Trasa

Čremošné – Žarnovická dolina – Rožková dolina – hrebeň Rakytovov – sedlo pod Drieňkom – Drieňok – sedlo pod Drieňkom – dolina Mača – Rakša – Turčiansky Michal – Turčianske Teplice časť Diviaky

Tam, kde sa písali dejiny

Vápencovo-dolomitový vrch Drieňok je vhodné navštíviť v jarnom období, keď jeho skalky zakvitnú vápnomilnou kvetenou. V Odbore Klubu slovenských turistov Banská Bystrica – Kremnička volíme májový termín už niekoľko rokov pravidelne pre výstup na tento atraktívny veľkofatranský vrch. Túru začíname v ústí Žarnovickej doliny pri horárni Žarnovica. V hojnom počte a s pozitívnou predpoveďou počasia onedlho míňame turistické rázcestie Kmínovo, kde sa k modrej značke pripája žltá od Turčianskych Teplíc. V najjužnejšej doline turčianskej strany Veľkej Fatry stojí uprostred doliny nenápadný zrub. Práve v tejto drevenej chatke sa písali dejiny slovenského národa. Tu v lesnom zrube sa zišli ilegálni predstavitelia Slovenskej národnej rady a Vojenského ústredia. Dňa 20. júla 1944 rozhodli o vyhlásení Slovenského národného povstania.

Rožkov

Ešte za ranného chladu kráčame asfaltovou cestou Žarnovickej doliny, ktorá na niekoľkých úsekoch tvorí skalnú tiesňavu. Zastavujeme až na lúke Rožkov s turistickým rázcestníkom. Posedávame a občerstvujeme sa na vyťažených kmeňoch. Malebnú poľanu hyzdí zničený objekt pionierskeho tábora Cyklámen. Je veľkou škodou, že táto bývalá chata uprostred prírody ostala opustená a v súčasnosti úplne zdevastovaná. Všetci účastníci dnešného výstupu sa posilňujú a zobliekajú pred nasledujúcim náročným úsekom v Rožkovej doline. Útechou za vynaloženú námahu nám sú bizarné dolomitové bralá a veže, pokrývajúce celú dolinu. V najstrmšej časti výstupu vychodený chodník ani neexistuje. Vrstva zradného lístia pokrýva celý záver Rožkovej doliny. Zato turistické značenie je kvalitné a spoľahlivo vedie turistov. Napriek tomu, že v doline nie je žiadny vodný tok a v posledných dňoch nepršalo, o pošmyknutia nie je núdza. Beztak náročnú schôdzu nám sťažuje pokrývka lístia. Jeden krok na suchom lístí znamená dva kroky vzad. Tí, čo nechali skladacie palice doma, si v duchu nadávajú. Po stúpacích útrapách dosahujeme hrebeň medzi Malým a Veľkým Rakytovom. Samozrejme absolvujeme zaslúžený oddych a vzápätí krátko klesáme do sedla Rakytovov. Traverzujúci úsek príkrym úbočím Malého Rakytova otvára prvé pohľady na Ostrú i Drieňok pomedzi stromy.

Fatranský brat

V sedle pod Drieňkom zatáčame do slepej ulice turistickej trasy. Čiže volíme modrú významovú značku - výhľadový bod. Už jej prvé metre dávajú tušiť, čo nás čaká. Chodník sa stáva čoraz strmším. V najstrmšej časti výstupu upúta a očarí každého neskutočne pokrútený strom. Tvarom jedinečný vyschnutý strom sa stal nepísaným symbolom vrchu Drieňok. Jeho poskrúcané konáre vytvárajú neuveriteľné tvary a obrazce. Avšak osud tohto suchára je už dávno spečatený. Je len otázkou času, kedy ho postihne podobný scenár ako borovicu na Tomášovskom výhľade. Preto hor sa na Drieňok zažiť tú prírodnú nádheru! Kulisu tohto jedinečného miesta dotvárajú skaly so vzácnou vápnomilnou vegetáciou. Farby sýtej žltej prvosienok silno kontrastujú s atramentovou modrou horcov. Mnoho turistov pozná navštevované vrchy Tlstá a Ostrá. Zato Drieňok je menej frekventovaným cieľom návštevníkov. A pritom je ich veľkofatranským bratom. Veru pekných potomkov má tato Ostredok a mama Krížna. Celú túto krásu najlepšie vystihuje výrok kamaráta Tomáša tesne po zdolaní vrcholu: „Bože, to je nádhera. To som naozaj nečakal.“

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Mača, Rakša…

Úžasné výhľady na fatranské hrebene i turčiansku záhradku si vychutnávame plnými dúškami. Výdatný oddych na vrchole každý využíva po svojom. Obed, polihovanie, slnenie sa, debata i fotenie. Typická vrcholová pohodička. Nakoniec to všetko spečaťujeme spoločnou fotografiou a balíme sa. Čaká nás zostup do údolia. Vraciame sa späť do sedla pod Drieňkom, kde sme pred časom obzerali turistické smerovky. Lesným chodníkom prichádzame na údolnú štrkovú zvážnicu. Míňame drevenú chatku i málo výdatný prameň. Dolina „Do Lúčok“ si pre nás pripravila asfaltový koberec. Zopár šťastlivcov vyzúva vibramy a obúva si ľahkú obuv. Zrubový senník na drevených koloch nad ústím doliny „Hore vodou“ pripomína tradičné alpské senníky zo švajčiarskeho kantónu Valais. Vykračujeme si dolinou Mača a slabá lokálna prehánka pôsobí ako príjemné osvieženie v jarnej horúčave. Prechádzame rozsiahlou lúkou, z ktorej sa otvára spätný pohľad na masív Drieňka. Blížime sa k turčianskej dedine Rakša, kde obdivujeme vodný jarok vedený ponad dedinu k rakšianskemu mlynu. Zvyknutí na asfaltový pochod smerujeme ďalej k mestskej časti Turčianskych Teplíc, do Turčianskeho Michala. Modrá značka nás spoľahlivo vedie cez ďalšiu mestskú časť – Diviaky. Cestou k železničnej stanici obdivujeme dva miestne kaštiele.