Autobusom sme sa dostali do Fačkovského sedla. Toto sedlo je skôr nástupným miestom pre hrebeňovku na Lúčanskú Malú Fatru. My sme však neodbočili na žltú (smer Kľak), ale pokračovali sme pod hranicou lesa, prekrásnym úbočím plným výdatných prameňov a s krásnymi výhľadmi. Tu pramení i rieka Nitra. Asi po 45 min. chôdze nás prikoval na mieste prenikavý medvedí pach. Ak ste niekedy boli v ZOO pri klietke medveďa, tak si nemôžete tento pach nikdy pomýliť. Pre prípad stretnutia s medveďom nosíme so sebou nejakú pyrotechniku a tak sme ju ihneď vybalili z batohov a kráčali sme ďalej. Asi po dvoch hodinách sme už schádzali (z 900 m) do Vríckeho sedla (550 m). Tak ako rozdeľuje Fačkovské sedlo Malú Fatru od Strážovských vrchov, tak rozdeľuje Vrícke sedlo Malú Fatru od pohoria Žiar. Zo sedla sme prudko stúpali asi 30 min. lesom a potom už miernejšie zarastenými lúkami na Závozy (912 m). Nádherný výhľad je odmenou za toto jediné strmé stúpanie na trase. Zo Závoz po červenej sme pokračovali ľahkým terénom až nad osadu Hadviga, kde sme narazili na napájadlá s prameňom vody. Tu sme ukončili prvý deň. Postavili sme si prístrešok, uvarili a sedeli pri ohni. A zrazu kamarát povedal: “medveď“. A skutočne. Vo vzdialenosti asi 60 m prechádzal okolo nás medveď. Ťahal zospodu od osady. Určite nás nevidel a ani necítil, pretože si smelo vykračoval a len pohadzoval hlavou. Na rozdiel od nás bol úplne kľudný. My sme stáli ako sochy. Naša pyrotechnika už bola zasa v batohoch. Medveď vošiel do lesa a my sme zasa ožili. No príliš pokojne sme nespali.

Na druhý dň sme pokračovali po červenej a striedavo lúkami a lesom sme išli smer Vyšehradské sedlo (579 m), kadiaľ prechádza št.cesta z Nitrianskeho Pravna na Turiec. Široké otvorené a lúčnaté sedlo bolo plné pasúcich sa ovečiek. Nabrali sme vodu nad salašom a náučným chodníkom ľahko vystúpali na Vyšehrad (829 m). Chvílu sme sa vzdelávali a dozvedeli sa, že tu bolo osídlenie už v ml. dobe kamennej. Z Vyšehradu je nádherný výhľad na Veľkú Fatru a Kremnické vrchy. Trasa ďalej pokračovala lesom až k neznačenej chatovej osade a napája sa na kvalitnú horskú cestu, vhodnú i pre cykloturistiku. Minuli sme peknú horáreň s vodou a vyšli až na Sklenianskych lúkach, kde sme prespali druhú noc.

Ráno sme pokračovali po červenej cez Kozie chrbáty až do sedla pod Vysokou (902 m) a odtial už iba zbehli do Handlovej.

Celé pohorie je charakteristické prekrásnymi horskými lúkami, dostatkom vody na trase, ihličnatými alebo zmiešanými lesmi a mnohými horárňami. Nie su tu namáhavé stúpania či klesania, ale ani žiadna chata či dedinka s krčmou a pivom. Až pred Kozími chrbátmi je možné zbehnúť do rekreačného strediska, kde sú chaty a je tu i pravdepodobne možnosť občerstvenia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Celá trasa je ideálna pre nenáročné putovanie s batohom. Ak by ste chceli predĺžiť trasu, tak doporučujem zbehnúť do Kremnice a prepraviť sa do Budče a urobiť hneď aj Kremnické vrchy http://hiking.sk/hk/ar/45/cez_kremnicke_vrchy.html. Ale o nich až nabudúce.