Výstup

Šance, přehrada – Pod Čuplem – Kobylanka – Lysá hora

Je krásny, slnečný deň. Do konca roka chýba len pár dní, voľné dni trávim doma na Kysuciach, po snehu nie je ani stopy, tak mi napadlo, že by som za ním mohol vybehnúť trochu vyššie. Sadám do auta a vyberám sa k našim západným susedom. Prechádzam horským priechodom Bumbálka, pokračujem cez dedinku Bílá smerom na Ostravicu a nad vodnou nádržou Šance na odpočívadle pri hlavnej ceste odstavujem auto. Tu sa nastupuje na žltú TZT, po ktorej sa dá západným smerom vydať do sedla Smrku alebo opačným smerom na východ k môjmu dnešnému cieľu – Lysej hore.

Vodná nádrž Šance zásobuje pitnou vodou Ostravu a okolie a platí zákaz kúpania a akýchkoľvek športových a rekreačných aktivít. Keďže je december, na podobné aktivity ani nepomyslím a len prejdem po priehradnom múre na jeho opačný koniec. Zisťujem, že autom som sa mohol cez osadu Mazák dostať až sem k vodárenským budovám a auto by bolo pod kontrolou.

Od rázcestia „Šance, přehrada“ (535 m n. m.) ma čaká na vrchol 7 km a prevýšenie necelých 800 metrov. O trase sa hovorí, že je zo všetkých výstupových ciest na Lysú horu najobtiažnejšia a najnebezpečnejšia, pretože sa tu stratilo alebo zabilo relatívne dosť ľudí. Tiež je kvôli horšej dostupnosti nástupného miesta medzi turistami najmenej obľúbená. To druhé môžem potvrdiť. Turistov som stretol minimum v porovnaní s tým, koľko ich bolo na vrchole. K úmrtiam by som podotkol len toľko, že hoci má Lysá hora „iba“ 1323 m, netreba ju vôbec podceňovať. Patrí medzi najchladnejšie, najdaždivejšie a najveternejšie miesta v ČR, o čom som sa mal možnosť párkrát presvedčiť aj na vlastnej koži.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

No, ale vyberme sa hore. Od rázcestia vedie po asfaltke súčasne modrá a žltá TZT, aby sa žltá po chvíli oddelila a šípka ma naviguje vľavo do kopca. Stúpam po širokej kamenistej lesnej zvážnici, po chvíli mi cestu prekrižuje ďalšia zvážnica, no držím sa cesty vpravo, ktorá sa začína nenápadne zužovať. Príjemný chodníček smeruje na severozápad, mierne stúpa, no zrazu sa lomí prudko doprava a stúpanie naberá na intenzite. Objavuje sa aj prvý sneh, polámané stromy a konáre signalizujú, že túto zimu ho bolo viac a nevydržali jeho nápor. Prekračujem kmene stromov, ktoré komplikujú postup a po chvíli vychádzam z lesa. Ocitám sa na širokej spevnenej vrstevnicovej ceste.

Pri predchádzajúcom stúpaní lesom som sa dosť zapotil, odkladám teda jednu vrstvu a doprajem si pár dúškov čaju. Odtiaľto kráčam takmer po rovine, kúsok dokonca z kopca až k rázcestiu „Pod Čuplem“ (837 m n. m.). Pred rázcestím sa kochám prvými pohľadmi na vrchol Lysej hory. Z tabuliek na rázcestníku sa dozviem, že polovicu výstupu mám za sebou.

Pokračujem ďalej. Snehu nepribúda, na zemi ho leží ledva 5 cm. Smrekový les strieda les listnatý a chodník je znovu zatarasený polámanými konármi. Príjemný chodníček medzi stromami sa začína dvíhať k oblohe. Nasledujú štyri dlhšie serpentíny, ktoré nepríjemné stúpanie urobia znesiteľnejším. Na konci stúpania vidno tabuľku označujúcu začiatok NPR Mazák, ktorá je najvýznamnejšou chránenou oblasťou v obvode Lysej hory. Chráni beskydské jedľobukové pralesy a klimaxové smrečiny. Oblasť bola vyhlásená za NPR v roku 1956 a rozšírená v roku 2000. Trošku som prekvapený, keď v čase mojej návštevy prebieha ťažba, takže z chodníka je opäť prekážková dráha. Avšak nevidno žiadne holoruby ako v slovenských národných parkoch.

Ďalšia tabuľka mi oznamuje, že som vo výške 1054 m n. m na mieste nazývanom Kobylanka a na vrchol je ešte 1,5 km. Vysoké smreky strieda čučoriedie a nízka smrečina, postriebrená námrazou. Krajina sa otvára a spolu s ňou moje ústa. S otvorenou hubou čumím okolo seba a kochám sa pohľadmi na Tatry, obe časti Malej Fatry, Kysuckú vrchovinu, Javorníky, Strážovské vrchy, v doline priehradu Šance, na západe beskydský Smrk, Pustevny... Pastva pre oči. A to ešte nie som na samotnom vrchole.

Kúsok pod vrcholom sa žltá značka napája na červenú a spoločne vedú asfaltovou cestou k vysielaču. Vydávam sa rovno hore a predieram sa chodníčkom pomedzi čučoriedie, aby som sa po niekoľkých desiatkach metrov ocitol v dave ľudí. V bufete si doprajem jedného oroseného Radegasta, sadnem si na lavičku a slnko ma dobíja energiou. Po občerstvení sa poprechádzam po vrchole a cvakám ako o život. Pohľady si doplním ešte o Babiu horu s Pilskom. Keď dnes pozerám fotky, majú možno historickú hodnotu, hoci sú staré len 4 roky. Na jeseň roku 2011 totiž zbúrali starú horskú chatu Lysá hora alias Plesnivka a na jej mieste rastie nová chata Emil Zátopek – Maraton. Za obeť buldozérom má padnúť aj bufet Šantán.

Deje sa tu niečo podobné ako v našich Vysokých či Nízkych Tatrách – peniaze vyhrávajú nad prírodou a zdravým rozumom. Pamätám si, ako som tu strávil noc z 31. 10. na 1. 11. 2010 celkom sám. Preddušičková nedeľa, na druhý deň bol na Slovensku štátny sviatok, v Čechách ale normálny pracovný deň, preto nebolo nikde ani nohy. Celá ubytovňa Kameňák bola iba moja. Taký pokoj si určite nevychutnáte. Paradoxne pri pohľade na stavenisko na vrchole pôsobí uzatvorenie 1320 m dlhej zjazdovky zo strany CHKO Beskydy, ku ktorému došlo v roku 2000. Bola v prevádzke 50 rokov a zrazu začala niekomu prekážať. Treba len veriť, že podobne budú postupovať aj po otvorení novej chaty a nezačnú hore prúdiť kolóny áut, keďže na vrchol vedie asfaltka.

Zostup

Lysá hora – Lukšinec – Butořanka – Mazák, bus – Šance, přehrada

No, ale treba sa mi z vrcholu poberať späť do doliny. Nejdem dole rovnako po žltej, ale rozhodujem sa urobiť si okruh po červenej značke, z ktorej sa na rázcestí Butořanka odpojím a budem do osady Mazák pokračovať po modrej. Prvé metre klesania po červenej smerom na západ sú o hubu. Chodník vedie v tieni a je to čistý ľad pokrytý tenkou vrstvou snehu. Dole so mnou zostupujú zástupy ľudí, niektorí sú poriadne veselí, veď koniec roka je predo dvermi, treba začať oslavovať v predstihu. Normálne sa čudujem, že si tu nikto z poriadne podgurážených „turistov“ nevykrútil krk. Keď stojím oboma nohami na pevnej zemi, vychutnávam si pohľady pomedzi ďalšie symboly Lysej hory, a to suché pahýle smrekov, ktoré človek nechal napospas prírode. Ľad z chodníka mizne, dostávam sa do sympatickej osady Butořanka a za ňou odbočím na modrú a ocitám sa v lese celkom sám. Všetci smerujú na Ostravicu, odkiaľ vedie hore asi najfrekventovanejšia cesta.

Po chvíli prichádzam na lesnú asfaltovú cestu, ktorá ma popri potoku s názvom Suchý potok dovedie k hlavnej ceste. Čakajú ma ešte vyše 2 km šliapania po asfalte do kopca k autu. Už chápem, prečo je táto trasa najmenej obľúbená. Ideálne mať ešte jedno auto, ktorým sa zveziete k priehrade, kde ste začali. Na začiatku túry som priehradu nefotil, že si ju odfotím na spiatočnej ceste. No k priehradnému múru dorazím potme a nemám najmenšej chuti vyťahovať foťák a fotiť pri svetle pouličných lámp.

Záver

Krásny slnečný zimný deň chudobný na sneh mám za sebou. Ešte mi ostáva odšoférovať asi 40 km domov. Pevne verím, že u našich západných susedov zdravý rozum prevládne a z Kráľovnej Beskýd sa nestane lunapark. Teším sa na ďalšie stretnutie s ňou.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek