Trasa

Bratislava-Petržalka, výstavisko Incheba – Most SNP (Nový most) – Starý most – nová budova Slovenského národného divadla – Most Apollo – Prístavný most – začiatok Malého Dunaja – bufet Šimano – Bratislava, časť Vrakuňa – most ponad Malý Dunaj – mohyla gen. M. R. Štefánika – Šúrsky kanál – Ivanka pri Dunaji, kaštieľ

Tri dni voľna na začiatku novembra som si krásne rozplánoval – piatok turistika s manželkou, v sobotu Orešiansky botokros s kamarátmi a v nedeľu návšteva cintorínov. Slnečný deň priam volal do prírody, a tak sme v pohode vykročili od nás z domu priamo na turistiku. Cez dvor sme prešli na Petržalské Korzo a nadchodom sme prešli k výstavisku Incheba. Fakticky sme sa ocitli na vyznačenej cyklotrase a celá trasa sa dá naozaj na bicykli prejsť. Výťah na nadchod ponad autostrádu kupodivu funguje spoľahlivo roky a zjednodušuje život cyklistom, hendikepovaným, či mamičkám s kočíkom. Žiaľ, na nadchode zazvonil manželke telefón a bolo po pohode. Svokra nejako zle znášala Dušičky a tak manželka išla ratovať jej rozhasený tlak. Poznáme takéto situácie, dvaja by sme len zvyšovali stres, a tak ma poslala pokračovať v načatom. Zlatá to žena.

Po brehu Dunaja som pomaly kráčal a kochal sa výhľadmi na vyslnenú, novembrovú Bratislavu. Parlament, hrad, zaparkované výletné lode, SNG, Fajnorovo nábrežie. S nostalgiou som prechádzal okolo divadla Aréna a spomínal na Lunapark, kde sme s deťmi strávili nejeden deň. Neviem, koľko hlavných miest v Európe nemá lunapark. Ale nie je to jediným neslávnym prvenstvom Bratislavy. Popri Mýtnom domčeku, dnes reštaurácii, som vystúpil na dokatovaný, polorozobratý most Červenej armády. Chodníkom, vyloženým agátovým drevom, som prešiel na bratislavskú stranu a po brehu došiel k Eurovei. Podľa mňa je to jedna z mála vecí, čo sa novodobým staviteľom Bratislavy podarila. Kto nemá záujem o nákupy, môže si tu posedieť, zacvičiť či len tak, z troch mól vybiehajúcich nad Dunaj, pozorovať svet okolo seba.

Prišiel som k nadživotnej soche M. R. Štefánika, za ňou stojí na pylóne lev, ktorý nahneval fúzatého maliara. Popri fontáne sa dá námestíčkom dôjsť pred novú budovu Slovenského národného divadla (SND). Občas tu premietajú cestopisné filmy. Mohol som nastúpiť na moju plánovanú trasu od Štefánika ku Štefánikovi. Zahol som doprava a prešiel okolo pomaľovanej budovy bez okien. Pekný sused SND a vynovenej budovy bývalého Presscentra. Most Apollo ma odklonil doľava a po zabočení na križovatke doprava som sa ocitol na cyklochodníku popri nákladnom prístave. Na ľavej strane som míňal bývalú Klingerovu kolóniu, kde som na škváre robil prvé futbalové kroky. Hrávala sa tu aj prvá liga v hádzanej žien. Zostala len budova Apollo klubu, dnes sídla Tanečného súboru Brallen. Z nostalgických spomienok ma vytrhla kostra vysťahovanej budovy na pravej strane, pred budovou správy prístavu. Je celá pomaľovaná sprejermi a musím uznať, že celkom pekne. Aspoň v kontexte toho, ako vyzerá zvyšok budovy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pri benzínovej pumpe Jurki som zahol okolo tenisových kurtov doprava a ocitol som sa pod nájazdmi na Prístavný most. Tu je cyklosmerovník, ktorý hovoril, že do Gabčíkova je niečo vyše 46 km. Vykročil som po cyklocestičke a po krátkej dobe som došiel na hrádzu. Naľavo boli záhrady, napravo Dunaj, z ktorého sa pomocou prečerpávačky tvorí Malý Dunaj. Prišiel som k bufetu Šimano. Bolo tu zopár cyklistov a zrazu som si uvedomil, že mám hlad. Nuž som si objednal klobásku a k nej sa mi výborne hodil môj čaj s rumom. Skontroloval som telefonicky situáciu u svokry a keďže všetko bolo v poriadku, mohol som naozaj v kľude vykročiť po brehu Malého Dunaja. Modrá obloha, úplné bezvetrie, nádherne, jeseňou sfarbené stromy, psíčkari a tolerantní cyklisti. Jednoducho pohoda! Po brehu som prišiel k miestu, kde sme s manželkou skončili naše putovanie od Štefánikovej mohyly v hlbokej tme. Uvidel som kruhový objazd a za plotom futbalové ihrisko Vrakune. Rozhodol som sa tento raz pokračovať ďalej po brehu. Prešiel som popod most a ocitol som sa pri malom móle. Tu asi začínajú splav malého Dunaja. Pokračoval som lesíkom poza areál bývalej panelárne. Stupňujúci sa smrad ma upozornil, že sa blížim k miestu, kde si za plotom na brehu Malého Dunaja spravil niekto drobnochovateľskú záhradu. Čudujem sa, že to hygienik nezatvorí!

Nasledoval úsek, ktorý som prešiel a popísal v minulom článku. Tento raz som sa nemusel chúliť pred vetrom, zimou, svietiť si čelovkou. Lesík ma doviedol k mostu ponad Malý Dunaj, prešiel som na ľavú stranu a popri oplotení letiska som došiel k radarovému pracovisku a mohyle. Nejaká rodinka tu fotila svojho caparta, inak bolo ľudoprázdno.

V dennom svetle som si overil informáciu Kapra. Naozaj, na smerovníku s bývalou červenou sú údaje zamaľované bielou farbou a vyblednutou fixkou je tam nečitateľne niečo napísané. Nuž pravdu sme mali obaja. Možno ako provizórium pre účastníkov Letného zrazu Klubu slovenských turistov to pred štyrmi mesiacmi stačilo, no slnko a dážď fixku zlikvidovali. Nezdržiaval som sa dlhšie, pokračoval som k Šúrskemu kanálu, aby som si overil existenciu významovej značky. Za mostom ponad Šúrsky kanál, smerom na Ivanku pri Dunaji, je naozaj na prvom strome. Avšak nič neupozorňuje na jej existenciu, ani kam vedie a ako je ďaleko. Ani len provizórny smerovník tu nie je a o existencii pamätnej izby gen. M. R. Štefánika sa nikto nič nedozvie.

Neostávalo mi nič iné, len sa vybrať po chodníku a nechať sa viesť. Okrem domčeka – obchodu s tisíc drobnosťami s názvom Kráľovská pohodnica, na ktorom boli erby asi území Rakúsko–Uhorska, som cestou nič zaujímavé nevidel. Značka ma doviedla ku kruhovej budove informačného centra a pamätnej izbe gen. M. R. Štefánika. Otváracie hodiny sú, samozrejme, len cez pracovný týždeň. Veď turisti nechodia do práce cez týždeň, ale cez víkend! Tak isto je to aj v Harmónii pri Modre. Jednoducho, sme na Slovensku!

Záver

To, že generál Štefánik tu má bustu, som nevedel. Tak som napokon doputoval naozaj od Štefánika ku Štefánikovi! O ďalšom viem v Stupave. Možno by stálo za uváženie pre kompetentných, spojiť sochy označenou cyklotrasou. Moje putovanie za človekom, ktorý sa významnou mierou pričinil o vznik Československa aj o to, že sa z nás, Slovákov, stal štátotvorný národ, sa symbolicky skončilo pri národnej kultúrnej pamiatke - pri Grasalkovičovom kaštieli v Ivanke pri Dunaji. Je tu umiestnená pamätná tabuľa, ktorá oznamuje okoloidúcim, že sa tu tajne schádzal Ľudovít Štúr so srbským kráľom, Michalom Obrenovičom, ktorý tu žil v exile a snívali o slobode pre svoje národy. Tak sa dve osobnosti našich dejín ocitli v rôznom čase na skoro identických miestach. Veď vraj všetko so všetkým súvisí.

Prejdená trasa nie je tradičná pešia turistická trasa, ale ako námet na nenáročnú prechádzku s potomkom či mimobratislavskou návštevou za prírodnými a historickými pozoruhodnosťami Bratislavy stojí za to.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek