Túra

Zo severu na juh Bratislavského kraja 1.

28. 06. 2013
Rád si plánujem a uskutočňujem netradičné prechody. Prejsť Bratislavský samosprávny kraj od západu na východ a od severu na juh ma naštartovala mapa uverejnená v denníku Pravda, ktorú som našiel pri upratovaní v otcových papieroch. Minulý rok som uskutočnil prvú a jednoduchšiu fázu – prechod od Záhorskej Vsi po Jánovce. Druhá časť bola pre dĺžku a VP Záhorie zložitejšia z logistického hľadiska. Zo stránky Ministerstva obrany SR som si vytlačil mapu VP Záhorie, lebo napriek zmene zákona zostali časti VP neprístupné. Celú trasu Senica – Čunovo som si rozdelil na tri časti.

Trasa

Senica, železničná stanica – Vyrúbaná – Záhorie – Pustý Mlyn – Nadrlenisko – Pri Štachete – Hlboký kút – Brezové mláky – Rohožník – Kuchyňa

Púšťou a pralesom VP Záhorie

Dlhá zima skončila a začal som o mojom pláne nahlas hovoriť v kruhu známych. Potešilo ma, keď mi Ctibor zavolal a povedal, že sa na prvú časť pridá ku mne. Bratislavský kraj sa v úzkom páse kvôli VP Záhorie ťahá až skoro po železničnú stanicu Senica. V piatok po práci sme si potvrdili náš úmysel a ani nočná búrka nás od neho neodradila. Skorý vlak o 5.53 h nás z Bratislavy odviezol do Trnavy a urýchlený presun z nástupišťa na nástupište ešte podporovalo hlásenie staničného rozhlasu. Smerom na Kúty nás asi nešlo veľa, lebo sprievodca zostal po celú jazdu v našom vagóne a debatoval s jeho trojčlenným obsadením.

Ako sme prišli, kam sme nemali a nechceli

Senica nás privítala vynovenou stanicou, mrakmi, studeným vetrom a dažďom. Nuž sme nahodili pončá, naštartovali GPS v telefóne a študovali moju pozliepanú mapu. Napokon sme sa vybrali smerom na letisko a od neho doľava. Cestou sme prekročili Myjavu a Myjavskú Rudavu. Druhou odbočkou doprava cez pole sme za 30 minút stáli pri vstupe do VP Záhorie. Peknou lesnou cestou sme kráčali príjemným lesom, kde sa borovice miešali s brezami a dubmi. Na každej lúčke stál posed a krmelce. Naľavo od cestičky sa začali objavovať bariny a tie nás sprevádzali skoro celú dobu. Vyšli sme na širšiu lesnú cestu a pokračovali po nej doprava. To, čomu som sa chcel vyhnúť, sa zrazu stalo skutočnosťou. Ocitli sme sa bez akejkoľvek prekážky na strelnici. S mierne pootvorenými ústami sme pozerali na rozstrieľané kovové pláty, odstavené samohybné delo. Zrazu sa z diaľky začala ozývať intenzívna streľba a zatúžil som byť čo najďalej. Ctibor si naopak vybral jedlo a začal raňajkovať. Z technického zázemia strelnice nevyšiel nik, a tak sme napokon pokračovali po betónke spokojne vpred. Chyba lávky, došli sme k zamknutej bráne so samými nepríjemnými nadpismi. Ešteže bola krivá, že sa dalo pretlačiť pomedzi jej krídla. No čoskoro sme stáli pred ďalšou a tá mala ešte nad sebou aj ostnaté drôty. Z úzkych nám pomohla neďaleká obrovská diera v plote. Pri treťom, betónovom plote sme už nešpekulovali a obišli sme ho lesom. Dostali sme sa na spevnenú lesnú cestu, no tá smerovala na Cerovú. Ostatne na obzore sme videli hrad Korlátka a veterné elektrárne nad Rozbehmi. Vytiahli sme buzoly a vybrali sa doprava do lesa na JZ. Piesočnou cestičkou sa išlo dosť zle. Bol som prekvapený bažinami po našej ľavej strane a komáre nám znepríjemňovali život. Z mierneho kopčeka sme zišli na asfaltku, rovno sa nedalo kvôli mokrinám ísť. Asi 500 m sme išli doľava a napokon sme sa vybrali rovno do lesa. Všade bolo cítiť diviaky a mokrým terénom sme sa napokon dostali k nejakému odvodňovaciemu kanálu. Preskočiť sa nedal, a tak sme ho napokon zdolali pomocou stromov rastúcich na brehoch. To som už išiel v kraťasoch a okrem žihľavy sa na mne realizovali aj nejaké ostnaté šľahúne. Lúkou sme pokračovali popri asi Myjavskej Rudave až k horárni a tu sme zase vošli do VP Záhorie.

Bažiny a piesok idú hravo dokopy

Lesnou cestou sme šli doľava a lesom sa nieslo kŕkanie žiab z nekonečných vodných plôch. Pri ďalšej horárni sme zahli doprava a tu sa potvrdila moja teória o púštnych bobroch. Napravo boli piesky zarastené borovicami, naľavo mokriny s častými prítokmi sprava. Na jednom z nich sme zbadali bobriu hrádzu a nad ňou pieskové duny zarastené borovicami. Tak predsa existuje Bobor púštny! Vody bolo naľavo od cesty neskutočne veľa a na mnohých prítokoch boli betónové prehrádzky, evidentne roky nefunkčné. Napokon sme vyšli na suchšiu časť. Napravo sa terén začal dvíhať a odrazu ma Ctibor upozornil na dve lane, ktoré nás na obzore pozorovali. Veľmi romantický pohľad. Napokon sme niektoré vyplašili aj z pieskovej siesty rovno na cestičke. Prešli sme pásom vyrúbaného lesa, kade sa pravdepodobne ťahá zakopané plynové potrubie. Keď mi už škvŕkalo v bruchu, zjavila sa malá horáreň, ukrytá v záplave kvitnúcich agátov. Nuž sme si zasadli na jej verandu a naobedovali sa. Ako si tak šmakujem, padol mi zrak na zhrdzavené kanady. Kto ich tu a načo používal?

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Onedlho sme sa ocitli na asfaltke spájajúcej Plavecký Mikuláš s Lakšárskou Novou Vsou. Je tu rampa ako na železničnom priecestí a asi keď sú streľby, uzatvára cestu. My sme pokračovali rovno do lesa. Ten sa trochu zmenil. Borovicový les už nemal pod stromami žiaden porast a tak sa dalo pohodlne kráčať lesom aj mimo cesty. Prišli sme k obore a dosť ma prekvapilo, že tu ešte kvitli konvalinky voňavé a mne dovtedy neznámy kokorík mnohokvetý. Cesta okolo obory sa však stáčala prudko doľava a tak sme išli úzkou lesnou rovno. Po čase sme odbočili do lesa a kráčali rovno na JZ. Mokriny nás však ďaleko nepustili a tak sme išli po objavenej, trávou zarastenej lesnej ceste. Potešil som sa, že môj predpoklad, že popod vysoké borovice na obzore musí ísť cesta, sa ukázal správny. Konečne sme mohli zahnúť doľava. Medzi mladými borovicami som zazrel domček. Bol zamknutý a cez zamrežované okná som dnu videl dvojposchodovú posteľ. Ideálny nocľah pre túlačky okolím, avšak nie pre našinca.

Keď túžiš ísť doľava a nedá sa

Žiaľ, asfaltka po desiatich minútach chôdze pri kríži zahla prudko doprava a vybrali sme sa rovno zarastenou lesnou cestou. Nádejná odbočka nás doviedla k slepému ramenu Rudavy, zarastenému drobnými bielymi kvietkami a kosatcom žltým. Čoskoro skončila pri dvoch posedoch a za nimi bol bažinatý les. Nuž sme sa vrátili späť a okolo ramena sme kráčali v pevnej viere, že sa nám podarí zmeniť smer postupu. Bažiny na ľavej strane nás nechceli pustiť a my sme k Ctiborovej nespokojnosti stále viac smerovali na západ a teda na Studienku. Napokon sme sa odhodlali a začali kráčať doľava lesom. Prišli sme na breh Rudavy a dumali, ako na druhú stranu. Už sme sa chceli brodiť div nie na Adama, keď sme každý osve našli vhodný strom a po ňom prešli na druhú stranu. Pocit víťazstva bol znepríjemňovaný žihľavou a tým, že po asi 50 m sme opäť stáli na brehu riečky, no našťastie užšej. Pomocou konára a nakloneného stromu sme prešli aj túto prekážku a boli sme na asfaltke. Ako na potvoru, znovu sa prudko zvrtla v pravom uhle doprava a smerovala rovno na Studienku. Nuž sme šibli do lesa a lesná cesta nás cez mnohé odlesnené pásy lesa viedla ešte 90 minút, a doviedla rovno do Rohožníka.

Ctibor mal jazyk prilepený na podnebie a smeroval do krčmy na autobusovej stanici. Mne pohľad na hodinky hovoril, že mám niečo vyše hodiny do odchodu autobusu, a tak sme sa rozlúčili a po asfaltke som vykročil smerom na Kuchyňu. Prešiel som ponad železnicu, zákrutu som si skrátil poľom a bol som pri odbočke na Rohožnícku priehradu. Potešil som sa, zabral ešte viac, prefrčal okolo zastávky Vývrat a sústredený na vežu kostola v Kuchyni poháňal nohy na posledné stovky metrov z 48 kilometrov. Stihol som to 7 minút pred príchodom autobusu z Rohožníka. Ctibor sedel v ňom a v sebe mal tri pollitre kofoly. Cestou do Bratislavy sme hodnotili deň a plánovali si, ako preplávame Dunaj na tretej etape pochodu zo severu na juh Bratislavského kraja. Ctibor má totiž čln.

Pokračovanie o týždeň

Fórum 5 príspevkov
Zo severu na juh Bratislavského kraja 1. 28/06/13 17:25 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Maroko: zo Stredného Atlasu na Saharu Saharu som najprv spoznal v knižnej podobe, a to pri čítaní Sienkiewiczovej knižky Púšťou a pralesom. Potom slovenskú v okolí Malaciek, kde som absolvoval základný vojenský výcvik. No a napokon v roku 2018 sme po výstupe na 4001 m vysoký Malý M´Goun mali ísť skúsiť štvordňové putovanie púšťou na Leviu dunu. To sme sa však museli najprv presunúť z Ait Alla v Strednom Atlase do M´Hamid El Ghislane. Keďže už druhý rok sa pre pandémiu nedá veľmi chodiť do sveta, čítam si staré zápisky a snáď aj niekoho iného budú zaujímať moje dojmy z časti Maroka. 11/05/21 Miroslav Svítek Svet
Túra Miléniový kríž a rozhľadňa Lipky - okruh zo Senice Keď som pred rokmi išiel na rozhľadňu Lipky z Radošoviec, zvolil som si zostup k vlaku v Kopčanoch. Tým pádom som sa vyhol Smrdákom a o existencii Miléniového kríža som vtedy netušil. Pri chystaní príspevku do relácie "S batohom na pleciach" som si uvedomil, že šliapanie cez polia mnohým asi nebude voňať, a tak som ponúkol zostup do kúpeľov Smrdáky a ako bonus návštevu Miléniového kríža. Nuž som si potom povedal, že by som sa naň mohol ísť pozrieť osobne. 03/05/21 Miroslav Svítek Záhorie
Túra Skalica – Veterník – Holíč Koncom minulého roku som začal putovanie v Gbeloch, a tak s prvým jarným víkendom som si povedal, že by som mohol dokončiť putovanie až po Skalicu. No a konečne nájsť holíčske menhiry. Vzhľadom na situáciu, ale aj všeobecnú nefunkčnosť klubovej činnosti, nik so mnou nešiel. Predpoveď počasia meteorológom vyšla na chlp presne, a tak som prišiel do Holíča opálený a zmoknutý. 21/04/21 Miroslav Svítek Záhorie
Najnovšie články na titulke
 
Túra Velická dolina Velická dolina je témou deviatej časti série Tatranské doliny. Nachádza sa v strednej časti Vysokých Tatier, priamo pod Gerlachovským štítom. Ohraničujú ju dve rázsochy odpájajúce sa z hlavného tatranského hrebeňa. Zo západnej strany je to rázsocha Gerlachovského štítu a z východnej strany rázsocha Bradavice s pokračovaním cez hrebeň Granátových veží. V jej zadnej časti ju uzatvára úsek hlavného hrebeňa medzi Zadným Gerlachom a Východnou Vysokou, s najnižším bodom v sedle Poľský hrebeň. Hlavnou prírodnou atrakciou doliny je Velické pleso, ktoré dopĺňajú vyššie položené Kvetnicové pliesko a Dlhé pleso. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Prístrešok Predky pod Sľubicou Na Branisku a v sesterskom pohorí Bachureň, ktoré lákajú fajnšmekrov na trojdňovú túlačku hrebeňom, donedávna chýbalo v jeho južnej časti, miesto na skrytie či na prespanie. No už pred pár rokmi som si všimol kostru prístreška. včera Henrich Tomáš Branisko
Príbeh Slovenské brandy a poľská wiśniówka Viac rokov som plánoval túru hornou Oravou. Prejsť si po najsevernejších hraniciach okruh od Babej hory po Pilsko. Pred 4 rokmi mi to nevyšlo preto, že som sa spoliehal na ľudí, ktorí mali ísť so mnou. Dovolenka bola vybavená, chuť objavovať na najvyššom stupni, ale podvečer túry to zvyšok partie vzdal a ostal som doma. Samému sa mi vtedy chodiť ešte veľmi nechcelo, aspoň nie takto ďaleko. O dva roky je situácia výrazne iná a nerobí mi problém vyraziť aj na viac dní sám. Leto vrcholí a rozhodujem sa, že idem do toho. 14/05/21 Martin Birka Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zo severu na juh Bratislavského kraja 1. 28/06/13 17:25 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Záhorie: Záhorská nížina (Chvojnická pahorkatina a Borská nížina), VP Záhorie
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 248 m n. m.
    • min: 186 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 250 m
    • klesanie: 250 m
  • Vzdialenosť
    • 48 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 18.05.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.66619 ° SŠ
      dĺžka: 17.33416 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.40643 ° SŠ
      dĺžka: 17.15544 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Trnava (vlak, bus) - Senica (vlak, bus)
      Kuchyňa (bus) - Bratislava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.99 (0.5)