Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Prechod Zemplínskych vrchov

Dlhší čas som uvažoval nad prechodom cez Zemplínske vrchy a dedinou Cejkov, kde niekedy stál zaniknutý hrad. Preto som počas dovolenky obetoval jeden deň na uskutočnenie sna. Piatok 2. augusta 2013 sa stal dňom dlho pripravovaného prechodu. Aj keď viem, že cez Zemplínske vrchy prechádza len jeden turistický chodník, a to medzinárodná horská cesta priateľstva z Eisenach do Budapešti. Ten nebol mojím cieľom. Ráno som nastúpil do autobusu v Trebišove, ktorý smeroval do dediny Cejkov (150 m n. m.). Vystúpil som pred obecným úradom a moje prvé kroky smerovali na juh k vrchu Várheď (215,1 m n. m.), na ktorom mal stáť dávno zaniknutý Cejkovský hrad.

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+849 m stúpanie, -822 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 02.08.2013
Pohoria
Zemplín: Zemplínske vrchy a Východoslovenská (Potiská) nížina - Východoslovenská pahorkatina
Trasa
Doprava
Trebišov (vlak, bus) - Cejkov (bus)
Veľaty (vlak, bus) - Trebišov (vlak, bus)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Trasa

Cejkov, obecný úrad – Várheď (býv. Cejkovský hrad) – Cejkov – Chotárny vrch – Rozhľadňa – Vysoký vrch – Veľaty, ATC Mária

Cejkovský hrad

Dobové názvy opevnenia sú Cejkov hrad, Cejkovský hrad, Ceke alebo tiež Czeke. Stopy pevnosti sa nachádzajú na vrchu Várheď nad obcou Cejkov, ktorá leží vo Východoslovenskej nížine (Potiská nížina). Hrad strážil cestu zo Zemplína do Trebišova. Postavili ho pravdepodobne v 13. storočí, prípadne začiatkom 14. storočia, kedy ho vlastnila cejkovská vetva rodu Kaplon. V 15. storočí bol hrad načas v rukách bratríckych vojsk. V roku 1471 nariadil uhorský snem zbúranie hradu, čo sa zrejme nestalo, pretože sa spomína i neskôr. Definitívny zánik spôsobili cisárske vojská v roku 1673. Viac informácií nájdete na www.zamky.sk.

Hradný kopec

Za pomoci obyvateľov Cejkova som sa juhovýchodnou stranou cez jeden dvor prekročením Cejkovského potoka dostávam pod hradný kopec a odtiaľ sa začínam predierať k vrcholu hradného kopca, kde ma čaká husto zarastený vrchol. Aj dominanta v podobe železného kríža sa úplne strácala vo vysokých krikoch a burine. Možno, že starostlivosť obce by aj v tomto smere mohla byť väčšia a vyčistením by vznikla vyhliadka na samotné okolie obce a pritiahla by tak turistov do tejto časti Zemplína. Podľa možnosti poprechádzam z každej strany vrchu a urobím zopár fotografií.

Po prebádaní schádzam nižšie popri kameňolome a poza záhrady domov opäť vystupujem na ďalší kopec, ktorý má na hradnom vrchole upútal svojím tvarom. Vrchol obklopovala akoby priekopa kruhového tvaru, stred bol mierne vyvýšený, akoby obklopený prstencom. Od miestnych obyvateľov som sa dozvedel, že tam počas 2. svetovej vojny mali nemecké vojska obranné postavenie s delom. Z tohto kopca schádzam opäť do dediny a cestou okolo kostolov prichádzam na hlavnú ulicu, odbočujem na vedľajšiu, ktorá sa hneď napája na lesnú cestu, smerujúcu do Zemplínskych vrchov v smere mojej trasy. Zisťujem, že som si nepreinštaloval mapu v GPS a mám len niekoľko udaných bodov, keď som si pripravoval trasu, kadiaľ by som mal ísť. Neprekáža, veď nejdeme do lesa po prvýkrát. Vyrážam na ďalší úsek prechodu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Rozhľadňa

V lese je to o niečo lepšie, ako na otvorenom priestranstve. Horúce slnko nepáli. Smer trasy by mal prechádzať okolo Chotárneho vrchu. Potom cez najvyšší bod Zemplínskych vrchov, a to Rozhľadňu (469,6 m n. m.). Celá trasa prechádzala listnatým lesom a vrcholmi kopcov, pokrytých trávnatým porastom, len zriedka sa objavuje nejaký kameň. Cestou cez hrebene pod Chotárnym vrchom vyplaším niekoľko srniek, a potom v sedle nachádzam krmelec pre lesnú zver. Samozrejme, že sa tam nachádza aj poľovnícky posed. Podľa vybraných bodov GPS sa stáčam doprava a pokračujem hrebeňom k najvyššiemu bodu Zemplínskych vrchov. Pod vrcholom Rozhľadne nachádzam zopár miest, z ktorých je výhľad na okolie. Na škodu je slabšia viditeľnosť, ktorá zodpovedá horúcemu letnému počasiu. Aj miestu, ktoré má v názve to, čo by mu skutočne aj prislúchalo, a to rozhľadňa (v podobe veže, z ktorej by bol skutočne výhľad na celý dolný Zemplín). Bolo by vidieť Slanské vrchy (Slanský hrad), Zeplényi hedység (hrad Fuzér), vojenskú pozorovaciu vežu nad Telkibányou na vrchu Kánya–hegy (622 m n. m.), Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom Vihorlat.

Teším sa z niekoľkých výhľadov na zemplínsky kraj, ktoré vznikli ťažbou drevenej hmoty. Z vrcholu Rozhľadne schádzam smerom k Vysokému vrchu a pod jeho vrcholom začínam schádzať dole nižšie a smerovať k cieľu turistickej trasy na ATC Mária pri dedine Veľaty. Chcem sa dostať aj k prameňu Kúpele, ktorý sa nachádza na červenej turistickej značke, to sa mi avšak nepodarilo. Potreboval som sa nasmerovať smerom na juh, možno tak jeden kilometer cez kopce, ale v letnej horúčave cez 30 °C som toho mal skutočne dosť. Tristometrové kopce mi dávali zabrať. Množstvo hlbokých výmoľov a to, že som sa nedržal lesných ciest, ale išiel som po cestičkách lesnej zveri, mi odčerpávalo silu. Preto som to vzdal a pokračoval len v smere, aby som vyšiel z lesa čo najbližšie k ATC Mária Veľaty alebo k samotnej dedine Veľaty. To sa mi podarilo. Z lesa vychádzam asi pol kilometra pod kempingom. Prechádzam cez cestu, lebo si chcem urobiť ešte zábery smerom ku kopcom nad Sátoraljaújhely (Nové Mesto pod Šiatrom), na vrchole jedného z nich čnie veža. Časovo som na tom dobre, a preto sa ešte občerstvujem studenou kofolou v reštaurácii a odchádzam čakať autobusový spoj smerom na Trebišov z blízkej zastávky.

Záver

Som nesmierne rád nad množstvom dojmov z málo navštevovanej časti našej prekrásnej prírody. Možno to, čo som neprešiel dnes, sa podarí nabudúce, určite sa do Zemplínskych vrchov ešte vrátim z iného miesta. Výhľady, ktoré sa mi naskytli z vrcholu Rozhľadne, boli veľmi pekné, aj keď viditeľnosť nebola ideálna. Určite neľutujem námahu, ktorú som vynaložil na prejdenie 20 km (ukázané navigáciou). Na jeseň alebo na jar sa sem určite vrátim. Je možno škoda, že turistických chodníkov v pohorí nie je viac, či už peších, alebo cyklotrás z dedín, ktoré sa nachádzajú pod Zemplínskymi vrchmi. Určite by to bolo atraktívnejšie pre turizmus na Zemplíne.

Fotogaléria k článku

Najnovšie