Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Plavecký Mikuláš – Plavecký hrad a späť

Presne na Dávida sa "Dávidovským pochodom" tradične lúčia so starým rokom turisti z Plaveckého Mikuláša návštevou Plaveckého hradu, spojenou s prehliadkou Plaveckej jaskyne, ktorá sa nachádza pod hradom. Pochod končí veľkou opekačkou.

Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 30.12.2013
Pohoria
Malé Karpaty - Plavecký kras (CHKO Malé Karpaty)
Trasa
Voda
Biele hliny
Doprava
Malacky (vlak, bus) - Plavecký Mikuláš (bus)
Plavecké Podhradie (bus) - Malacky (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1073 Záhorie, Senica (1:50.000)

Trasa

Plavecký Mikuláš – Biele hliny – Báborská – Plavecký hrad – Plavecká jaskyňa – Plavecký Mikuláš

Plavecký Mikuláš

Zraz bol naplánovaný o 8.00 hodine na námestí sv. Floriána v Plaveckom Mikuláši. Z námestia vedú dve uličky. Cez ľavú prechádza značená turistická trasa cez Kršlenicu na križovatku Štefánikovej magistrály a Čiernu skalu. O hodinu skôr s batohom na chrbte a fotoaparátom v ruke vchádzam do pravej uličky. Táto trasa nie je značená. Prechádzam okolo bývalej starej školy, ktorá je po rekonštrukcii a teraz slúži domácim na rôzne spoločenské akcie. Míňam obecný úrad, základnú školu a ocitám sa v otvorenom krásnom priestore. Po pravej strane hora Korlátka, po ľavej Holá hora. Hneď od začiatku mám pred sebou siluetu Plaveckého hradu. Horu Korlátka vymenila Jelenia hora. Na troch spomínaných horách rastú ihličnaté stromy.

Otvorené priestranstvo končí a vchádzam vpravo do bukového lesa. Vstupujem do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Prechádzam okolo vodárne. Oproti vodárni je možný výstup na južnú stranu Jelenej hory, ktorá je vyhľadávaná kvôli veľkému skalnému masívu a krásnym výhľadom na okolie. Tentokrát Jeleniu horu obídem. Sľúbené slnko sa zatiaľ neukázalo. Prechádzam okolo bieleho úbočia. Miestni obyvatelia miestu hovoria Biele hliny. Prídem k rázcestiu, za ktorým je ďalšia vodáreň. Prebytočná voda z vodárne vyteká do potoka.

Báborská a na hrad

Cez mobil som si zaregistrovala účasť na pochode. Z rázcestia sú dve možnosti dostať sa k Plaveckému hradu. Peknou lesnou cestou, stúpanie začína až pod hradom, kde sa napája neznačená cesta na modrú značku, ktorá vedie k opevneniu. Druhá možnosť je vystúpiť cez Veľkú Kamenistú dolinu na Báborské a tam sa napojiť na modrou značený chodník. „Sloboda hory“ v mojom prípade zvíťazila. Za vodárňou stojí krmelec a za ním dve doliny. Vystupujem pravou dolinou. Dolina je tmavá, je tu veľa popadaných, machom obrastených stromov. Začula som džavot ostatných účastníkov a u mňa sa dostavila dilema. Stúpam však ďalej. Vo vrcholoch stromov som zazrela hlásené zlaté slniečko, ktoré ma veľmi povzbudilo. Vystupujem na Báborskú (541,6 m n. m.). Zdalo sa mi dlho, kým som našla modrú značku (asi sa mi to iba zdalo). S veľkou radosťou som vošla na chodník. Cez zdravé vysoké a holé buky presvitalo na toto obdobie nezvyčajne príjemné slnko. Bukový les z ľavej strany končil a ocitla som sa na prekrásnom otvorenom priestore. Milujem tieto scenérie. Plavecký hrad, Vysoká, hneď oproti Pohanská. Dediny s ich kostolíkmi ako na dlani. Cementáreň nepridáva na scenérii, ale živí časť miestneho obyvateľstva.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Stúpanie vymenilo klesanie. Pristavím sa pri informačnej tabuli, ktorá píše o „keltskom hradisku Pohanská“. Cez stromy bez listov som zazrela Plavecký hrad. Pod hradom som z diaľky videla našu skupinu. Tento raz ich bolo veľa, opekali a všetci mali veľmi dobrú náladu. Návštevu hradu mali za sebou. Ja som na hrad na chvíľu vybehla a niečo nafotila. Boli z neho krásne výhľady aj na severnú časť Záhoria, dominantné Záruby a aj veternú elektráreň na Cerovej.

Plavecká jaskyňa

Vrátila som sa ku skupine a všetci spoločne sme sa poberali k Plaveckej jaskyni. Jaskyňa sa nachádza pod hradom na úbočí severnej strany. V tento deň bola pre verejnosť otvorená. Pred jaskyňou hrala hudobná skupina. Návštevnosť bola veľká - na vstup do jaskyne sme si museli počkať. Ale čakanie stálo za to. O podzemných priestoroch kolovali rôzne historky, ktoré som počúvala ešte ako malé dieťa. Mal ju objaviť náhodou miestny pastier v roku 1790. V roku l976 bola vyhlásená za prírodnú pamiatku. Nechýba sintrová výzdoba a tektonika a činnosť atmosferickej vody podporili vznik jaskynných chodieb, ktoré majú dĺžku necelý kilometer. Jaskyňa je verejnosti bežne neprístupná. Viem to od mojej vnučky, ktorá bola neďaleko v letnom tábore a v rámci programu prehliadku jaskyne mali. Alebo je prístupná počas špeciálnych podujatí akým bola nostalgická jazda historického vlaku do Plaveckého Podhradia. Po prehliadke podzemia sa naša skupina obohatená o krásne zážitky vrátila „pochodom“ domov.

Fotogaléria k článku

Najnovšie