Slovenský pól mrazu a inverzie

Od roku 2009 označuje slovenský pól mrazu nenápadný kamenný pamätník medzi historickou zástavbou pstrušianskeho majera. Vígľašské hradné panstvo vrátane priľahlého majera sa v roku 1924 stalo sídlom Správy štátnych lesov Vígľaš, začlenených pod Riaditeľstvo Československých štátnych lesov a majetkov v Žarnovici. Polesie sídlilo na hrade a štátny statok mal vlastnú školu a meteorologickú stanicu, z ktorej údaje zaznamenával miestny učiteľ. Zrážkomerná stanica bola umiestnená v susednom Vígľaši. Štátne majetky v Pstruši boli v roku 1941 premenené na Výskumno-šľachtiteľskú stanicu, zameranú na pestovanie a šľachtenie obilnín. Dnes pôvodné objekty veľkostatku prechádzajú rekonštrukciou a uvidíme, čomu budú slúžiť v budúcnosti. Pamätný kameň nájdete na tejto pozícii v bočnej uličke, tesne vedľa frekventovaného cestného ťahu Zvolen – Lučenec. Škoda len, že informačná tabuľa, označujúca významné lesnícke miesto – Sídlo správy štátnych lesov je umiestnená v obci Vígľaš (mimo Pstruše). „Najmrazivejšie“ miesto Slovenska tiež ukrýva geoskrýšu.

K vzniku nízkych teplôt prispieva tiež poloha v rámci medzihorskej zníženiny, v tomto prípade Zvolenská kotlina, a častý výskyt zimných inverzných situácií (prízemná hmla, smog alebo nízka oblačnosť). Počas inverzie sa hromadí („steká“) najchladnejší vzduch na dno kotliny a okolité horstvá (Javorie, Ostrôžky, Poľana, Veporské vrchy, Starohorské a Kremnické vrchy) majú vyššiu teplotu vďaka slnečnému počasiu na horských hrebeňoch, ktoré nie sú ponorené do inverznej oblačnosti. Nízke teploty sú preto častým javom na Sliači (Zvolenská kotlina) alebo v Poprade (Podtatranská kotlina), ak ráno sledujte (počúvate) hlásenie aktuálnych teplôt na Slovensku.

Poľovnícky zámok

Ak budete mať cestu cez Vígľaš, tak sa tu oplatí stráviť viac času. Obec ponúka viacero zaujímavých miest, ktoré stoja za návštevu. Najznámejšou a neprehliadnuteľnou pamiatkou je Vígľašský zámok, stojaci na úpätí zalesnenej hory Šamilovec nad zákrutou hlavnej cesty. Pri prechode vojnového frontu bola pevnosť vo februári 1945 vypálená. Viac ako pol storočia pohľad na chátrajúci zámok doslova mrazil, lebo sa stal úplnou ruinou. Až pred pár rokmi sa začalo s čiastočnou záchranou pamiatky a boli obnovené dve veže, no naďalej prevládal charakter ruiny. Od roku 2009 prebieha kompletná rekonštrukcia zámku a jeho pretvorenie na kongresový hotel vyššieho štandardu. Dnes je stavba v pôvodnej podobe pod strechou a prebiehajú vnútorné práce.

Pôvodne kráľovský hrad bol postavený ako poľovnícke sídlo a bohatstvo tunajších lesov pripomína ďalšia pamiatka, ktorá stojí v podhradí v tesnej blízkosti hlavnej cesty. Je ňou fragment úzkorozchodnej lesnej železnice s vystavenou parnou lokomotívou a vagónmi. Lesná železnička premávala v rokoch 1904 – 1975 z Vígľaša údolím Hučavy (Hrochotská dolina) na Kyslinky (lesnícka osada) uprostred masívu Poľany. O technickú pamiatku (teda o jej zvyšok) je vzorne postarané na upravenom priestranstve na východnom okraji obce.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vígľašské zaujímavosti

K cirkevným pozoruhodnostiam patrí murovaná zvonica z 19. storočia a moderný rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 2005. Medzi kuriozity obce patrí netradičný most cez rieku Slatina, ktorý tvorí vyradený železničný vagón. Krytá lávka spája miestne časti Pstruša a Hájnik (Hájniková). V extraviláne Vígľaša sa rozprestierajú tri chránené územia. Prírodná rezervácia Rohy (Územie európskeho významu v sieti NATURA 2000), prírodná rezervácia Pstruša a chránený areál Hrončiačka, cenené pre vzácnu vegetáciu. Prírodné zaujímavosti uzatvára mohutná hruška plánka, ocenená titulom Strom roka 2007 na samote Krvavník, ktorá síce patrí pod Zvolenskú Slatinu, ale leží na starej hradnej ceste medzi Zvolenským a Vígľašským zámkom.

Súvisiace články:

Historické extrémy počasia na Slovensku
Čo všetko (ne)viete o zrážkach
Keď na horách prichádza búrka
Návšteva meteorológov