Trasa

Stupava, Obora – Červený domček – Korenec – Staré Hájne – Stupava – Stupava, Obora

Podľa meteorológov napadlo túto zimu v Bratislave a okolí 130 cm snehu. Teplota sa síce posledné dni už cez deň držala nad 0°C, ale bolo mi jasné, že bez snežníc by dnešný výstup bolo jedno veľké trápenie. Štefan Nagy sa ma už na Štefanskom výstupe na Veľkú Baňu pýtal, či prídem aj tento rok, a tak som uprednostnil, aj zo zdravotných dôvodov, tento výstup pred dvojdňovkou vo Veľkej Fatre s chalanmi z Hikingu.

Výstup na Korenec

Krátko po deviatej vystupujeme trinásti z autobusu na zastávke Stupava, Obora a hneď si obúvam snežnice. Už som si zvykol, že som za exota, lebo všetci sú pešiaci, až na jedného bežkára. Po Červený domček je cesta prejdená autom, a tak sa ide všetkým dobre. Dáme si tu malú čajovú pauzu, no a potom príde na moje predtuchy. Čaká nás panenský sneh po stehná. Staviam sa do čela zástupu a okolo závory začíname stúpať po bežkárskom značení smerom na Košariská. Dole pod nami ide zelená na Lozorno. Keď sme na úrovni veľkej lúky so stodolou krmelcom, zbadám muflóny, ako sa tam pokojne kŕmia. Napriek slabému zoomu „snežnicového fotoaparátu“ robím fotografie. Pridávajú sa aj ostatní a muflóny sa pomaly dávajú na odchod.

Štefan podľa GPS-ka určuje bod, kde opúšťame bežkárske značenie a začíname stúpať doprava horou. Vyklápam si „podpätky“ na snežniciach a stúpam pomaly hore. Napriek snežniciam sa zabáram aj do pol lýtok. Pešiaci v mojich stopách zapadajú po kolená. Po čase sa dostávame k rozpadnutému plotu obory a popri ňom kráčame k vrcholu. Utekám pešiakom, a tak si kontrolujem na výškomere, kde sa asi nachádzam. V slúchadlách počúvam Zápisník zahraničných spravodajcov, Pálenicu s Gregorom Papučekom a s úderom 12-tej hodiny stojím pri triangulačnom bode, označujúcom vrchol Korenca. Pešiaci mi cestou všeličo sľubovali a prejavy vďaky za prerazenú cestu sa len tak hrnú – štamprlík orechovice, pohár grogu, pár bonbónov a napokon aj diplom od Štefana s číslom 1. Zapaľujeme malú vatru „svojstojnosti“ a Jozef recituje „burcujúcu“ štúrovskú báseň. Jednoducho skvelá nálada. Doráža partia diaľkoplazov. Myslel som si, že chceli prísť od Starého Hájneho, ale asi to prehodnotili. Potom štyri ženy, ktoré ani nevedeli, že idú na organizovaný výstup. Dávam klobúk dole pred kamarátom, ktorý sám došiel v hlbokom snehu od Svätého Jura cez Košarisko.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Rovno za nosom

Keď sa najem, vyhlasujem, že idem rovno za nosom, ďalej panenským snehom. Je mokrejší a hlbší ako ten, ktorým sme došli na Korenec. Pridáva sa ku mne päť žien a bežkár. Podľa kompasu idem najprv južne. Pod skalnatým vrcholom stretáme bežkára, ktorý pátra po Korenci. Posielam ho v našich stopách a zľava obchádzam skaly. Križujem stopy bežkára a dávam sa juhozápadným smerom dole vcelku strmým svahom. Kúsok aj bežím, menej sa zabáram. Ženy za mnou občas padajú, chvalabohu do mäkkého snehu.

Klesli sme k údolíčku a vysvetľujem im, že ním musíme prísť na cestu. Sneh sa mi lepí na spodok snežníc, aj pod pravú špičku topánky. Poteší ma, keď zbadám cestu a modré značenie. Je tu vyšliapaná stopa po niekom, a tak sa už pôjde ľahšie, hlavne ženám. Míňame malý kameňolom, krytú Záhorácku studničku, vrt, z ktorého už roky tryská voda a po piatich hodinách sme opäť na autobusovej zastávke Stupava, Obora. Stretávame tu pár kamarátov, ktorí sa vrátili výstupovou cestou. Očistím snežnice, zbalím ich do obalu a je tu autobus. Lepšie to ani nemohlo dopadnúť. Po hodine ležím vo vani a hovorím si: „Tak toto bol parádny deň.“

O rok 15. 2. 2014 sa určite vyberiem s turistami z Via Danubia na Veľký Peterklin nad Rohožníkom.