Počasie bolo v posledných dňoch všelijaké, len nie vyhovujúce, no dôvera v SHMÚ a Nórsky meteorologicky inštitút sa vyplatila a dažďa sme sa aspoň dnes nedočkali. V autobuse panovala dobrá nálada, kamoš bol oficiálne pokrstený prezývkou Tvaroh a robili sme si vtipy z ploskačky naplnenej Alpou, ktorú priniesol ďalší člen výpravy. Zrejme aby sme mali ako vykonať eutanáziu, ak by to bolo nevyhnutné.

Trasa

Zlatá Baňa, polesie – ľadový kotol – Kujavy – Čierna hora – Zbojnícka skala – Hanušovské sedlo – Tri chotáre – Javornícka poľana – zrub Fricka – Tri oltáre – zrub Sova – Zbojnícky hrad – Ruská Nová Ves

Na Kujavy

Vystupujeme na zastávke pred dedinou Zlatá Baňa a mierime na lesnú cestu kolmo na smer jazdy autobusov. Prvý cieľ je ľadový kotol (poloha na mape). Aby som bol korektný, označenie „ľadový kotol“ je pre priehlbinu neaktuálne. Žiaden ľad nevidíme, no náš vodca Tvaroh hovorí, že naposledy, keď tu bol v máji, sneh a ľad predsa len ešte obývali spodok doliny. Všetko nasvedčuje tomu, že hovorí pravdu. Súdiac podľa vegetácie a našich teplotných receptorov v koži sme odhalili Moraninu poslednú pevnosť. Lokalita zvaná Kujavy zapadá skôr do Tatier. Kráčame po skalách s hustým kobercom machov, okolie naberá črty pralesovitého ihličnatého porastu. Škoda, že tu nerastie kosodrevina.

Vychutnávame lesné plody. Zver zrejme začula naše hlasy, a utiekla kade ľahšie. Stret so stádom sŕn ako pred mesiacom v Čergove bohužiaľ nenastal. Najedení a vykochaní odchádzame, treba prekonať ešte jeden strmý kopec, aby sme sa ocitli na vedľajšom hrebeni, z ktorého sa napájame na žltú značku. Bez pochybností naberáme kurz Čierna hora. Nemyslím pivo, to prichádza zaslúžene až na záver túry, ale druhý najvyšší vrchol Slanských vrchov. Viditeľnosť á la Blair Witch dáva šancu vzniku prvej várky obskúrnych fotiek, ktoré tak milujem. Keď sme vystúpili nad pás nízkej oblačnosti, pomedzi stromy zasvietili vysielače Dubník a Makovica. Vrchol na seba nenechal dlho čakať a milo ma prekvapila nová schránka na vrcholovú knihu, inštalovaná zrejme nedávno.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Z Čiernej hory

Teplomer priklincovaný na strome ukazuje 7 °C na poludnie, čo je vzhľadom na ročnú dobu a miesto trocha veľa, ale nikto sa nesťažuje. Prebehla výmena trička za suché, pauza na jedenie a pokračuje sa po červenej smerom na Hanušovské sedlo. Nedá sa nespomenúť ďalšie pekné miesto – Zbojnícku skalu neďaleko pod Čiernou horou. Výhľad máme smerom na Sigordský hrebeň a Sigord. Pri lepšej viditeľnosti zrejme aj viac.

Nižšie pri značke sa nachádza celkom výdatný prameň. Ďalšia možnosť doplniť tekutiny bude až pri zrube Sova. Striedavo klesáme a stúpame, postupne prechádzame cez Hanušovské sedlo, Tri chotáre na Javornícku poľanu, čo sa pôvodne mala volať Krivá lúka. Ďalší bod v zozname plánovaných miest na stanovanie kedysi v budúcnosti. Medzitým sme opäť ponorili hlavy do oblakov. Vďaka viditeľnosti na maximálne 20 m poľanu nevidno v plnej kráse, čo je istotne škoda, no človek nemôže mať naraz aj číry vzduch, aj mystickú zahmlenú atmosféru. Na úseku pod Tromi oltármi sa nachádza vyhliadka, ktorú ešte preskúmam počas niektorého slnečného zimného dňa.

Chata Sova

Druhá väčšia pauza nastáva pri zrube Sova, kde sa majitelia ukážkovo postarali o okolie a ohnisko obkolesujú komfortné lavičky v tieni stromov. Príjemná zmena oproti bordelu, čo som videl naposledy. Neviem sa dočkať letných astronomických opekačiek, pri ktorých si človek želá, aby sa čas na chvíľu zastavil. Teraz je záver jesene a spomínaný čas nás trocha tlačí, aby sme neprišli príliš neskoro. Vysoké tempo bolo treba na istých úsekoch vysadiť, na čo som prišiel, až keď som sa pošmykol na slizkom blate a následné tanečné číslo rozosmialo partiu.

Pred stmievaním nás víta ruina Zbojníckeho hradu. Z obvyklého výhľadu nič nebolo, meteorologické podmienky nám nepriali. Pod nami vidíme cieľ dnešnej túry – Ruskú Novú Ves, vzdialenú možno pol hodiny po značke. Autobus chodí raz za dve hodiny, a tak volíme kultúrno-rekreačný pobyt v miestnej krčme s trošička spoločensky unavenými chrápajúcimi gentlemanmi.

Záver

Slanské vrchy majú vždy čo ponúknuť, zaujímavých miest sa tu nachádza neúrekom, a to poznám lepšie len severnú tretinu ich slovenskej časti. Či sú to zrúcaniny hradných objektov, vyhliadky, vrcholy známe i menej známe. Stále je kam ísť a objavovať nepoznané miesta.