Trasa

Skalnaté pleso - Malý Kežmarský štít - Kežmarský štít - Huncovský štít - Skalnaté pleso

Je nás osem plus dvaja horskí vodcovia. Túra začína príjemne - kabínkovou lanovkou z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso. Načo strácať zbytočne čas cestou pešo, možno ho ešte hore budeme potrebovať.

Zo Skalnatého plesa vyrážame po červenej, ktorá vedie na Veľkú Svišťovku. Vyzerá to na krásny júlový deň, modrá obloha, slnko pečie, tak si pri jednej krátkej zastávke natieram tvár a ruky krémom na opaľovanie. Neskôr si odopínam spodnú časť nohavíc, ostatní tiež predvádzajú rôzne fázy striptízu. Asi po hodinke končí idylická cesta po upravenom chodníku a púšťame sa priamo hore smerom k Nižnému sedlu pod Svišťovkou. Na hrebeni sa napijeme a vyrážame ďalej. Krásny výhľad si odfotím neskôr. Smer – Malý Kežmarský štít.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tempo je fajn, čakáme sa, ale radšej žiadne zdržovanie, čím skôr hore. Stúpanie, stále stúpanie. Pauza? Tak trochu, naväzujeme sa na lano. Laco, náš vodca, určuje poradie. Väčšina z nás nemá žiadne horolezecké skúsenosti a pripadáme si ako ťažkí frajeri. Keď však treba ísť, nie je to až taká zábava. Päť ľudí dosť ťažko zladí svoje tempo, ak jeden ide pomaly, ďalšiemu za ním sa motá lano pod nohami, ak ide rýchlo, toho druhého ťahá... Najpikantnejšie je to v lezeckých úsekoch. Druhá skupina nás dobieha a čaká, až preliezeme jedno zvlášť náročné miesto. Rukami sa držím skaly a mávam nohami v snahe nájsť nejaký dobrý stup. „Daj si tú nohu k tej druhej,“ - zdola sa všetkým dobre radí. Prilepená na skalu pozerám napravo dolu na krásnu Brnčalku s tyrkysovým plesom, kde som ešte pre pár dňami vegetila. Bolo mi tam zle? Načo som sa sem trepala?

Nasleduje dlhý úsek drobnej sutiny, ktorá nám „uteká“ pod nohami a my všetci mávame rukami v snahe udržať rovnováhu – všetci sú blázni, iba ja som lietadlo... Laco je fantastický vodca, odborne spôsobilý, dobre vyzerajúci, vtipný, dokonca aj hudobne nadaný, proste chlap na svojom mieste. Posledný úsek pod vrcholom nám spestruje pesničkou Dievčatko so sekerou v hlave a ďalšími s podobnou tematikou... práca horského vodcu a záchranára je očividne inšpirujúca. Konečne! Vrchol Malého Kežmarského štítu! Pijeme, pozeráme dolu – Belianske Tatry, Veľké Biele pleso, Trojrohé pleso, Zelené pleso aj s Brnčalkou...chcem si to odfotiť, ale Laco nás už durí ďalej. Chápem ho, v Tatrách sa počasie môže zmeniť z minúty na minútu a my máme pred sebou ešte Veľký Kežmarák. Tam si to odfotím.

Cesta naň je dosť nekonečná, lezieme menej, ale kolená dostávajú zabrať na obrovských šutroch, ktoré sa navyše aj hýbu. Potom nastupuje stará známa sutina...Konečne hore! Vidno Lomničák, na druhej strane Malú a Veľkú Zmrzlú dolinu, časť Belianok...a koniec. Brnčalka aj s plesom je skrytá za skalou. Už je po fotení Zeleného plesa...ale aj tak to stojí za to, napriek tomu, že fučí. Každý si nájde pohodlné miesto, je, pije, fotí, a opája sa nádherným výhľadom. Všetky štíty okrem Lomnického sú nižšie. Len ako pôjdeme dolu...

Napokon to ani nie je také strašné. Síce strmé, ale celkom v pohode, až na sutinu, ktorá sa šmýka pod nohami a niet sa čoho chytiť, nejaké obliezanie skál a podobne, ale na to sme si už zvykli...Zliezame do dolinky pod Huncovský štít a potom hore naň. Tri štíty za jeden deň, to nie je zlé...Huncovský štít vyzerá vtipne najmä od Skalnatého plesa, ako obrovská hŕba len tak napadaných kameňov. Na Huncovskom štíte sa odviažeme, napravo Lomnické sedlo, naľavo Belianske Tatry, Kežmarák úspešne za nami. A hurá dolu – asi hodinový beh po obrovských balvanoch, dobrý zaberák na kolená...Turisti na chodníku len pozerajú, odkiaľ sa to valíme. Cestou dolu si s kamarátkou spievame Čechomor, Laco nás prekrikuje našimi ľudovkami. Poznáme aj tie...

Po asi osemhodinovej túre za stále hrejúceho slnka prichádzame opäť na Skalnaté Pleso. Niektorí volia lanovku do Lomnice, ostatní, ktorí bývame v Smokovci, si ešte trúfame na magistrálu smerom na Hrebienok. Večer všetci okrem mňa stonajú, krívajú a držia si členky, kolená a bedrové kĺby. Ja až vtedy zisťujem, že som si zabudla opaľovacím krémom natrieť aj nohy. Ďalší týždeň nemôžem ani spať, ani chodiť...

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek