Trasa

Svätý Jur, železničná stanica – Šúrsky kanál – Šúrsky rybník – Biologický ústav PF UK – Čierna Voda – Horný dvor – Čierna voda – Chlebnický kanál – Svätý Jur, železničná stanica

Národná prírodná rezervácia Šúr

Národná prírodná rezervácia Šúr (NPR Šúr) s rozlohou 655 ha vznikla v roku 1952 Vyhláškou Povereníctva školstva, vied a umení. Nachádza sa v katastrálnom území obce Svätý Jur. Predmetom ochrany je zachovaný komplex mokradí so zvyškami pôvodného barinato-slatinského jelšového lesa a rašeliniska. Porasty predstavujú najväčší komplex týchto lesov nielen na území Slovenska, ale sú unikátne v rámci strednej Európy. K rezervácii patrí aj priľahlý Panónsky háj, ktorý tvorí územie s riedkym dubovobrestovým porastom.

V krátkosti o NPR Šúr

Lokalitu vytvorila pod východnými svahmi Malých Karpát tektonická činnosť v mladších štvrtohorách, približne pred desaťtisíc rokmi. Vzniknutú priehlbinu z väčšej časti zaplnili vody stekajúce z východných svahov pohoria, a tak vzniklo rozsiahle a plytké jazero. To bolo zároveň zanášané sedimentami (štrk, piesok a pod.). Darilo sa bohatej flóre. Jednotlivé rastliny, ako postupne odumierali, usádzali sa na dne a vytvárali rašelinisko. Tak vnikol rozsiahly a nepriechodný močiar, ktorý v minulosti siahal od Bratislavy po Modru a Bernolákovo. V priebehu roka býval močiar často úplne zaliaty vodou. Zároveň vznikli dobré predpoklady pre veľmi pestrú faunu a flóru. Napriek tomu, že močariny tvorili veľkú a prirodzenú zásobáreň pitnej vody, už od stredoveku sa obyvatelia okolitých obcí snažili o ich vysušovanie a následnú premenu na polia. V roku 1896 bola lokalita prvýkrát prekopaná odvodňovacím kanálom, ktorý neskôr zanikol. Už vtedy vedecká obec upozorňovala na mimoriadnu hodnotu územia. Napriek tomu v roku 1929 vnikol plán na úplné vysušenie močiarov. Kvôli hospodárskej kríze v prvej polovici 20. stor. sa zámer našťastie nerealizoval.

Avšak v rokoch 1941 až 1943 ďalšími odvodňovacími prácami Šúrsky močiar takmer vyschol. Až v roku 1952 sa ochranárom podarilo dosiahnuť, že územie bolo Vyhláškou Povereníctva školstva vyhlásené za chránené územie. V súčasnosti predstavuje najväčší zvyšok vysokokmenného barinato-slatinného lesa, pričom je pravdepodobne posledným a jediným pôvodným životným priestorom jelšového lesa tohto typu v strednej Európe. Územie spadá medzi trinásť slovenských mokradí, ktoré sú zapísané ako rámsarské lokality (Rámsarský dohovor). Napriek tomu, že sa NPR Šúr dostalo uznania, čaká vyše šesťdesiat rokov na zabezpečenie zodpovedajúcej úrovne ochrany. Prírodné hodnoty územia boli v minulosti narušené spomínanými viacerými negatívnymi faktormi. Žiaľ, dodnes negatívne pôsobia na jeho územie (narúšanie vodného režimu). V súčastnosti sa konečne začalo s realizovaním projektu obnovy vodného režimu v NPR Šúr. Projekt realizuje Asociácia priemyslu a ochrany prírody. Jadro chráneného územia zaberá les s charakterom pralesa. V západnej časti rezervácie prechádza náučný chodník Prírodné klenoty Šúru, ktorý sa začína v obci Svätý Jur a končí v Čiernej Vode (miestna časť obce Chorvátsky Grob).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Možnosti turistiky na jar, v lete a na jeseň

Spoznávanie NPR Šúr vzhľadom k charakteru územia – močiare a mokrade, je možné takmer výlučne len po jeho obvode. Nachádza sa tu viacero poľných ciest a chodníkov, po ktorých je možné vykonať okružnú túru. Východiskom je buď v obec Svätý Jur alebo satelitné mestečko Čierna Voda (pri hoteli Kamila). Okružná trasa sa dá prejsť za 4 až 5 hodín. Je to nenáročná túra s takmer nulovým prevýšením, vhodná aj pre cyklistov a deti. Treba ale pamätať, že najmä v letných mesiacoch sa tu vyskytuje množstvo komárov a iného nepríjemného hmyzu. Preto odporúčam absolvovať trasu na jar či jeseň.

Západným okrajom rezervácie prechádza trasa NCH prírodné klenoty Šúru, ktorú odporúčam využiť. Túru začneme na svätojurskej železničnej stanici. Popri trati sa vydáme JZ smerom, až natrafíme na novú zelenú značku (TIM Šúrsky kanál). Pokračujeme po východnom brehu Šúrskeho rybníka, ďalej vedľa Biologickej stanice Prírodovedeckej fakulty UK. Opúšťame značku a pokračujeme lesnou cestou, alebo cez polia k Čiernej Vode. V dedine sa dá oddýchnuť vo viacerých reštauračných zariadeniach. Ďalej budeme pokračovať pešo cez zástavbu (Pezinská ulica) smerom na Slovenský Grob, známy husacími hodmi. Za Čiernou Vodou ideme buď stále po ceste, alebo prejdeme k okraju lesa. Pokračujeme k poľnej ceste, vedúcej po pravom brehu riečky Čierna Voda (hranica okresov Senec a Pezinok). Stočíme sa SZ smerom. Cesta vedie po východnom obvode rezervácie, stále popri brehu Čiernej vody ku Chlebnickému kanálu. Za kanálom ideme okrajom lesa, ďalej cez pole až k asfaltovej ceste – Staničná ulica, späť k železničnej stanici Svätý Jur, kde túru ukončíme. Počas celej trasy, najmä však na východnom a severnom okraji rezervácie, sa dá dostať na viacerých miestach až k okrajom močiarov. Pohľad do ich útrob je úžasný! Netreba však podceňovať ich nebezpečné zákutia.

Možnosti turistiky v zime

Hádam nikde inde na Slovensku neexistuje územie, ktorého jadro sa dá spoznať výlučne len v zimných mesiacoch. Aj to len v čase, keď silný mráz premení vodu v močiaroch na pevné podložie. Toto stopercentne platí pre NPR Šúr. Preto len v zime, počas mrazivých dní, sa dajú uskutočniť interesantné vychádzky do miest, ktoré sú inokedy úplne neprístupné. Je až neuveriteľné, že len 15 km od centra Bratislavy sa dá nájsť krajina, ktorá akoby z oka vypadla sibírskej tajge. Taktiež prales v centre rezervácie dokresľuje divokosť prírody. Keď sme rozhodnutí navštíviť Jurský Šúr, najlepšie je sa presunúť na východný alebo severný okraj rezervácie. Z týchto miest sa dajú absolvovať priečne prechody cez močiare v smeroch V – Z alebo S – J. Stačí sa vybrať z ciest vedúcich po obvode rezervácie smerom k okraju lesa. Tu sa návštevníkovi otvorí úplne iný svet. Zmrznutý prales je fascinujúci. Miestami sú úseky tak husto zarastené, že prejsť nimi je takmer nemožné. Treba ich obchádzať. Keďže absentujú akékoľvek orientačné body, odporúčam zobrať si kvôli jednoduchej orientácii či držania smeru aspoň jednoduchý kompas – buzolu. Menej odvážnym návštevníkom určite bude stačiť len návšteva okrajov močiara. Divočinu dokresľuje aj fakt, že v centre pralesa, napriek blízkosti Bratislavy, nie je signál GSM. Pri chôdzi po ľade treba byť opatrný alebo použiť stúpacie železá alebo turistické mačky. Dobrým doplnkom sú skladacie paličky a termoska plná čaju.

Pár slov na záver

V článku som sa síce nevenoval podrobnejšie opisu okružnej či zimnej túry, avšak dnes, v čase dostupnej GPS navigácie, satelitných a iných podrobných digitálnych či papierových máp, záleží len na nás, akú trasu si naplánujeme. Vzhľadom na charakter územia sa dajú plánovať len okružné túry alebo túry vedúce čiastočne okrajom rezervácie. Iná situácia nastáva v zime, keď dlhšie trvajúce mrazy umožnia vstup na územie močiaru. Treba byť ale obozretný, nakoľko jadro rezervácia tvorí prales, ktorý je miestami ťažko priechodný alebo úplne nepriechodný. Preto nejaká navigačná pomôcka príde vždy vhod. Pozor, zimná návšteva s chodením po zamrznutej hladine močiara vyžaduje sústredenosť a pozornosť! Dostupnosť rezervácie je vzhľadom na blízkosť hlavného mesta veľmi dobrá. Do obce Čierna Voda chodí mestská hromadná doprava – linka č. 630, do Svätého Jura vlaky a autobusy (smer Pezinok, Modra, Trnava). Návštevu Jurského Šúru je samozrejme možné spojiť s ďalšími zaujímavými miestami, ktorých je na okolí veľké množstvo. Stačí si len zobrať do rúk mapu.

Súvisiace odkazy

Chorvátsky Grob – miestna časť Čierna Voda
Obec Svätý Jur

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek