Túra

Jurský Šúr - bratislavská tajga

20. 12. 2013
O mnohých z nás platí, že poznáme ďaleké kraje, navštevujeme vzdialené pohoria a pritom to, čo máme hneď za humnami, ani nepoznáme. Tiež som nespočetne veľakrát prechádzal vlakom alebo autobusom popri močarinách Jurského Šúru. A takmer vôbec mi nenapadlo, aby som sa bližšie zaujímal o možnosti návštevy tohto mimoriadne vzácneho a interesantného územia. Až fotografie Matúša Moronga v tunajšej galérii vo mne prebudili hlbší záujem o oblasť. Neubehlo veľa času a vybral som sa preskúmať toto tajomné miesto.

Trasa

Svätý Jur, železničná stanica – Šúrsky kanál – Šúrsky rybník – Biologický ústav PF UK – Čierna Voda – Horný dvor – Čierna voda – Chlebnický kanál – Svätý Jur, železničná stanica

Národná prírodná rezervácia Šúr

Národná prírodná rezervácia Šúr (NPR Šúr) s rozlohou 655 ha vznikla v roku 1952 Vyhláškou Povereníctva školstva, vied a umení. Nachádza sa v katastrálnom území obce Svätý Jur. Predmetom ochrany je zachovaný komplex mokradí so zvyškami pôvodného barinato-slatinského jelšového lesa a rašeliniska. Porasty predstavujú najväčší komplex týchto lesov nielen na území Slovenska, ale sú unikátne v rámci strednej Európy. K rezervácii patrí aj priľahlý Panónsky háj, ktorý tvorí územie s riedkym dubovobrestovým porastom.

V krátkosti o NPR Šúr

Lokalitu vytvorila pod východnými svahmi Malých Karpát tektonická činnosť v mladších štvrtohorách, približne pred desaťtisíc rokmi. Vzniknutú priehlbinu z väčšej časti zaplnili vody stekajúce z východných svahov pohoria, a tak vzniklo rozsiahle a plytké jazero. To bolo zároveň zanášané sedimentami (štrk, piesok a pod.). Darilo sa bohatej flóre. Jednotlivé rastliny, ako postupne odumierali, usádzali sa na dne a vytvárali rašelinisko. Tak vnikol rozsiahly a nepriechodný močiar, ktorý v minulosti siahal od Bratislavy po Modru a Bernolákovo. V priebehu roka býval močiar často úplne zaliaty vodou. Zároveň vznikli dobré predpoklady pre veľmi pestrú faunu a flóru. Napriek tomu, že močariny tvorili veľkú a prirodzenú zásobáreň pitnej vody, už od stredoveku sa obyvatelia okolitých obcí snažili o ich vysušovanie a následnú premenu na polia. V roku 1896 bola lokalita prvýkrát prekopaná odvodňovacím kanálom, ktorý neskôr zanikol. Už vtedy vedecká obec upozorňovala na mimoriadnu hodnotu územia. Napriek tomu v roku 1929 vnikol plán na úplné vysušenie močiarov. Kvôli hospodárskej kríze v prvej polovici 20. stor. sa zámer našťastie nerealizoval.

Avšak v rokoch 1941 až 1943 ďalšími odvodňovacími prácami Šúrsky močiar takmer vyschol. Až v roku 1952 sa ochranárom podarilo dosiahnuť, že územie bolo Vyhláškou Povereníctva školstva vyhlásené za chránené územie. V súčasnosti predstavuje najväčší zvyšok vysokokmenného barinato-slatinného lesa, pričom je pravdepodobne posledným a jediným pôvodným životným priestorom jelšového lesa tohto typu v strednej Európe. Územie spadá medzi trinásť slovenských mokradí, ktoré sú zapísané ako rámsarské lokality (Rámsarský dohovor). Napriek tomu, že sa NPR Šúr dostalo uznania, čaká vyše šesťdesiat rokov na zabezpečenie zodpovedajúcej úrovne ochrany. Prírodné hodnoty územia boli v minulosti narušené spomínanými viacerými negatívnymi faktormi. Žiaľ, dodnes negatívne pôsobia na jeho územie (narúšanie vodného režimu). V súčastnosti sa konečne začalo s realizovaním projektu obnovy vodného režimu v NPR Šúr. Projekt realizuje Asociácia priemyslu a ochrany prírody. Jadro chráneného územia zaberá les s charakterom pralesa. V západnej časti rezervácie prechádza náučný chodník Prírodné klenoty Šúru, ktorý sa začína v obci Svätý Jur a končí v Čiernej Vode (miestna časť obce Chorvátsky Grob).

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Možnosti turistiky na jar, v lete a na jeseň

Spoznávanie NPR Šúr vzhľadom k charakteru územia – močiare a mokrade, je možné takmer výlučne len po jeho obvode. Nachádza sa tu viacero poľných ciest a chodníkov, po ktorých je možné vykonať okružnú túru. Východiskom je buď v obec Svätý Jur alebo satelitné mestečko Čierna Voda (pri hoteli Kamila). Okružná trasa sa dá prejsť za 4 až 5 hodín. Je to nenáročná túra s takmer nulovým prevýšením, vhodná aj pre cyklistov a deti. Treba ale pamätať, že najmä v letných mesiacoch sa tu vyskytuje množstvo komárov a iného nepríjemného hmyzu. Preto odporúčam absolvovať trasu na jar či jeseň.

Západným okrajom rezervácie prechádza trasa NCH prírodné klenoty Šúru, ktorú odporúčam využiť. Túru začneme na svätojurskej železničnej stanici. Popri trati sa vydáme JZ smerom, až natrafíme na novú zelenú značku (TIM Šúrsky kanál). Pokračujeme po východnom brehu Šúrskeho rybníka, ďalej vedľa Biologickej stanice Prírodovedeckej fakulty UK. Opúšťame značku a pokračujeme lesnou cestou, alebo cez polia k Čiernej Vode. V dedine sa dá oddýchnuť vo viacerých reštauračných zariadeniach. Ďalej budeme pokračovať pešo cez zástavbu (Pezinská ulica) smerom na Slovenský Grob, známy husacími hodmi. Za Čiernou Vodou ideme buď stále po ceste, alebo prejdeme k okraju lesa. Pokračujeme k poľnej ceste, vedúcej po pravom brehu riečky Čierna Voda (hranica okresov Senec a Pezinok). Stočíme sa SZ smerom. Cesta vedie po východnom obvode rezervácie, stále popri brehu Čiernej vody ku Chlebnickému kanálu. Za kanálom ideme okrajom lesa, ďalej cez pole až k asfaltovej ceste – Staničná ulica, späť k železničnej stanici Svätý Jur, kde túru ukončíme. Počas celej trasy, najmä však na východnom a severnom okraji rezervácie, sa dá dostať na viacerých miestach až k okrajom močiarov. Pohľad do ich útrob je úžasný! Netreba však podceňovať ich nebezpečné zákutia.

Možnosti turistiky v zime

Hádam nikde inde na Slovensku neexistuje územie, ktorého jadro sa dá spoznať výlučne len v zimných mesiacoch. Aj to len v čase, keď silný mráz premení vodu v močiaroch na pevné podložie. Toto stopercentne platí pre NPR Šúr. Preto len v zime, počas mrazivých dní, sa dajú uskutočniť interesantné vychádzky do miest, ktoré sú inokedy úplne neprístupné. Je až neuveriteľné, že len 15 km od centra Bratislavy sa dá nájsť krajina, ktorá akoby z oka vypadla sibírskej tajge. Taktiež prales v centre rezervácie dokresľuje divokosť prírody. Keď sme rozhodnutí navštíviť Jurský Šúr, najlepšie je sa presunúť na východný alebo severný okraj rezervácie. Z týchto miest sa dajú absolvovať priečne prechody cez močiare v smeroch V – Z alebo S – J. Stačí sa vybrať z ciest vedúcich po obvode rezervácie smerom k okraju lesa. Tu sa návštevníkovi otvorí úplne iný svet. Zmrznutý prales je fascinujúci. Miestami sú úseky tak husto zarastené, že prejsť nimi je takmer nemožné. Treba ich obchádzať. Keďže absentujú akékoľvek orientačné body, odporúčam zobrať si kvôli jednoduchej orientácii či držania smeru aspoň jednoduchý kompas – buzolu. Menej odvážnym návštevníkom určite bude stačiť len návšteva okrajov močiara. Divočinu dokresľuje aj fakt, že v centre pralesa, napriek blízkosti Bratislavy, nie je signál GSM. Pri chôdzi po ľade treba byť opatrný alebo použiť stúpacie železá alebo turistické mačky. Dobrým doplnkom sú skladacie paličky a termoska plná čaju.

Pár slov na záver

V článku som sa síce nevenoval podrobnejšie opisu okružnej či zimnej túry, avšak dnes, v čase dostupnej GPS navigácie, satelitných a iných podrobných digitálnych či papierových máp, záleží len na nás, akú trasu si naplánujeme. Vzhľadom na charakter územia sa dajú plánovať len okružné túry alebo túry vedúce čiastočne okrajom rezervácie. Iná situácia nastáva v zime, keď dlhšie trvajúce mrazy umožnia vstup na územie močiaru. Treba byť ale obozretný, nakoľko jadro rezervácia tvorí prales, ktorý je miestami ťažko priechodný alebo úplne nepriechodný. Preto nejaká navigačná pomôcka príde vždy vhod. Pozor, zimná návšteva s chodením po zamrznutej hladine močiara vyžaduje sústredenosť a pozornosť! Dostupnosť rezervácie je vzhľadom na blízkosť hlavného mesta veľmi dobrá. Do obce Čierna Voda chodí mestská hromadná doprava – linka č. 630, do Svätého Jura vlaky a autobusy (smer Pezinok, Modra, Trnava). Návštevu Jurského Šúru je samozrejme možné spojiť s ďalšími zaujímavými miestami, ktorých je na okolí veľké množstvo. Stačí si len zobrať do rúk mapu.

Súvisiace odkazy

Chorvátsky Grob – miestna časť Čierna Voda
Obec Svätý Jur

Fórum 33 príspevkov
Jurský Šúr - bratislavská tajga 18/01/20 09:10 33 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zádiel – Moldava nad Bodvou (vander) Od prvého korovandra pomaly uplynul mesiac a pol a mňa to opäť začalo ťahať do hôr na viacdňový vander. Aj pandemická situácia sa zlepšila. Od konca apríla sa začali uvoľňovať opatrenia, a tak niet sily, ktorá by ma udržala doma. Z viacerých návrhov, ktoré som mal vymyslené, som sa nakoniec rozhodol pre trojdňovú túru v Slovenskom krase. Dávno som tu nebol a vo východnej časti mi zostáva prejsť niekoľko turistických chodníkov, aby som mal pohorie celé pochodené po značkách. Nakoniec i počasie začalo spolupracovať, tak nič nebránilo tomu, aby som vyrazil. 06/04/21 Anton Zahradník Slovenský kras
Túra 1. korovander 2020: Dudince – Šahy Turisticko-vandrácke plány na rok 2020 som mal impozantné. Chcel som chodiť ďaleko, vysoko, túlať sa, bivakovať, stanovať, opekať… a rok sa začal presne podľa mojich predstáv. Zimný vander v Štiavnických vrchoch s kamarátmi dopadol výborne, tak isto aj turistika v iných pohoriach. 27/03/21 Anton Zahradník Krupinská planina, Štiavnické vrchy, +
Túra Za pevnosťami do Pečnianskeho lesa V decembri 2018 usporiadal Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave sympózium na tému „Fortifikačné systémy na území Bratislavy od praveku po rok 1945“. Mal som to šťastie, že som sa mohol sympózia zúčastniť. Prezentovali sa príspevky o nielen známych fortifikáciách, ale hlavne o nových poznatkoch a výskumoch na hradiskách, hradoch, pevnostiach a iných opevneniach na území mesta. Medzi ne patrili aj lokality z územia Petržalky, konkrétne z časti Pečniansky les. Preto som sa po skončení vydarenej akcie vybral čo najskôr preskúmať ich pozostatky. Nahrával mi aj fakt, že lužné lesy sú v tomto čase vo vegetačnom kľude, a tak budú pozostatky pevností v teréne dobre čitateľné. 22/03/21 Anton Zahradník Podunajsko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Plešivecká planina z juhu na sever Koniec marca sa javí ako teplé a slnečné uvítanie jari, a tak sme sa rozhodli, že si prvé jarné dni pokrstíme prespaním priamo pod širákom. Stanko ihneď hlási, že naše kroky namieria na Plešiveckú planinu, ktorá sa nachádza západne od mesta Rožňava, medzi údoliami tokov Štítnik, Slaná a Honský potok. Výber padol na juh Slovenska práve kvôli tomu, že na horách je ešte stále vyše metra snehu, čo nás vôbec neláka. Víkend hlásia slnečný a to nás nesmierne poteší. dnes Gabriela Ferencová Slovenský kras
PR ADAMSPORT otvára 19. 4. 2021 novú predajňu v Ružomberku ADAMSPORT.EU otvára v pondelok 19. 4. 2021 svoju novú a väčšiu predajňu v Ružomberku na Bystrickej ceste. Aj vďaka vašej podpore a záujmu sme sa rozhodli prebudovať náš "base camp", ktorý môžete navštíviť kedykoľvek, keď pôjdete okolo. 18/04/21 sponzorovaný článok Obchody
Podcast O Chate pod Kľačianskou Magurou s Danielom Pitákom V novom Hiking podcaste je hosťom Daniel Piták, chatár z Chaty pod Kľačianskou Magurou v Malej Fatre. Aj na tejto horskej chate bojujú s obmedzeniami, ktoré priniesla pandémia. včera Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jurský Šúr - bratislavská tajga 18/01/20 09:10 33 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Podunajsko: Podunajská nížina - Podunajská rovina
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 140 m n. m.
    • min: 130 m n. m.
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.24759 ° SŠ
      dĺžka: 17.21695 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.24759 ° SŠ
      dĺžka: 17.21695 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus, MHD) - Čierna Voda (MHD)/Svatý Jur (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.98 (0.49)