Trasa

Plavecký Mikuláš – kaplnka sv. Panny Márie Lurdskej – Mokrá dolina – jaskyňa Deravá skala – jaskyňa Tmavá skala – Mon Repos – Amonova lúka – Klokoč a späť

Iniciatívy sa ujala Mirka Holičová, naplánovala termín presne v polovici apríla, v nedeľu (vo sviatočný deň Plaveckomikulášania pracujú iba nutné služby), hneď po obede. Zraz je pri kaplnke svätého Floriána. Zaregistrovala som sa u Holičových doma o dve hodiny skôr a vyrazila som aj s fotoaparátom sama. U Holičových som sa dozvedela, že účasť na túre potvrdila aj starostka obce.

Veľkí trpaslíci

Vyšla som hore dedinou a vkročila do zalesnenej časti Mokrej doliny, z okraja ktorej je kaplnka Panny Márie Lurdskej. Oproti kaplnke je prameň. Úsek, ktorým budeme prechádzať je osobitne chránená národná prírodná rezervácia Kršlenica. Potok Libuša, ktorý sa tiahne a ktorý ma sprevádzal cez celú tiesňavu Mokrej doliny bol plný vody, už dávno som tak veľa vody v potoku nevidela. Podľa potoka sa vraj volá „Mokrá dolina“. Tešila som sa na vyvieračku, ktorá v tomto období pravidelne vyviera a aj vyvierala. Zvláštne bolo, že voda z vyvieračky nebola studená. Dynamika vyvieračky ma zakaždým fascinuje. Veľmi milé a pre mňa obohacujúce bolo stretnutie a zoznámenie sa s jaskyniarmi. Vyzerali ako veľkí trpaslíci, niesli so sebou vedrá, lopaty, krompáče... Trocha sme sa rozprávali, dovolili mi ich aj vyfotiť. Je to iná téma, ale niečo skrátene spomeniem: sídlo majú v Plaveckom Podhradí, Tmavá skala je rozšírená o 40 m (verejnosti nie je prístupná), objavili novú dieru, ktorú teraz skúmajú.

Švajdove rybníky

Pri závore sa s jaskyniarmi lúčim. Prechádzam okolo Deravej skaly. Jaskyňa je v zozname prírodných pamiatok, je verejnosti voľne prístupná a je významnou paleolitickou lokalitou. Oproti Deravej skale je spomínaná Tmavá skala. Pokračujem ďalej a dostávam sa na rázcestie, značenie ide na Mon Repos a priamo pokračuje cesta, značená nie je. Plaveckomikulášania značeným cestám veľa pozornosti nevenujú, myslím, že pôjdu neznačenou po asfaltke. Hneď za rázcestím vľavo sú dva „Švajdove rybníky“, nedávno umelo prehĺbené, ako školáci sme sa tam chodili korčuľovať a mysleli sme si, že sú to morské oká. Išla som cez Mon Repos. Pri ruinách budovy je malá studnička s pitnou vodou. Cesta bola premočená, v tomto období je tam veľa malých výverov, bola som rada, že som znova na asfaltovej ceste.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Scenéria bola prekrásna. Stretávam turistov, ktorí hľadali cestu cez Javorinku na Jeleniu horu. Boli vybavení navigáciou a moje výklady o „spúšťanisku“, cez ktorý sa na Jeleniu horu dostanú si vypočuli. Prechádzam popri Amonovej lúke, ktorá sa nachádza pod masívom vrchu Klokoč - cieli našej túry. Pri lúke je dôležitá križovatka, prechádza ňou Štefánikova magistrála a náučný chodník Plavecký kras. Tu ma dobieha prvý turista z dediny. Spolu sme pokračovali v ceste. Celá cesta doteraz bola stúpajúca. Prichádzame pod Klokoč, tu sa ešte drží sneh. Tento úsek bol už o niečo náročnejší než doteraz.

Trubač a starostka

Vystúpili sme na trávnatý vrchol Klokoča. Návštevníka hneď zaujme drevený kríž obitý klincami. Klokoč je hrebeň s krásnym výhľadom na Malé Karpaty a okolie. Na hrebeni rástli osamelé stromy. Len čo sme sa porozhliadali, začali po skupinkách prichádzať ostatní turisti a prišla aj starostka. Chvíľu sme čakali na trubača, ktorý slávnostne zatrúbil, a tým otvoril jarnú turistickú sezónu. Srdce zohreje aj stretnutie so známymi-neznámymi turistami. Tentokrát som stretla manželov z Dolných Orešian, s ktorými som sa zoznámila minulý rok na jednej túre. Príjemné zvítanie, myslím, že bolo obojstranné.

Na Klokoči sme zostali asi hodinu a potom celá skupina zišla k Amonovej lúke, kde je prístrešok a tiež studnička s pitnou vodou. Oheň bol už pripravený a začala opekačka. V dedine každý každého pozná, takže nič nechýbalo, hlavne nechýbala dobrá a srdečná nálada. Schyľovalo sa k večeru a osviežení sme po asfaltke zbehli do dediny. Na druhý deň nám začal bežný život.