do Ornaczańskej Przeleczi a odtiaľ strmo stúpame na Zadný Ornak (Zadni Ornak), najvyššiu časť bočného hrebeňa. Výstup je exponovaný, prechod skalnatého vrcholu rovnako.

Ornak - Blyšť

Výhľadom teraz dominuje majestátny Klin. Pozeráme sa aj do hlbokej Pysznianskej Doliny a ešte hlbšej Kościeliskej Doliny. Nad nimi vidíme našu včerajšiu trasu, hlavne nádherný bralnatý Temniak. Už aj obidva Roháče sa nám ukazujú. Je 10 hodín, sme na Zadnom Ornaku (1867 m). Čas máme dobrý. Rasťo, Peter, Juro a Maroš sú tradične rýchlejší a pochodujú ďalej. Marián nahráva.

Zostupujeme do Sivého sedla (Siwa Przelecz). V sedle dopĺňam energiu čokoládou. Pripravujem sa na výstup do Gáborovho sedla, čaká nás stúpanie 120 výškových metrov. Ideme na to. Stúpam sám, rýchla štvorka je niekde nado mnou, Martin s Mariánom sú ešte dolu v sedle. Mám krízu, bojujem sám so sebou malými krokmi. Veľmi rýchlo na ňu zabúdam, keď sa obzriem a vidím hrebeň Ornaku a Temniak. Vyberám fotoaparát, natáčam polarizačný filter do správnej polohy a fotím. Myšlienkami sa vraciam k hrdinom novely, podľa ktorej putujeme. Do Pyšného sedla museli ísť Pysznianskou Dolinou ponad Smreczyński Staw (Smrekové pleso). Aj my sa dnes dostaneme do Pyšného sedla, inou cestou, ale o to krajšou. Začínam uvažovať, či pôjdem na Bystrú. Definitívne rozhodnutie odkladám na Bystré sedlo.

O 10.50 h som v Gáborovom sedle, poteším sa, keď uvidím Jura, ktorý ma tu čaká. Sme znova späť na Slovensku. Prechádzame na červenú hrebeňovú značku. Pokračujeme do Bystrého sedla. Juro má krízu teraz. Vieme, v čom je problém, sme hladní. Rasťo, Peter a Maroš sa ponahľajú dopredu, zrejme pôjdu na vrchol Bystrej. Úsek hrebeňa medzi Gáborovým a Bystrým sedlom je veľmi pekný, hrebeň je členitý a fotogenický. Výhľadu dominuje masív Bystrej s vyrazným traverzovým chodníkom, značeným modrou značkou a vedúcim až na jej vrchol. Blížime sa k Bystrému sedlu, trojica našich chalanov nastupuje do traverzu.

Je 11.30 h, dávame si s Jurom obed v Bystrom sedle. Dojedáme posledné zásoby. Definitívne sme sa rozhodli, že dnes na Bystrú nejdeme. Mňa to až tak nemrzí, na jej vrchole som už bol. Prichádzajú Marián s Martinom, tiež sa púšťajú do likvidácie svojich posledných zásob. Čaká nás 200 výškových metrov stúpania na Blyšť. Marián tam chce nahrávať, tak ideme, vyrážam s Jurom. Stúpanie je strmé, chodník sa kľukatí nepríjemnou suťou, naďalej sledujeme červenú značku. V severnom zráze Bystrej pod nami vidíme kamzíka, len si tam pokojne sedí, nás si vôbec nevšíma. Asi v 2/3 stúpania na Blyšť sa nám ponúka jeho traverz. Hovorím Jurovi, že musíme ísť až hore na Blyšť (2155 m), veď Marián tam chce nahrávať. Tak poctivo šliapeme nahor, stojí to za to, lebo výhľady odtiaľ sú nádherné. Vidíme Pyšné sedlo a Kamenistú dolinu, nad nimi Veľkú Kamenistú, hrebeň Červených vrchov, tatranské štíty a, samozrejme, typický Kriváň. Toto bolo posledné stúpanie našej trojdňovej túry, už budeme len zostupovať. Marián s Maťom si to pod nami veselo namierili do traverzu Blyšťa, dvihnú k nám pohľady, usmejú sa a Marián kývne rukou, aby sme šli dolu. Takto s nami vybabrali.

Blyšť - Podbanské

Príjemným chodníkom zostupujeme do Pyšného sedla. Cestou mi volá Rasťo, že sú už na Bystrej. Počkáme ich v Pyšnom sedle. O 13-tej sme tam. Líhame si do trávy a oddychujeme. Niekoľko minút po nás prichádzajú Marián a Maťo. Marián nelení a nahráva. Na hrebeni vidíme zostupovať našu vrcholovú trojku. Prichádzajú hladní ako vlci. Bráškovia vyberajú z batohov rôzne konzervy a začínajú konzumovať.

Pán redaktor plánuje nahrávať v Kamenistej doline, tak sa nezdržiavame a ideme s ním. Ostatní nás dobehnú. Očakáva nás 3-hodinový zostup do Podbanského, 900 výškových metrov. Teším sa naň, lebo Kamenistá dolina je veľmi pekná a určite bude čo fotiť. Okrem toho už potrebujem doplniť vodu. Kráčame alpínskymi lúkami, postupne pribúda kosodrevina a blížime sa k potoku. Čapujeme čerstvú vodu do fliaš, nič lepšie som už dávno nepil. Potok je fotogenický, vyberám statív, fotoaparát a fotím.

Ideme ďalej, klesáme. Kráčame v tieni, horná časť doliny je ešte nasvietená slnkom. Opäť fotím, vyberám statív, na objektív montujem prechodové filtre. Marián nahráva. Dobiehajú nás ostatní. Vchádzame do pásma lesa, chodník teraz už klesá len mierne. Kus cesty je však stále pred nami. Stíhači sa nám strácajú vpredu. Zostávame štyria, pomaly kráčame. V lese, kde vedie chodník pri potoku, sa zastavujeme a robíme si prestávku. Kamene v potoku sú pekne pokryté zeleným machom. Znova fotím, vychádzajú mi 30 sekundové expozície. Neskôr nahrávame záver relácie. Zostáva už len záverečný zostup do Podbanského. Chalani nás čakajú v ústí Kamenistej doliny. Počas čakania vyskladali z kamienkov na chodníku nápis Drak sa vracia. Robíme teda záverečné spoločné foto akcie aj s jej názvom, a potom nás čaká návrat do civilizácie.

Záver

Nebolo mojím zámerom opisovať dej novely Drak sa vracia, koho zaujíma, nech si ju radšej prečíta v origináli. Relácia sa Mariánovi vydarila, odvysielaná bola v Rádiu Devín 8. 12. 2012, je možné si ju stiahnuť z archívu rozhlasu. Naša trojdňová túra podľa literatúry naozaj stála za to. Spojenie turistiky a literatúry je obohajúce. Červené vrchy nám počarovali, zaľúbili sme sa do ich krásy a určite sa sem budeme radi vracať. Vo výbornej partii, s dobrými kamarátmi sa nám išlo veľmi dobre a zažili sme kopec srandy. Za 3 dni sme prešli 60 km, vystúpali a rovnako aj zostúpili 4229 výškových metrov. Peťove topánky to vydržali a ako si predsavzal, v Podbanskom ich slávnostne vyhodil.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek