V sobotu vystupujeme niečo po ôsmej hodine z vlaku v Považskej Bystrici. Od meteorológov máme sľúbené slušné počasie a tak už po tretí raz vyrážame do Strážovských vrchov, aby sme len tak po tulácky prešli až do Ilavy. Máme na to tri dni, v ruke mapu a na chrbtoch batohy s patričnou výbavou. Okolo deviatej vystupujeme z autobusu MHD niekde u plynárov a hneď nastupujeme na zelenú značku smer Horný Moštenec. Najprv stúpame medzi domami a okolo spustnutých garáží do lesa a potom okrajom lesa na hrebienok. Počasie je naozaj fajn a nám sa otvárajú krásne výhľady na ostro zelené lesy a lúky plné kvitnúcej púpavy. Dominantný Strážov máme rovno pred sebou. Trasa je úplná pohoda, nenáročná, bez prudkých klesaní a stúpaní. V obci Podskalie obedujeme a rozhodujeme sa opustiť zelenú značku, ktorá odtiaľ pokračuje po asfaltke a vydávame sa hore dedinou smerom k rekreačnému stredisku Podskalie (bývalá chata ZVL). Vychádzame na hrebienok, kde je pekná kaplička s mohutnými stromami a v pozadí so skalnatou stenou. Odtiaľ klesáme k veľkému a takmer opustenému rekreačnému stredisku. Bohužial ďalej sa asfaltke už nevyhneme. Pokračujeme po nej až do obce Pružina. Slniečko páli a tak nemôžme vynechať miestne pohostinstvo. Osviežení a oddýchnutí pokračujeme po žltej značke do obce Predhorie, kde sa napojíme na zelenú značku. Schádzame do Radotínskej tiesňavy – je to pekná dolina, ale čakali sme, že bude o čosi „tiesňavejšia“. Deň končíme na sútoku dvoch potokov pri osade Riedka.

V nedeľu točíme smer Mojtín a stúpame okolo potoka po modrej značke až na rozcestie so Suchou dolinou. Tam stretáme prvého a jediného turistu za celé tri dni. V závere doliny je stúpanie trochu prudšie, ale aj tak sme už po desiatej hodine na hornom konci obce Mojtín. Schádzame dedinou a v jej dolnej časti nás víta otvorená krčma. Nuž, nechceme uraziť a tak aspoň jedno si dáme. Z Mojtína pokračujeme po žltej značke smer sedlo Mraznica. Značka najprv vedie lúkami a zasa sú tu tie prekrásne výhľady do okolia. Neskôr sa dostávame do lesa a stále miernym stúpaním až na Rohatú skalu s výhľadom na západnú časť pohoria. Značkovanie je v tomto mieste veľmi zlé a my nemôžeme nájsť zostupovú značku. Až keď jednu značku nájdeme, nechce sa nám veriť, že to je zostupová trasa. Žiaden chodník, iba suťovisko, haluzie a prudký padák. Mapa ukazuje klesanie krížom cez vrstevnice, nuž po chvíli váhania sa začíname spúšťať dolu. Je to najhoršia časť nášho putovania. Obaja niekoľko krát padáme a vezieme sa na lavíne suti a hliny. Značka žiadna. Tú nachádzame až úplne dole na hranici lesa a lúk. Nohy máme dobité a svaly nás bolia. Pri potoku si chvíľu oddýchneme a už stúpame do sedla Mraznica. Je to pohodové stúpanie lúkou. Krásny je odtiaľ pohľad na Rohatín a Rakytník. Polnou tvrdou cestou po modrej značke schádzame do obce Košecké Podhradie. Je teplo a tak nohy dosť trpia, ale pivko všetko vylieči a po hodine oddychu už stúpame k zrúcanine hradu Košeca, kde končíme náš druhý deň. Zo samotného hradu nezostalo takmer nič. Spíme v úžlabinke medzi bývalými múrmi hradu.

V pondelok nás už čaká iba záver putovania. Z vyhliadky hradu nafotíme okolie a schádzame dolu na modrú značku. Klesáme do Malého Košeckého Podhradia a zasa cestou stúpame do osady Háj. Tu prechádzame na žltú značku a po nej, veľmi pohodovou cestou lesom, postupne schádzame až do Ilavy. O 11-tej sme na stanici a náš vlak odchádza už o hodinu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Fotogaléria k článku