Dlhšie som rozmýšľal nad usporiadaním menšej, nenáročnej, ale atraktívnej túry po okolí, aby som úplne nevyšiel z formy a ostával pripravený na ďalšie výzvy leta 2013. Vo fotogalérii Hikingu sa mi zapáčili fotky z lúk uprostred lesa, preto nebolo o čom špekulovať. Trasu som volil tak, aby som ich prešiel čo najviac a nemusel zároveň nijako prudko stúpať. Pôvodne bolo v pláne skončiť až v Ľubovci, no po ceste sme sa významne zdržali a nechceli sme riskovať peší pochod až do Prešova, preto bola zvolená alternatíva do najbližšej dediny. Odbočili sme zo žltej, a cestou okolo kameňolomu ukončili výlet v Suchej Doline.

Trasa

Klenov – Klenov, kameňolom – Bystrá, priehyba – Hornádske lúky – Suchá Dolina

Napriek peknému počasiu do autobusu nastupujeme len traja z pôvodne pozvaných ľudí, kamarátov bohužiaľ zachvátili povinnosti. Vystupujeme neďaleko za Klenovom a ideme chvíľku späť, nikde ani len náznak turistického značenia. Rázcestník sa nachádza až nad obcou a vedie k nemu poľná cesta smerom hore do kopca. Druhá možnosť je vystúpiť o zastávku skôr a pri búdke, kde stoja autobusy začať stúpanie až na lúku nad dedinou, kde pretneme značku. Prialo nám šťastie a pokochali sme sa stádom oviec hnaných nadávkami pastiera. Po rozveselení pokračujeme len čo nás jeho chlpáči prestanú oňuchávať.

Nasledujúci úsek prešiel ako voda v Hornáde. Prešli sme okolo vrchu Bystrá, vystúpili na najvyšší bod trasy. Nič drastické, len o 250 výškových metrov vyššie ako dedina. Narazili sme na odbočku s výhľadom na severozápad. Oplatí sa obetovať chvíľku času, posedieť si v tráve a odfotiť Šarišský hrad. Viditeľnosť bola dobrá, trúfnem si povedať až k poľsko-slovenskej štátnej hranici. Stojím a rozmýšľam, že by stálo za to sa tam niekedy vybrať. Na lúky bohatá oblasť zatiaľ nesklamala. Nakoniec, kvôli nim sme prišli. Ako sa blížime k priehybe Bystrej, na juhu vidno vysielač, tipujem na vrchu Humenec.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Meníme značku a púšťame sa po žltej, ktorá tú začína. Keď som zbadal starú tabuľku ešte z roku 1998, tušil som problémy s orientáciou v teréne. Ak tento článok čítajú značkári, chcem ich požiadať, aby zvážili obnovu žltej, niekedy to robilo problémy. Aspoň keby som si nenechal doma mapu, mohol som ušetriť všetkým účastníkom zbytočne zabitý čas a námahu. Našťastie intuícia a rozum zvíťazili nad blednúcimi pásikmi a nijako vážne sme z trasy nezišli. Len raz, keď sme sa zarozprávali a úplne zbytočne klesli strmou cestou, čo bolo treba poctivo vyšliapať späť. Míňame búdu pri Hornádskych lúkach. Nedá sa od nej očakávať žiaden luxus, ale ak by ma zastihol dážď, bol by som vďačný aj za to. Na prespanie sa skôr oplatí zobrať stan, v noci okolie musí vyzerať zaujímavo. Po chvíľke chôdze vchádzame na jednu pomerne rozsiahlu lúku aj s malým brezovým hájikom pre potechu oka. Miesto ako stvorené pre oddych. Poniže sa dá opekať a posedieť pri poľovníckej chatke a podobná situácia sa opakuje aj o kilometer ďalej. To sme prešli cez rázcestník Hornádske lúky a obchádzame kvalitne postavený drevený posed, poskytujúci výhľad smerom na sever.

Prudkým klesaním schádzame až na asfaltku kdesi pod kopcom a máme dilemu, kam ísť. No logika nám poradila dobre a ideme správnym smerom, aj keď o tom nemáme žiadne priame dôkazy v podobe značky. Radi by sme videli Pustý (Prokopov) mlyn, kde vraj straší, ale nechávame to na inokedy. Čas nás straší oveľa viac ako duchovia, keď chceme stihnúť autobus. Vydávame sa priamo smerom k najbližšej dedine a tam má už všetko šťastný koniec. Pochod do Prešova sa nekoná, vezieme sa pohodlne autobusom domov.

Jediná vec, ktorá mne osobne dosť prekážala, boli zvuky buď kameňolomu, alebo ťažby dreva, ktoré narúšali idylku opustených Hornádskych lúk. Po celý čas sme nestretli ani jedného človeka, čo by sa síce dalo vysvetliť pondelkom, no mladšie ročníky už majú voľno cez letné prázdniny. Aspoň sme nerušene spoznávali ďalší zaujímavý kút východného Slovenska. Je isté, že sa tam ešte vrátim, celá oblasť Čiernej hory si zaslúži väčšiu pozornosť.