Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Hala Ornak – Klin – Polana Chochołowska

V tretí deň tatranských potuliek padol výber v Poľsku na obľúbený hrebeňový okruh okolo Starorobociańskej doliny, ktorý začína a končí na horskej chate (ornackej resp. chocholowskej), pričom kdesi uprostred čaká výšľap na majestátny západotatranský Klin (Starorobociański Wierch).

Vzdialenosť
16 km
Prevýšenie
+1347 m stúpanie, -1297 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 03.10.2013
Pohoria
Tatry - Západné Tatry (Tatry Zachodnie) Tatranský národný park (Tatrzański Park Narodowy)
Trasa
Voda
horské chaty: Hala Ornak, Polana Chochołowska
Doprava
Kościelisko (bus)
SHOCart mapy
» č.1096 Západné Tatry (1:50.000)

Trasa

Hala Ornak (horská chata) – Iwaniacka Przełecz – Siwa Przełecz (Sivé sedlo) – Gáborovo sedlo (Gaborowa Przełęcz Wyżnia) – Klin (Starorobociański Wierch) – Končistá (Kończysty Wierch) – Trzydniowiański Wierch – Krowi Żleb – Polana Chochołowska (horská chata) (trasa v mape)

Ornacký hrebeň

Na Chate Ornak (Schronisko na Hali Ornak) som sa zobúdzal o čosi neskôr ako predošlé dni. Úplne zámerne, keďže dnešná trasa nebola ani z tých najdlhších, ani náročnejších. Zato zážitková ako lusk. Povzbudivo na mňa pôsobil rozhovor mojich dvoch spolubývajúcich Poliakov. Očividne sa im pozdával raňajší rozbeh počasia.
O deviatej, keď väčšina osadenstva ešte len raňajkovala, vyrazil som krížom cez Halu Ornak a vstúpil do lesa, z ktorého ešte pred chvíľou zaručal jeleň. Kráčalo sa pohodlne, s miernym stúpaním pod nohami, slniečko pomaly zohrievalo vzduch a hneď zrána som vymenil vetrovku za mikinu.

Necelú hodinku trvalo, kým som vystúpil na Iwaniacku Przełecz. Je to významné sedlo spájajúce Dolinu Kościelisku s Dolinou Chochołowskou v ich horných partiách, pod južnými svahmi Kominiarskeho Wierchu. V sedle sa moja cesta stočila na juh a začal som rezkejšie stúpať kosodrevinovými serpentínami ornackého hrebeňa. Predo mnou sa neustále dvíhalo zvlnené more krpatých ihličnanov, ale za mnou to „žilo“. Už z diaľky vyzerá Kominiarski Wierch impozantne a hrdo. Ale takto zblízka je to ešte lepšie. Úplné prírodné veľdielo. Často som sa obzeral a pozoroval, ako rastie za mojim chrbtom a neskôr, ako ho výškovo dobieham, ba i prekračujem. Okrem neho sa vpravo vypínal ešte vyšší Temniak a kus neznačeného západotatranského hrebeňa smerom na Veľkú Kamenistú a Poľskú Tomanovú. Blízko vrcholu Ornaku ma chodník zaviedol na východné úbočie a tam som opäť postál. Okrem hĺbok Starorobociańskej doliny bol k nahliadnutiu aj protiľahlý „trzydniowiański“ hrebeň, ktorým som plánoval zostúpiť dole, ako aj západotatranskí velikáni, od Klinu a Jakubinej po Roháče s Volovcom a ďalej vpravo osamotená Osobitá.

Užíval som si terén horských lúk, ktoré mám tak rád a ktoré z veľkej časti pokrývajú hrebeň Ornaku. Až pri Zadnom Ornaku prišli skalné bloky, ktoré som zdarne prekonal a zišiel do Sivého sedla (Siwa Przełecz), kde som spozoroval prvých dnešných súpútnikov. Išlo o troch Slovákov, ktorí takisto spali na Ornaku a takisto smerovali cez Klin na Chocholovskú poľanu (Polana Chocholowska).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hlavný západotatranský hrebeň

Cesta neomylne smerovala do Gáborovho sedla (Gaborowa Przełęcz Wyżnia), nad ktorým sa týči zľava Bystrá a sprava Klin (Starorobociański Wierch). Klin som z tejto strany ešte nevidel. Okamžite ma zaujali strmé severné zrázy, padajúce stovky metrov dolu. Od Račkovej doliny veru nevyzerá tak nebezpečne. Ak by som si mal vybrať smer pádu z Klina, do Poľska to rozhodne nebude. Pomaly a trpezlivo som za krásneho slnečného počasia vystúpil posledné desiatky metrov na vrchol, v tesnej blízkosti okraja zrázu, namrznuté trávy a zvyšky snehu našťastie nestáli v ceste. Na najvyššom bode môjho štvordňového putovania (2173 m) som strávil pár chvíľ v spoločnosti asi desiatich ľudí. Pre obedňajšiu pauzu som sa rozhodol až na Končistej (Kończysty Wierch). Nedlhý zostup a presun z Klinu do Račkovho sedla (Starorobociańska Przełęcz) spríjemňoval pohľad na oproti stojacu Jakubinú a Račkove plesá hlboko v doline. Na Končistej som popri jedení opäť zahrieval foťák a fotil a fotil. Na tomto mieste moja cesta opúšťala hlavný hrebeň, stáčajúc sa na sever, naspäť do Poľska.

„Trzydniowiański“ hrebeň

Z Končistej som opäť vykročil na miesta, na ktorých som ešte nikdy nebol. Pod Czubikom (1846 m), ktorý sa traverzuje zľava, som vpravo objavil dve plieska (Dudowe Stawki) v závere Starorobociańskej Doliny, ktoré v kombinácii s okolitou prírodou vyčarili veľkú, trošku komickú tváričku. Po pravej ruke som mal rovnobežne ležiaci ornacký hrebeň, po ľavej rázsochu Volovca s Rákoňom, ktorú som mal prichystanú na zajtrajší deň. V hĺbke podo mnou ležali pramenné odnože Chocholovskej doliny - Jarząbcza Dolina.

Posledným významným vrcholom, ktorým som na hrebeni prechádzal, bol Trzydniowiański Wierch (1758 m), odkiaľ som dovidel na Polanu Chocholowsku, miesto môjho ďalšieho nocľahu. Zvrchu sú dve možnosti (obe na červenej značke), ako sa na poľanu dostať. Jedna cesta vedie Vyšnou Chocholowskou dolinou (Wyżnia Chochołowska Dolina) popri Červenom potoku (Czerwony Potok/Jarząbczy Potok), druhá pokračuje hrebienkom na sever a potom strmo dolu do Krowiho Żlebu (Krowieniec). Kvôli scenériám som si vybral druhú možnosť. Výhľady museli ísť trošku bokom na miestach, keď sa na chodníku objavili prepletence koreňov okolitej kosodreviny. Dopracovať sa k úrazu nebol na tomto mieste žiadny problém. Ďalšiu nepríjemnú pasáž obstarali schody, vyrobené napoly človekom, napoly prírodou, ktoré boli vzhľadom na blízkosť doliny patrične strmé. Relatívne zdravý (s jemnou bolesťou v kolene) som sa dostal do údolia, kde zamrzel pohľad na rúbaniská a dlhé kmene stromov ležiace na lúke, čakajúce na transport.

Na Chocholowskej Polane

Po ceste, ktorá zďaleka nebola preplnená ako v Doline Kościeliskej, som zakrátko dokráčal na rozsiahlu lúku, Chocholowsku Polanu. Krásne miesto, posypané dreveničkami, pasúcimi sa ovečkami, v zadnej časti pod lesom je veľká turistická chata. A kaplnka stojaca v tichom zákutí na okraji lesa. Návštevu Kaplice św. Jana Chrzciciela (sv. Jána Krstiteľa) som mal vo svojom pláne, nuž som cez lúku zamieril najprv k nej. Na malom dvore obkolesenom ohradou stoja v niekoľkých radoch drevené lavice, v kaplnke sa počas letných mesiacov každú nedeľu slúži omša.

Po prehliadnutí interiéru kaplnky som zamieril na chodník, ktorý vedie k turistickej chate. Po príchode som si neodpustil tradičné pivo na privítanie, za 25 złotych som si zajednal posteľ v masovej izbe. Na rozdiel od Chaty Ornak, ktorú napája agregát, som sa dopracoval k elektrickej zásuvke, kde som dobil batérie do mobilu i foťáku. Signál, ktorého na Ornaku nebolo, som na Chocholowskej Polane našiel. Za poslednou drevenicou asi kilometer od chaty.

Predchádzajúca časť putovania
Nasledujúca časť putovania

Fotogaléria k článku

Najnovšie