Sú tajomné aj lákavé, rovné aj kľukaté, ale všetky majú jednu spoločnú vlastnosť – osobité čaro. Lebo práve to, odkiaľ a kam vedú, im dodáva silnú príchuť atmosféry cieľového miesta, ktoré vedome pri ceste po nich vnímate, a preto máte niektoré chodníčky a cestičky v obľube už od detstva. Niektoré máte v obľube akoby podvedome a ani sami neviete prečo. Je to hlavne vtedy, keď chodníček či cestička prechádza cez výrazné energetické miesto, pri prechode ktorým sa cítite príjemne. A priznajte si – sú cestičky, či miesta, ktoré akoby vás volali. Nie je to nič neobvyklé. Túto vedomosť ste mali už veľmi, veľmi dávno. Len si spomeňte! Veď vy to viete!

Sú to miesta, ktoré vás volajú, aby ste sa nabili a šírili dobrú energiu ďalej. Tieto chodníčky sú tu preto, aby ste nimi prešli a veľa sa naučili, ale hlavne, aby ste sa rozpamätali, kým a čím ste. Lebo o tomto sú cesty. Sú hlavne o vnímaní. Zároveň sú to aj cesty do seba. Ak raz podniknete cestu do seba, na lesnom chodníčku pochopíte všetko. A nie len na ňom, ale aj na tom životnom. Všetko je veľmi jednoduché. Je tu aj atmosféra lesov a hôr, ktorá chodníčkom dodáva zvláštny nádych – to preto, aby ste z cesty mali krajší zážitok. Myslené je totižto na všetko.

Chodníčky a cestičky sú v horách a lesoch veľmi dôležité – presne tak ako tie, ktoré si človek neustále vyberá na svojej púti životom. Tam sa ale ľahko môže stať, že človek zablúdi a vyberie sa na pre neho nevhodné chodníčky. V horách a ani v lesoch však nevhodných chodníčkov niet. Oni len jednoducho sú. A sú také, aké sú. Ak niekedy zablúdite v hlbokých lesoch a stratili ste chodník, po ktorom ste išli, stačí nájsť zverou vyšliapaný chodníček a ten vás vždy spoľahlivo vyvedie z lesa von. Chodníčky vyšliapané zverou vždy vedú k nejakým potôčikom či prameňom, takže neostanete ani o smäde, ale vedú aj na pašu, ktorú zver nachádza na lúkach či poľanách. Lebo zver vie, tak ako ste aj vy kedysi vedeli. A znova budete vedieť, ak sa tomu otvoríte.

Takýto chodníček vás nakoniec neomylne vyvedie z lesného bludiska (takpovediac, nakoľko les žiadnym bludiskom pre žiadnu bytosť nikdy nebol). A tieto početné chodníčky neustále križujú dolinu, a ak budete potichu, neraz na nich možno pri troche šťastia vidieť medveďa, vlka či zakrádajúceho sa rysa. Pustiť sa po takomto chodníčku je vždy veľkým a bezpochyby hodnotným dobrodružstvom. Nikdy totiž vopred neviete, kadiaľ povedie. Cez aké jarky, strminy či húštiny, rokliny či lúky a často aj bariny. Stačí sa len uvoľnene nechať unášať takýmto chodníčkom a vy sa tak v momente ocitnete na úchvatnej exkurzii lesom, ktorú vám pripravila lesná zver.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tu a tam prechádzate tajomnou a tmavou húštinou, aby ste sa po pár metroch ocitli vo veselej presvetlenej mladine, kde chodníček križuje malý potôčik a strmo stúpa úbočím nahor, popod starý a hrubý smrek, ktorého pevné a hrubé korene dokonale a prirodzene spevňujú svah nad chodníčkom. Ten sa prehupne cez malý hrebeň a vy sa zrazu ocitnete v starom lese v spoločnosti starých a hrubých bukov, javorov a jedlí. Z diaľky pred vami sa lesom ozýva hukot burácajúcej horskej bystriny a vy viete, že chodníček vás zavedie priamo k nej. O chvíľu už skáčete po šmykľavých kameňoch ponad jej rozbúrené vody, aby ste sa opäť ocitli v strmom záreze svahu husto porasteného malými smriečkami a čučoriedkami, od ktorých sa celí fialoví neviete odtrhnúť a maškrtiac rozmýšľate, kam vás chodníček zavedie tentoraz. Čo vás za hrebeňom čaká?

Po vyštveraní sa strmým úbočím vás chodníček dovedie na rozľahlé zakvitnuté lúky, kde sa s radosťou zvalíte do trávy a nadchýnate sa výhľadmi, ktoré sa vám naskytnú. Ale chodníček pokračuje ďalej a vaša zvedavosť vám nedovolí odolať, a tak sa na konci lúky ponárate do hustého porastu borievok, ktorý po chvíli redne a na malých lúčkach medzi roztratenými smrekmi znenazdajky pekne v machu nachádzate voňavé hríby smrekové.

Po, ako inak, hodnej chvíli pokračujete chodníčkom ďalej. Ten sa za košatou brezou ponára do hustej lieštiny, ktorou klesá strmo do doliny, v ktorej križuje široký potok a vy sa zrazu ocitáte na lesnej ceste. Pozeráte sa naspäť, na dolinky, lúky a úbočia nad vami, kadiaľ vás lesný chodníček viedol a s úsmevom si uvedomujete, čo všetko vám chodníček počas vašej púte po ňom dal. A akými darmi vás obdaroval. A to len preto, že ste sa po ňom pustili s čistou dušou, s chrabrosťou, cťou a odvahou. Preto niet divu, že máte chuť pustiť sa do dobrodružstva opäť.

Aj v zime má takéto putovanie veľké čaro. Koľkokrát takéto uzučké cestičky miznú pod starými smrekmi, ktoré svoje konáre skláňajú pod ťarchou snehu k zemi a pokračujú zimou ozdobenou krajinou z doliny do doliny a z chotára do chotára. Opäť sa tak ocitnete ako keby v rozprávke či inej, no prirodzenejšej realite, než je tá, ktorú poznáte z vášho uponáhľaného systému. Cestička vám aj tu bude neomylným sprievodcom touto nádherou. Stačí sa po nej len s dôverou rozbehnúť. A ďakovať. Ďakovať za jej existenciu, ďakovať za jej školu, ďakovať všetkému, čo vás na ceste, cestičke, či chodníčku postretlo. Lebo toto všetko vám cestička, či cesta dala, aby ste si upevnili ducha, vôľu a vnímanie a vrátili sa do skutočnej reality s takou silou, aká vám kedysi bola vlastná. A tá sila je veľmi, veľmi veľká.