Trasa

Kysak – Jánošíkova bašta – Prielohy – sedlo Repy – Gaľová – Sivec (Šivec) – Ružín – Malá Lodina – Veľká Lodina – Kysak

Ružínsky kras

Vrch Sivec sa nachádza v pohorí Čierna hora, ktoré je časťou Slovenského rudohoria. Po stránke geologickej možno hovoriť o uhličitanových horninách druhohôr a krasovom - vápencovom podklade. Nie je to veľké krasové územie, skôr lokalita tvorená krasovatením. Ružínsky kras sa nachádza medzi Sivcom a Vysokým vrchom v lokalite Pokryvy. Je tu i niekoľko jaskýň: Veľká ružínska jaskyňa, Malá ružínska jaskyňa, Medvedia jaskyňa a Antonova jaskyňa, všetky v údolí Malého Ružinka v blízkosti modrej turistickej značky. Veľká ružínska jaskyňa je dlhá 111 metrov, avšak bez typickej krasovej výzdoby. Už v roku 1897 v nej našli paleolitické ohniská s kosťami jaskynného medveďa. Jaskyňa bola obývaná tzv. bukovohorskou kultúrou.

Adventure

Za siedmymi hrebeňmi a za siedmymi prameňmi, konkrétne v Kysaku, zastal vlak. Z toho vlaku sa mimo iných "vyterigali" aj dvaja nedočkaví turisti, a to Jakub a ja. Tešili sme sa z krásneho rána. Jarné slniečko pripekalo. Snehuliaci sa od radosti topili a my sme nedočkavo prefičali cez dedinu. Keďže sme trasu do sedla Repy absolvovali ešte v zime na bežkách, vedeli sme presne kadiaľ sa vydať. Keď som si uvedomil, že sa mi to nesníva, že je naozaj taký krásny deň, už sme prechádzali popod vedenie a smerovali sme na Jánošíkovu baštu, odkiaľ bol skutočne delikátny výhľad. Takéto krásne počasie sme už dlho nemali. Hneď sme pokračovali do sedla Repy a aj keď to ráno vyzeralo tak, že by sme mohli byť pod Sivcom už na obed, nastali komplikácie. Najprv len sklad obrovského množstva dreva a odtiaľ turistický chodník rozrytý harvestorom (ťažkým mechanizmom určeným doslova na kosenie stromov). Prichádza zamyslenie o cene tohto množstva dreva. S budúcim lesníkom sme sa zhodli na niekoľkých miliónoch. Ale už aj Hviezdoslav vedel, že les má omnoho väčšiu hodnotu, ako je cena dreva. Avšak niektorým "businessmanom" ťažko vysvetlíte, že niečo môže mať aj väčšiu cenu ako tú, za ktorú to predáte.

"Rebriňáky"

Za sedlom Repy stretávame snežienky a strácame zelenú značku (niekde v oblasti Pokryvy), ktorej je tu ako šafranu. Aj keď šafranu sme stretli viac ako zelenej značky. Vchádzame do oblasti ochranných plotov a po rebríkoch, ktoré som nazval ľudovo "rebriňáky", prechádzame cez dva ploty. Kubo im nedôveruje a preto opatrne skúša každú jednu priečku, len tak pre istotu. Zanedlho úplne stratíme značku a sme odkázaní na mapu a slnko. Verte či nie, značku sme našli. Síce nie zelenú, ale modrú. Aj keď neznalý veci by si povedal, že značka ako značka. Po hodine cesty po lúkach a lesoch konečne zbadáme "policajta" (rázcestník) Priehyba pod Sivcom a dokonca sme aj našli zelenú značku. Po krátkom obede pokračujeme s výstupom. Hore nás čaká krásny výhľad. Predtým ešte zopár čerstvých šafranov, ktoré sa ponúkajú na fotografovanie. Výhľad musí počkať. Keď sme sa konečne dostali zo šafranového ošiaľu, rovno sme spadli do ďalšieho a to vyhliadkového. Aj keď bol mierny opar, viditeľnosť bola na úrovni. Nasledovalo pár fotografií do pamätníčka a zamyslenie kam teraz? Nebolo sa veľmi čo rozhodovať, keďže bývame v Prešove. Nebudeme predsa schádzať na opačnú stranu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Možné aj nemožné spoje

Začali sme klesať po žltej, ktorá vlastne na policajtovi ani nebola. Uvedomil som si, že moje GORE-TEXy sú úplne mokré. Veď som nestúpil ani do jednej mláky, dokonca ani po snehu sme nešli. Leto v týchto "potičoch" bude hrozné! Asi po hodine šliapania sme sa dostali na zastávku Ružín. Z papierov, ktoré tam boli sme zistili, že ide o majetok železníc v Košickom kraji. O nejakom vlaku tam nebola ani zmienka. Po doplnení energie sme sa rozhodli ísť ďalej, čo bola obrovská chyba. Akonáhle sme zišli dolu, zastavil tam vlak. Mňa takmer šľahlo o zem pri pomyslení, že 12 km do Kysaku budeme musieť prejsť peši po asfaltke. Mali sme však šťastie, lebo ani nie po 100 m sa mi pošťastilo stopnúť človeka, ktorý nás ochotne odviezol až na stanicu v Kysaku. Začo mu patrí naša vďaka. Z celého tohto nášho dobrodružstva vyplýva, že si treba dávať veľký pozor na značky. Vždy si dopredu zistiť odchody všetkých možných aj nemožných spojov, napríklad na www.cp.sk, aby ste potom nemuseli zbytočne šliapať. Túto krásnu túru, aj keď s nejakými nepríjemnosťami, odporúčam najmä do pekného počasia. Aj keď si len zaparkujete auto pod Sivcom a hore vybehnete, bude to stáť za to. A určite si to radi zopakujete.

Fotogaléria k článku

+7 ďalších fotiek