Trasa

Dargovský priesmyk – kúpele Borda – vyhliadka pod Holubou horou – Lazy – Dargov

Smer vyhliadka pod Holubou horou

Dnešnú trasu budeme začínať od Ružového sadu pri pamätníku padlých vojakov, ktorí zahynuli počas oslobodzovacích bojov II. svetovej vojny. Sú 3 °C. Na tráve pred tankom T 34 sa od mrazu belie tráva, ktorú skrášlil ujo mrázik svojím čarovným žezlom. Nám to neprekáža a vyrážame z Dargovského priesmyku po modrej turistickej značke k zaniknutým vaňovým kúpeľom Borda, ktoré sú od hlavnej cesty E50 vzdialené asi 3,5 km. Spevnenou asfaltovou cestou popri dvoch obývaných budovách (horárňach) sa dostaneme k odbočke ku niekdajším kúpeľom. Na začiatku kúpeľov nás víta futbalové ihrisko a za ním niektoré chátrajúce objekty. Z bývalého hotela je vraj nejaké mníšske obydlie, ale nejaký pohyb tam neregistrujeme. Lesom pokračujeme okolo dvoch chát späť na cestu a pokračujeme po nej na sever. Z cesty odbočujeme na lesný chodník, ktorý nie je časťou turistického značenia. Ešte na jednom mieste pretíname modrú značku k Lazom, a potom sa dostávame do sedla medzi Lazmi a Holubou horou.

Odbočujeme na západ, až sa lesným chodníkom dostávame pod vrchol Holubej hory, ktorý je niekoľko sto metrov severnejšie. Zatáčame smerom na juh, kde sa ma nachádzať samotná vyhliadka. Výhľad z nej je polkruhový, ale dnes je veľmi slabý. Je inverzia, ale viditeľnosť do okolia je minimálna. Smerom na juh sa matne ukazujú Slanské vrchy okolo Bogoty. Na západ by sme mohli vidieť aj Volovské vrchy s Kojšovskou hoľou. Chvíľu čakáme, ale nejako sa nám nechcú ukázať výhľady, za ktorými sme sem išli. Začína sa ukazovať slniečko, no musíme pokračovať v ďalšej ceste smerom k Lazom. Možno tam nás bude čakať prekvapenie. Uvidíme. Povedľa vrcholu pokračujeme v ceste k Lazom a schádzame do doliny. Popri rúbanisku s poľovníckym posedom prichádzame pod kopec a začíname lesnou cestou pomalý stúpať k vrcholu Lazov (859 m n. m.).

Lazy

Samotný vrch Lazy je ako po kalamite. Ťažba dreva je tu vo veľkom. Stromov je len pár ponechaných ako semenáče. No nie, čo sa to tam črtá pomedzi stromy, snáď dnes budeme mať šťastie a uvidíme aj Vysoké Tatry, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené okolo 110 km. Skutočne, je vidieť naše nádherné veľhory. Po odlesnenom hrebeni vystupujeme až pod vrchol, kde sa nám otvára celá panoráma smerom od juhu až k severu. Je vidieť Kojšovskú hoľu, Kráľovu hoľu, belejúce sa Vysoké Tatry a severnú časť Slanských vrchov od Mošníka k Makovici s jej dominantným vysielačom, pod ktorou sa nachádzajú Rankovské skaly. Smerom na juh sú to vrchy okolo Bogoty, a to Malý a Veľký Žar, Tereš. Sme všetci spokojní s dnešným dňom, nie vždy máme príležitosť z takejto vzdialenosti kochať sa našimi veľhorami. Aj napriek tomu, že nie je najideálnejšia viditeľnosť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po chvíľke dochádzame k hríbiku na vrchole a splníme si povinnosť zaznačením údajov do vrcholovej knihy. Hore sú 4 °C, celkom príjemný jesenný deň so slniečkom. Schádzame dole k chate, kde stretávame priateľov, ktorí sú tam od soboty. Horí ohník a nám sa ohlasuje hlad. Vonku je celkom príjemne, a tak si sadáme za vonkajší drevený stôl a dávame sa do jedenia. V pokoji oddychujeme, rozprávame sa, priatelia nám ponúkajú teplý čaj. Vedľa cesty pod chatou sa nachádza studnička.

Máme za sebou zhruba polovicu dnešnej trasy. Lúčime sa a vyberáme sa na cestu do dediny Dargov, kde máme autobusový spoj do Sečoviec. Pred Cigánom odbočujeme dole pod Pece a napájame sa na lesnú cestu, ktorá nás privedie do dediny. Cestou pod Pecami má upúta jeden kameň, posúďte sami - nie je ako medveď? Niekoľko desiatok metrov od cesty míňame chatu pod Holou horou. Prechádzame okolo bývalej lesníckej škôlky, kde je dnes pekná lúka s krmelcami. Lesom po kamenistej ceste schádzame stále nižšie a bližšie k Dargovu, míňame vodáreň a je tu odbočka k futbalovému ihrisku, kde pri statných duboch končí dnešná túra. Treba len počkať na autobus a ide sa domov.

Záver

Pomaly sa začína hlásiť pani zima. Ak nenapadne veľa snehu, tak sa ešte môžeme párkrát vrátiť na turistické chodníčky. Určite sa po roztopení snehu opäť stretneme na potulkách prírodou v Slanských vrchoch. Zavŕšením tohtoročnej sezóny bude tradičné silvestrovské stretnutie na Lazoch, kde sa rozlúčime so starým rokom. Niektorí sa stretneme počas zimy na bežkách, ak bude dostatok snehu. Ak nebude, tak sa budeme pri peci tešiť na nové zážitky v roku 2014. Aj sama príroda nám určite pripraví veľa zážitkov, ktoré nás budú napĺňať a obohacovať náš vzťah k turistike a k samotnej prírode.

Všetkým priateľom prírody a hôr prajem hlavne veľa zdravia a pevný krok na potulkách.