Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Výstup na Ďumbier cez Mlynnú dolinu

Záverečný deň roka si vyžaduje osobitú rozlúčku so starým rokom. Čo môže byť vhodnejší cieľ pre rodáka z Brezna, ako najvyšší bod breznianskeho chotára – Ďumbier (2043 m n. m.). A aby to nebol len taký všedný výlet, tento raz to nebude klasický výstup z Trangošky, ale túra cez Mlynnú dolinu z Mýta pod Ďumbierom.

Vzdialenosť
21 km
Prevýšenie
+1390 m stúpanie, -1390 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 31.12.2013
Pohoria
Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry (Národný park Nízke Tatry)
Trasa
Voda
potok Mlynná, Chata gen. M. R. Štefánika
Doprava
Brezno (vlak, bus) - Mýto pod Ďumbierom (bus)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Trasa

Mýto pod Ďumbierom – rázcestie Zelenskej a Pošovej Mlynnej doliny – Chata gen. M. R. Štefánika pod Ďumbierom – zimná trasa cez Grúnik – Ďumbier a späť

Mlynná dolina

Predpoveď počasia nesľubuje ideálne podmienky. Slnku akoby sa nechcelo zúčastniť sa silvestrovskej zábavy, ostáva celý deň skryté za nízkou oblačnosťou. Aspoň že z nej nesneží. Snehu je tak či tak málo, lavínové nástrahy preto nehrozia. Túru začíname na hornom konci obce Mýto pod Ďumbierom, na križovatke ciest vedúcich na Čertovicu a do Brezna. V tomto mieste začína aj červeno značená turistická trasa pomenovaná Partizánska cesta, ktorá prechádza cez Tále, Krpáčovo a Jasenie a končí v Nemeckej. My pôjdeme po žltej „hore k nebesám“. No kým sa ich dotkneme, pár hodín to potrvá. Údaj na turistickom smerovníku uvádza 3.20 h na Chatu M. R. Štefánika.

Trasa v úvode prechádza cez chatovú oblasť. Navôkol je ešte pokoj, rekreanti nezačali s oslavami. Predsa, je len deväť hodín ráno. Kráčajúc po asfaltovej ceste, miestami pokrytej stvrdnutým snehom, len pomaly naberáme výškové metre. Konečne míňame poslednú chatu. Chvíľu na to obchádzame závoru, ďalej majú vjazd autom povolený len vyvolení. Veru, na prvej odbočke za rampou parkujú dva džípy. Žeby sa aj poľovníci vychystali na silvestrovský výlet? Ideme ďalej dolinou, sneh pokrýva cestu v takmer celej šírke, pričom na priľahlých úbočiach je ho pomenej. Spoločnosť nám robí len zurkot potoka Mlynná. Trasa prechádza severo-južným smerom dnom rovnomennej doliny, ktorú obopína zo západnej strany Veľký Gápeľ (1776 m) a z východu jeho menší brat Malý Gápeľ (1572 m). Ich pomenovanie pochádza od zariadení na čerpanie vody v štôlniach vyrazených v útrobách oboch Gápľov.

Zelenská Mlynná

Už z diaľky vidieť výstražnú tabuľu Horskej záchrannej služby, upozorňujúcu na lavínový terén. Je umiestnená na rázcestí, kde sa dolina rozdeľuje na Zelenskú Mlynnú a Pošovu (Poschovu) Mlynnú. Zaujímavosťou je, že smerovník je označený ako rázcestie do Pošovej Mlynnej, hoci značený chodník pokračuje vľavo (západne) do Zelenskej Mlynnej. Jeho neoznačený náprotivok vedúci cez Pošovu Mlynnú sa stráca v masíve Králičky. Smerovník na rázcestí neudáva žiadny časový údaj. Výstup začína byť strmší a konečne na obzore vidieť "Štefáničku". Nespevnená cesta sa prebrodením potoka mení v úzky chodník pokrytý snehom. V ňom sú hlboké stupaje. Nejaký neborák sa musel pred niekoľkými dňami poriadne prebárať. Našťastie, dnes je sneh pevný, s paličkami sa ide po ňom celkom pohodlne. Čím ďalej a vyššie stúpame, tým je stromov pomenej a prevláda kosodrevina. Na východných svahoch Veľkého Gápľa je jej požehnane. Nesúvislé pásy kosodreviny z neho prebiehajú ďalej cez Kozie chrbty pod vyhliadkovú terasu chaty. Tá sa začína strácať v padajúcej hmle. Poniže hrebeňa Kozích chrbtov vidieť dvoch pasúcich sa kamzíkov. Tak nízko pod chatou som ich ešte nevidel.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Blížime sa k záveru Zelenskej Mlynnej doliny, ktorý sa vejárovito rozprestiera medzi Veľkým Gápľom na západe, Kozími chrbtami a Ďumbierskym sedlom, v ktorom sa nachádza Štefánikova chata, na severe a s Králičkou na východe. Územie je zaujímavé tým, že sa tu nachádza Ďumbiersky vysokohorský kras. Ak vám to nič nehovorí, jedna z najdlhších a najhlbších slovenských jaskýň - Jaskyňa mŕtvych netopierov určite áno. Vstup do nej sa nachádza na opačnej strane Kozích chrbtov. Okrem nej sa dá nájsť aj Kozia jaskyňa. Trio dopĺňa známejšia Halašova jama, umiestnená zhruba v polovici trasy, spájajúcej Trangošku s "Mrškou". Toľko krátky krasový exkurz a späť k túre.

Hmla padá čoraz nižšie a začínajú problémy s hľadaním správneho chodníka. Napravo (na východe) je vysnežený žľab, ústiaci pod Králičkou a v ňom tretí kamzík. Priamo pred nami nevyspytateľná kosodrevina. Vieme, že ju chodník v pár traverzoch prekonáva. Stúpame vľavo (na západ), v smere pod hrebeň Kozích chrbtov a hľadáme, kedy bude 180-stupňová zákruta. Takto ešte dva razy a sme vedľa terasy Ďumbierskej chaty. Pred pár rokmi to bolo horšie. Snehu bolo omnoho viac a hmla taká, že z doliny nebolo rozoznať, kde končí hrebeň. Zem a nebo boli jedno.

Štefánička – Ďumbier a späť

Na chate sa nezdržiavame a pokračujeme chodníkom na Ďumbier. Túru sme mohli ukončiť, lebo bolo jasné, že vrcholové výhľady si neužijeme. Pred nami pár turistov vykračuje výstupovou trasou po zimnom tyčovom značení. Snehová pokrývka je síce biedna, návštevný poriadok hovorí o využití tzv. zimnej trasy v čase súvislej snehovej pokrývky o hrúbke minimálne 15 cm, avšak „diaľnica“ je značne vyjazdená. Ukrajujúc z posledných dvoch stoviek výškových metrov hmla hustne a začína fúkať. Dávame si vetrovku a rukavice. Záverečné metre a vrcholový kríž. Pri ňom asi desiatka ľudí a všadeprítomná hmla. Tentokrát nám Ďumbier nedovolil pokochať sa prekrásnym výhľadom na polovicu Slovenska. Nič to, aspoň je dôvod opäť sa vrátiť. Azda aj s lyžami, ak bude viac snehu. Dlho sa nezdržiavame a vraciame sa rovnakou cestou. Zhruba v polovici zostupu na chatu sa hmla zodvihne a na sekundu sa odhalí stredisko Srdiečko. V diaľave na juhu vidieť charakteristický Klenovský Vepor a na východe Veľký bok. Krátke občerstvenie na chate a hor sa opäť do Mlynnej doliny.

Zostup Mlynnou dolinou

Kamzíkov niet, ale zato stretávame prvého človeka v doline, inak poväčšine ľudoprázdnej. Kedysi to bola frekventovaná výstupová trasa Brezňanov na chatu. Ešte poniže rázcestia do Pošovej Mlynnej stretávame tri anglicky hovoriace ženy. Nakoniec je tu na Silvestra hustá premávka. Než sme sa stretli, bolo počuť dva výstrely. Tak predsa to boli poľovníci a úspešne zavŕšili rok. Od rázcestia smerom na Mýto zostup ubieha nejako pomaly. Dokonca sa mi zdá, že výstup bol rýchlejší, aj keď hrubý čas výstupu na vrchol Ďumbiera z východiska bol priemerný - trvajúci 3,5 hodiny. Zostup je nekonečný. Už aby bolo vidieť aspoň rampu. Džípy sú preč. Predstava silvestrovskej večere klesanie o to viac sťažuje. Chvalabohu, závora je pred nami a za ňou sú prvé chaty. Na rozdiel od rána je okolo chát živšie. Napokon prichádzame k hlavnej ceste a silvestrovskému putovaniu je koniec.

A čo ďalej?

Pokračovať by sa dalo ďalej po žltej stúpaním na Pohanské (priesmyk Vagnár) až na Diel a potom klesaním po zelenej do Brezna. Prípadne tip na tréningovú trasu pre stovkárov a iných diaľkoplazov so štartom a cieľom v Brezne, zahŕňajúcom Mlynnú dolinu: z Brezna cez spomínaný Diel a Pohanské hore Mlynnou dolinou na Štefáničku. Tu je možné vybrať si podľa kondičky nasledovne: zostup na Trangošku a ďalej dolu Bystrou dolinou do Bystrej a cez Diel do Brezna (40 km, stúpanie 1800 m, klesanie 1800 m). Ďalšia alternatíva: zo Štefáničky po modrej magistrále cez Kosodrevinu do sedla Príslop a odtiaľ cez Pálenicu a Babu na Tále, ďalej do Bystrej a opäť cez Diel do Brezna (45,5 km, stúpanie 2150 m, klesanie 2150 m). Napokon posledná alternatíva pre pokročilých: zo Štefáničky po červenej smerom na Krúpovu hoľu, ďalej na Chopok a Dereše, zostup do sedla Príslop a ďalej ako v predchádzajúcej alternatíve do Brezna (48 km, stúpanie 2500 m, klesanie 2500 m). Samozrejme, že nie v zimných podmienkach.

V zimných podmienkach si prídu na svoje milovníci skialpinizmu, ktorí sa v tejto časti Nízkych Tatier môžu pohybovať o. i. aj v závere Mlynnej doliny po sedlo medzi Veľkým Gápľom a Kozími chrbtami a v dolinke potoka Mlynná. Vyhradenie areálov a miest pre skialpinizmus sa nevzťahuje na obdobie, kedy Horská záchranná služba - Stredisko lavínovej prevencie Jasná vyhlási zvýšené lavínové nebezpečenstvo (3., 4. a 5. stupeň). Takže lyžiari si to z chaty môžu šuchnúť aj iným smerom ako tradične na Trangošku.

Úspešný nový rok 2014 plný krásnych zážitkov strávených v prírode!

Použité zdroje:
Správa Národného parku Nízke Tatry
Peter Urban: Ďumbier – najvyšší z Nízkych...

Fotogaléria k článku

Najnovšie