Trasa

Kamienka – Krásny lesík – Čierny grúň, kríž – Bykov grúň, rybník – Rozdielňa – (Malý) Peňažník – sedlo medzi Vihorlatom a Peňažníkom – Vihorlat – poľana pod Vihorlatom – sedlo Rozdiel – Motrogon – Zemplínske Hámre

V sobotu ráno šofér takúto „zákazku“ nemal asi dávno (ak vôbec), keď spoj po nočnej smene namiesto obvyklých pár pasažierov vezie plne obsadený autobus. Nie, nočné smeny veru neposilnili, to sa vezú turisti, chystajúci sa správne turisticky ukončiť starý rok. V Kamienke sa pridávajú aj ďalší, a tak, keď sme kompletní, môžeme začať. Prechádzame najprv cez otvorenú bránku vstupu do priestoru Vojenských lesov a majetkov, potom popri objekte vodární na križovatke tvaru ypsilon ideme pravou cestou. Po krátkej chvíli však opúšťame asfaltku a zhruba v miestach oproti kameňolomu (nachádzajúcemu sa na opačnom brehu potoka Suchý) stúpame lesom šikmo hore na hrebeň. Tak sa dostaneme na lesnú cestu, ktorá nás privedie na kótu s pekným názvom Krásny lesík.

Hneď za vrchom naša trasa pretína lesnú asfaltku, my pokračujeme lesnou cestou hrebeňom, a tak sa dostaneme na Čierny grúň. Tu kedysi stál drevený zrub – búda, kde sa dalo núdzovo prespať. Ako všetky takéto búdy vo vihorlatských lesoch, aj táto bola zrušená, presnejšie povedané, zlikvidovaná. Aký to paradox, za socializmu boli tolerované, za demokracie už nie... Ale to by bola debata na iné fórum. Teraz vidieť len základy zrubu, ale pribudlo drevené zábradlie, vedúce na vrcholovú plošinu a pekný drevený kríž, pri ktorom sa konajú bohoslužby pri príležitosti sviatku svätého Cyrila a Metoda. Na tomto mieste si dávame väčšiu občerstvovaciu prestávku.

Trasa vedie ďalej stále jasným lesným chodníkom a až od tejto výšky začína snehová pokrývka. Dostávame sa k malému lesnému rybníku (jeden menší je tesne vpravo povyše), pravda, už dávno neslúžiacemu svojmu pôvodnému účelu. Napriek dlhodobému otepleniu je ľad dostatočne hrubý a dá sa po ňom prejsť, aj keď nie všetci majú odvahu to aj vyskúšať. Lokalita sa pre zmenu nazýva Bykov grúň. Ďalej začína byť les čoraz krajší, dostáva krásny, až pralesovitý ráz. Blížime sa totiž k Rozdielni a za ňou k Malému Peňažníku, k jednému z najkrajších úsekov dnešnej trasy. Zaujímavé andezitové skalné útvary a zdravý zachovalý les nám pripomínajú, aké nádherné museli byť kedysi celé Vihorlatské vrchy. Pri Rozdielni sme sa napojili na amatérsky, neoficiálne vyznačený chodník, ktorý som popisoval v článku Hlavným hrebeňom Vihorlatu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zakrátko za Peňažníkom nás trasa vyvedie na veľkú lúku s výhľadom na vrcholový hrebeň Vihorlatu (na TuristickaMapa.sk lúka vyznačená nie je, na satelitnej mape samozrejme viditeľná je). Po ďalšej občerstvovacej prestávke pokračujeme vyznačenou trasou, ktorej pokračovanie nájdeme na pravom okraji lúky. Výstupová trasa na Vihorlat obvykle síce viedla vľavo od lúky okrajom hrubého lesa, ale domnievam sa, že z dôvodu predpokladanej budúcej ťažby v týchto miestach je teraz trasa vyznačená mladým lesom, kde by sa snáď najbližších 50 rokov ťažiť nemalo.

S naberaním výšky sa les mení a rastie do krásy. Po prekonaní najstrmšieho miesta sme konečne na vrchole Vihorlatu. Ako náročky, zatiahlo sa, a tak sa na vrchole výhľady nekonajú. Statočne fučí, preto sa schovávame na záveternej strane. Po zápise do vrcholovej knihy a malom občerstvení pokračujeme vrcholovým hrebeňom, v sedielku pod východným vrcholom chodník odbočuje dole vľavo, až vyjde pri prístrešku na poľane. Nasleduje väčšia prestávka. Keďže viacerí chceme stihnúť spoj v Zemplínskych Hámroch, deviati sa vyberáme ďalej, nečakajúc na ostatných.

Z Poľany vedie normálna značka, zelená a od sedla Rozdiel červená TZT. Za sedlom stúpame svahom Motrogonu, ďalšieho krásneho úseku trasy. Stromy zásluhou oteplenia síce nie sú osrienené, ale nádherné exempláre starých jedincov sú krásne aj tak. V mieste, ktoré treba poznať (zhruba tam, kde sa značka dostane na hrebeň), schádzame z červenej TZT vľavo dole, a tak sa za chvíľu dostávame k rašelinisku Hypkaňa a potom k jazierku Kotlík. Pri prvom poriadne niet čo fotiť, druhé je fotogenickejšie, aj keď ako vždy je v tieni.

Od Kotlíka lesnou cestou zbehneme k rašelinisku Postavka, to sme obišli sprava, ešte nikdy som to takto nešiel a je to celkom vhodný variant, ak ste rašelinisko videli a netúžite si ho obzrieť. Pod Postavkou vyjdeme na asfaltku, po ktorej sa dávame doľava a po cca 500 m je treba odbočiť doprava dole (slabo viditeľná odbočka) a po lesných chodníkoch sa dá zísť pekne ku kameňolomu nad Zemplínskymi Hámrami, kde sa napojíme na žltú TZT. Pri autobusovej točni sme v komfortnom predstihu, a tak máme čas očistiť zablatené topánky, lebo prakticky od Kotlíka snehu nebolo a tesne nad lomom bola lesná cesta zablatená, keďže ju upravovali buldozérom. Ešte nezabúdam vybrať datalogger (GPS záznamník) a chcem ho vypnúť, no zisťujem, že vypnutý je. Nejako sa počas túry posunul v batohu tak, že ho vyplo. Až doma môžem zistiť, kde prestalo nahrávať trasu, pričom samozrejme dúfam, že to bolo čo najneskôr (ak vlastníte záznam trasy, napíšte do diskusie článku).

Záver

Vyššie popisovaná trasa je vhodná ako variant prechodu Vihorlatskými vrchmi pre tých, ktorí išli jeho hrebeň z inej strany a chcú spoznať niečo nové. Časť trasy síce značená nie je, a tak bez sprievodcu alebo navigácie môže byť orientačne náročná, aj keď na druhej strane úvod túry vedie hrebeňom Čierneho a Bykovho grúňa, a tak pre skúseného turistu by to veľký problém nemusel byť. Skratka z Motrogonu popri rašeliniskách a jazierku Kotlík je orientačne náročnejšia, aj keď tiež vedie od Hypkane stále viditeľným lesným chodníkom až cestou.

Upozornenie

Pri potulkách centrálnou časťou Vihorlatských vrchov je nutné dodržiavať obmedzenia pohybu na území vojenského obvodu Valaškovce.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek