Trasa

Bratislava, mestská časť Devín – rázcestie pod Devínskou Kobylou – Weitov lom – Sandberg, nálezisko (Abrázna jaskyňa) – Devínska Nová Ves – Cyklomost slobody (expozícia Železnej opony) – Schlosshof (zámok) – Cyklomost slobody – Bratislava, mestská časť Devínska Nová Ves

Na jednu z prvých sobôt s relatívne jarným počasím sme pôvodne mali úplne iné plány. Hneď po prebudení a pohľade na hodinky som však vedel, že deň bude celkom iný. Zaspali sme. No keďže túto trasu som mal v hlave už dlhšie, hneď mi napadol alternatívny plán, ako využiť pekné počasie. Keďže prechádzka trvá pri najväčšom "šuchtaní" najviac štyri hodiny, balenie bolo vybavené veľmi rýchlo. Z Devínskej Novej Vsi sme sa do Devína odviezli autobusom (pravidelne jazdia aj z druhej strany od centra Bratislavy). Pod ruinu hradu Devín, kde sme chceli začať naše putovanie, sme napokon prišli presne okolo poludnia.

Ak by niekto chcel využiť celý deň, mohol by ešte pred trasou navštíviť hrad Devín. Zaujímavý je najmä výhľadom na sútok Moravy a Dunaja a na rakúsku stranu. Horný hrad je však pre verejnosť stále neprístupný. Hneď pod pokladňou hradného komplexu je parkovisko lemované stánkami so suvenírmi a s občerstvením, ktoré sme nevyužili, lebo sme ešte mali plnú výbavu z domu. Iba manželka súhlasila s ochutnávkou ríbezláku od predavača, ktorý stál hneď vedľa prvého turistického ukazovateľa. Ja som naň chuť nemal.

Na tomto mieste začína aj červená Štefánikova magistrála vedúca cez Malé Karpaty až na Mohylu (Brezová pod Bradlom), no my sme sa vydali po modrej značke smerom do Devínskej Novej Vsi. Cesta čoskoro mierne stúpa až k rázcestiu pod Devínskou Kobylou, okolo ktorého možno obdivovať pekné výhľady späť na Devínsky hrad. Usmialo sa na nás šťastie a vďaka dobrej viditeľnosti sme dovideli až na rakúske Alpy (pohorie Schneeberg), čo nie je veľmi bežné. Západná strana Devínskej Kobyly bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu a práve na rázcestí pod Devínskou Kobylou začína žltá trasa, ktorá lemuje horný okraj rezervácie. My však pokračujeme po modrej na Weitov lom a k paleontologickej lokalite Sandberg (Pieskový vrch). To je ďalšie miesto s výborným výhľadom na rakúsku stranu a Schlosshofský zámok. Na druhej strane stojí za zmienku Abrázna jaskyňa, čo je otvor do pieskovcovej steny. Keďže si pamätám, ako jaskyňa vyzerala ešte pred 15 rokmi, jasne vidno, že piesok nad jaskyňou stále ubúda. O niekoľko rokov po nej asi nebude ani stopy aj vďaka nedisciplinovaným návštevníkom, ktorí napriek zákazu lozia po pieskovcových stenách, vyrývajú do nich svoje mená a hľadajú skameneliny. Aj počas našej návštevy ich tu bolo neúrekom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Posledná rozlúčka s národnou prírodnou rezerváciou Devínska Kobyla a nasleduje zostup do Devínskej Novej Vsi. Popri soche známeho spisovateľa Rudolfa Slobodu, ktorý tu žil, prichádzame na Námestie 6. apríla, kde modrá trasa voľakedy končila. Nachádza sa tu bufet, kde možno zahnať smäd, no my pokračujeme ďalej až k budove bývalej radnice, kde odbočujeme na cestičku k "Norrisáku" alebo, ak chcete, k Cyklomostu slobody. Totiž vo verejnej ankete o názve mosta pôvodne zvíťazil práve názov „Most Chucka Norrisa“, ktorý napokon neprešiel. Ďalší bufet sa nachádza tesne pred cyklomostom a práve tu sme sa zastavili na kofolu.

Začiatok mosta križuje cyklistickú trasu popri rieke Morave a nachádza sa tu jedno z línie ľahkých opevnení budovaných pred druhou svetovou vojnou. Keďže ide o hraničné pásmo, ktoré bolo počas socialistického zriadenia prísne strážené, nachádzalo sa tu Múzeum železnej opony pozostávajúce z informačných tabúľ a ukážky oplotenia z čias socializmu. Vandalom však existencia múzea zjavne prekážala. Pokračovali sme preto na cyklomost, z ktorého je pekný výhľad späť na Devínsku Novú Ves, Devínsku Kobylu so Sandbergom a vidno tiež až na hrad Devín.

Za mostom, na rakúskej strane, vedie k zámku Schlosshof rovná asfaltka a ak fúka vietor, zaručene vás na nej poriadne prefúkne – tak ako nás. Asfaltová cesta nás doviedla až k plotu zámockých záhrad, no tu treba odbočiť a obísť statok, ktorý funguje vedľa zámku. V poslednej časti prechádzky sme tak mohli sledovať zvieratá, ktoré tu chovajú. Okrem klasických druhov napríklad aj ťavy. Naše pomalé putovanie sme tak po štyroch hodinách zakončili v cukrárni, ktorá sa nachádza vo vstupnom nádvorí zámku spolu s reštauráciou.

Zhrnutie

Trasa je jednoduchá a dobre značená. Túra sa dá spojiť aj s návštevou hradu Devín či zámku Schlosshof alebo je jednoduchou možnosťou, ako stráviť popoludnie – tak ako to bolo v našom prípade. Na spiatočnej ceste sme sa zhodli, že to bol príjemný začiatok po dlhej zime, ktorá tohto roku tak dlho nechcela odísť. Ranný spánok tak napokon vôbec neľutujem.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek