Búda Včelín na Mikulášskom vrchu
Veporské vrchy nepatria na popredné miesta v turistickej návštevnosti, čo sem láka najmä tulákov, vyhľadávajúcich pokoj a divokú prírodu. Tunajšie hory sú ideálne na niekoľkodňové vandrovačky spojené s nocovaním v prírode. Najkrajšie sú noci "pod širákom", no niekedy človek ocení možnosť schovať sa pred zlým počasím. Pre tento prípad sú Veporské vrchy taktiež ideálnym pohorím. Nachádza sa tu množstvo búd, salašov, prístreškov a senníkov, kde sa dá schovať.
- Poloha
- Slovenské rudohorie: Veporské vrchy - Sihlianska planina, medzi kótami Mikulášsky vrch a (Hriňovská) Skalka
- Nadmorská výška
- 1025 m n. m.
- GPS súradnice
-
šírka: 48.61256 ° SŠ
dĺžka: 19.63856 ° VD
» Mapa
- Nocľah
- 5 ľudí s vlastným spacákom a karimatkou
- Prevádzka
- celoročná
- Voda
-
V bezprostrednej blízkosti zatiaľ nenájdená
cestou k prameňu Ipľa je malý vodný tok
- Spojenie
- Lom nad Rimavicou (bus), sedlo Prašivá (bus), Detvianska Huta časť Bratkovica (bus)
Poloha a prístup
Búda sa nachádza v sedle medzi nevýraznými kótami Mikulášsky vrch a (Hriňovská) Skalka na hrebeni, tiahnucom sa severo-južným smerom od vrchu Čierťaž do sedla Prašivá v južnej časti Sihlianskej planiny. Vedie popri nej modrá značka z Lomu nad Rimavicou do Hriňovej. Od Lomu nad Rimavicou je vzdialená zhruba 6 km po modrej TZT, z osady Bratkovica je to cca 4 km po modrej a od sedla Prašivá je vzdialená zhruba 3,5 km najprv po červenej Rudnej magistrále a neskôr po modrej TZT. Terén prístupových trás je nenáročný a vhodný aj pre horský bicykel. V zime býva hrebeňom vyšliapaná lyžiarska stopa.
Objekt
Pomenovanie búda je v tomto prípade namieste, pretože je to starý obytný príves osadený na klátikoch, ľudovo nazývaný "búda", alebo "uhorka". Pár rokov určite slúžil ako včelín, o čom svedčia staré úle vyhádzané za búdou. Pri pohľade zvonku pôsobí príves dosť ošarpane, no interiér je vcelku luxusný. Pri vstupe dovnútra ihneď zaujme dobrá, celkom výkonná liatinová piecka. Za ňou je veľký stôl, menšia váľanda a kreslo. Oproti stolu je spravené sedenie zo starých úľov, ktoré poslúži aj ako pričňa. Vyspí sa tu asi päť ľudí s využitím stola a priestoru pod ním. Celý interiér cez deň dobre osvetľuje strešné okno. Vo vnútri je relatívny poriadok, v skromnej výbave nechýba popri pár šálkach a štamprlíkoch aj metla a vedierko s handrou na podlahu a rôzne pršiplášte a prešiváky. Našli sme aj náhradné zápalky a soľ. Zaujímavé je, že včelín má svoju knihu návštev.
Voda a drevo
Pod včelínom bolo vidieť kôpku narúbaných klátikov dreva, ale to je dávno spráchnivené, preto počítajte s tým, že si ho budete musieť zadovážiť sami, no v lese je ho dosť. Vodu som v bezprostrednej blízkosti nenašiel, ale prítomnosť vedierka s handrou na zmývanie podlahy evokuje, že niekde na okolí asi bude prameň. V akútnom prípade sa dá nabrať voda z asi 1 km vzdialeného potôčka križujúceho modro-červený chodník cestou k prameňu Ipľa alebo v samotnom prameni Ipľa.
Záver
Na záver len napíšem, že na objekte badať nízku používanosť a návštevnosť, ale zároveň aj činnosť ľudí, ktorí sa tu o to kedy-tedy postarajú. Preto, nielen z úcty k nim, ale aj preto, aby sa podobné miesta v budúcnosti nezamykali, nechávajme po sebe lepší poriadok, ako sme našli.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
