Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Švedlár – Bukovec – Poráč – Olcnava

Holý vrch a Bukovec neďaleko známej Poráčskej doliny ostávali u mňa roky nepovšimnuté, a to aj napriek tomu, že mapa sľubuje kruhový rozhľad z nezalesnených vrcholov. Zásoby trás v okolí môjho bydliska sa však postupne míňajú, a kedže nerád navštevujem tie isté miesta viackrát za sebou, prišiel čas na návštevu aj týchto dvoch majestátnych končiarov.

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+809 m stúpanie, -879 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 21.04.2013
Pohoria
Slovenské rudohorie: Volovské vrchy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1127 m n. m.
  • Najnižší bod: 410 m n. m.
Voda
upravený prameň priamo v obci Poráč
Doprava
Margecany (vlak, bus) - Švedlár (vlak, bus)
Olcnava (vlak, bus) - Margecany (vlak, bus)/Spišská Nová Ves (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1109 Spiš, Levočské vrchy (1:50.000)

Trasa

Švedlár – sedlo pod Bukovcom – Bukovec – Holý vrch – rázc. pod Holým vrchom – Svinský hŕbok (horáreň) – rázcestie pod Svinským hrbom – Poráč – Vysoký vrch – vodopád Šikľavá skala – Kamenná dolina – Olcnava

Na horách sme neboli už poriadne dávno. Pomaly prišla jar a na hory stále nebol čas. Aj napriek pretlaku množstva povinností som to už nevydržal a na jeden deň som sa na všetko vykašľal. Pridal sa Sašo aj Jaro a už večer bolo jasné, že to bude opäť jeden z dní, na ktoré rád spomínam. Motoráčikom sa z Margecian vezieme do Švedlára, ktorý je jednou z najstarších obcí v doline Hnilca. Prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria Rómovia, a tak možno aj trocha s predsudkami čakáme, že vystúpime do neupravenej a zanedbanej dediny, opak je však pravdou. Dedina je tichá, upravená až na pár výnimiek v podobe neudržiavaných domov.

Bukovec

Skladáme sa po pár drobných na proviant v obchode neďaleko kostola a hneď uberáme prvé metre z trasy bez zdržiavania sa, čím skôr budeme v lese tým lepšie. Obloha bez mráčika veští pekný deň, stále je však chladno a vrcholky okolitých hôr sú stále pokryté snehom. Modrá značka do sedla pod Bukovcom je na niekoľkých miestach dosť zle značená a párkrát značku buď len tušíme, alebo ju hľadáme. Vedľa cesty v húštine nachádzame roztrhané telo srny, je zrejmé, že sa v okolí vyskytujú vlci. O ich výskyte nás presviedča aj veľké množstvo vlčieho trusu, ktoré sme nachádzali v okolí Bukovca.

Pod sedlom sa v lesoch ešte objavujú posledné fliačiky snehu, krajina pomaly ožíva. V lese to žije a z nevýraznej suchej trávy sa začínajú vystrkovať prvé zelené výhonky rastlín. Zo sedla je to na vrcholové lúky Bukovca len kúsok, ale trasa vedie priamo do strmého svahu, tak to dá trocha zabrať. Odmenou však je prvý dnešný rozhľad zo skaly neďaleko chodníka. V lete bude tento výhľad asi obmedzený zelenými korunami stromov, ale skalu sa oplatí pozrieť si už len kvôli jej zaujímavému tvaru.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po vystúpení z lesa sa pred nami otvoria rozsiahle vrcholové lúky Bukovca, ktoré sú plné snežienok. Pohľad mi pripomína moje obľúbené vrcholové lúky Čergova. A tak si to vychutnávam naplno. Rozhľady na juh sú už bez obmedzení – vrcholky v okolí dominanty Zlatý stôl ešte nestihli zahodiť biele čiapočky. Nechceme sa ponáhľať, ale vychutnať si okolie. Preto sadáme do trávy neďaleko vysielača na Bukovci a sledujeme prebúdzajúcu sa prírodu, debatujeme, dáme si aj po glgu z borovičky.

Holý vrch

Neďaleko od Bukovca sa nachádza aj Holý vrch, ktorý je síce o pár desiatok metrov nižší, ale ponúka rozhľad na všetky svetové strany. Na vrchol je nutné vystúpať z modrej značky niekoľko sto metrov smerom na juhozápad. Pokračujeme do obce Poráč cez pekné lesy, ktoré sa striedajú s lúkami. Míňame skupinku Rómov s vozíkmi naloženými drevom. Legálne toto drevo asi nerúbu, ale pri pomyslení, koľko svinstva sa v lese robí pod záštitou legálnosti, sa nad tým ani nepozastavím. Poráč je pôvodne pastierska obec, nasvedčujú tomu rozsiahle pastviny v okolí, ktoré sú roztrúsené po priľahlých kopcoch a lesoch. Práve vďaka pastvinám v okolí sú na obec pekné výhľady.

Vysoký vrch

Prvým je výhľad pri ťažnej veži, neďaleko prístupovej cesty do dediny a ponúka Poráčsku dolinu ako na dlani. Druhý, ešte krajší výhľad, je z Vysokého vrchu. Ten sa vypína nad obcou vo výške 874 metrov. Vďaka udržiavaniu pastierstva v okolí je vrchol trávantý a za dobrého počasia poskytuje vynikajúce rozhľady, bohužiaľ, my sme sa na vrchol dostali okolo obeda a viditeľnosť bola slabšia. V diaľke však boli zreteľné obrysy Braniska, Levočských vrchov a určite by za dobrej viditeľnosti nechýbali ani končiare našich veľhôr.

Šikľavá skala

Pôvodne sme chceli prejsť dolinou Bielej vody, avšak článok od Axela ma presvedčil, že by bolo lepšie dolinu radšej zdolať smerom proti prúdu Bielej vody. Vyberáme si preto radšej trasu zelenou značkou okolo Kamenného potoka. Trasa asi nebude veľmi často využívaná turistami, pôvodne som si tiež myslel, že to bude jedna z nudných zostupovýych trás. Ale mýlil som sa. Prechádzame krásnym zachovalým lesom s množstvom mŕtvych pňov obrastených machom a hubami, lístia je miestami po kolená a ako čerešnička na torte sa nakoniec objavuje aj desaťmetrový vodopád, ktorý som vôbec nečakal, keďže nie je zakreslený ani v mape. Vodopád sa volá podľa tabule „Šikľavá skala“, premýšľal som, že som názov už kdesi počul a veru – pár kilometrov po prúde Hornádu je známy skalný previs, ktorý je navštevovaný najmä v zime pre jeho krásnu ľadovú výzdobu s rovnakým názvom.

Zhrnutie

Cesta ďalej vedie údolím, okolo kameňolomu pri Olcnave až do samotnej obce. Pristavuje nás ešte skupinka Rómov, sediacich pred domom a spytujú sa odkiaľ ideme. Na odpoveď, že zo Švedlára neveriacky krútia hlavami. Nám je to smiešne, veď to bola len taká prechádzka. Musím však dodať, že veľmi pekná a zaujímavá, aj keď určite nepatrí do skupiny trás, po ktorých by človek vypľul dušu. Na svoje si prídu pri dobrom svetle najmä fotografi krajiniek, ale aj obyčajný človek, ktorý potrebuje zresetovať svoje myšlienky inak ako s piatkovým poldecákom.

Fotogaléria k článku

Najnovšie