Trasa

Slanec, Slanské sedlo – rázc. Dobrák – Veľká Márovka – Dobrák (vrchol) – Bradlo – lesná chata Spálená – Slanské sedlo

Pretože som v nedeľu nemohol doma obsedieť, tak som sa vybral len tak prejsť k Slancu a po turistický nenáročnom chodníku urobiť niečo pre seba a spáliť deká navyše. Samotné rozhodnutie o prechode Dobráka a Bradla som urobil až neskôr, po niekoľkých kilometroch. Z domu vyrážam po obede, sadám do auta a smerujem k Slancu. Je 13.30 h, počasie je pekné. Na parkovisku je niekoľko áut, a tak možno niekoho stretnem. Obdivujem pohľadom Slanský hrad s jeho novou strechou a dedinu pod ním. Je vidieť odtiaľto na celý južný Zemplín: Sečovce, Michalovce aj Trebišov. Dokonca aj Zemplínsku Šíravu pod Vihorlatskými vrchmi.

Zo Slanského sedla vyrážam smerom na juh po červenej medzinárodnej značke E3, ktorá smeruje k jazeru Izra a potom cez Byštu, Michaľany, okrajom Zemplínskych vrchov cez Veľkú a Malú Trňu a cez Slovenské Nové Mesto do Maďarska - Sátoraljaújhely (Nové Mesto pod Šiatrom). Po asfaltovej ceste, ktorá je zároveň aj cyklotrasou sa dostávam k smerovníku Dobrák, kde sa stretávajú žltá a červená trasa. Pred smerovníkom stretávam rodinnú skupinku turistov, ktorí smerujú oproti mne. Pozdravíme sa a upaľujem ďalej. Z prvého výhľadu je vidieť do dediny Slanská Huta a na vrcholky hôr nad ňou. Garamboš, Suchá hora, Malý a Veľký Milič, ktoré sa týčia v pozadí. Na lúke za dedinou sa nachádzajú vojenské objekty spred II. svetovej vojny, prezývané aj „ropíky“. Dajú sa pozorovať cez ďalekohľad alebo za dobrej viditeľnosti aj voľným okom. To som ešte stále nevedel, čo prinesú myšlienkové pochody v mojej hlave. Aké rozhodnutie ma napadne pri ďalšom smerovníku na Veľkej Marovke, kde sa nachádza odpočívadlo a v blízkostí západným smerom aj prameň. Pozerám aký mám čas a rozhodujem sa na prechod cez vrcholy Dobrák a Bradlo späť.

Dobrák

Po chvíľke oddychu vyrážam smerom k vrcholu Dobrák po lesnej ceste. Samotný vrchol je nie veľmi zaujímavý, niekoľko veľkých balvanov, cez ktoré sa dostávam na samotný vrchol v 820 m n. m. Otvárajú sa mi výhľady na spomínaný Malý a Veľký Milič, Gečianske a Čanianske štrkoviská. Črtá sa aj panoráma celých Zemplínskych vrchov (Zempléni-hegység) v Maďarsku ako pokračovanie našich Slanských vrchov. Dokonca je vidieť objekt vojenského významu na vrchu Kánya hegy v nadmorskej výške 622 m nad dedinou Telkibánya. Občas sa ukážu aj slnečné lúče. Smerom na východ je vidieť celý Zemplín, chladiace veže tepelnej elektrárne Vojany s komínmi. Pri lepšej viditeľnosti musí byť ešte krajší a úchvatnejší pohľad na celé okolie. Počasie je ako na jar, nikto by nepovedal, že je skoro polovica januára. Pokračujem po hrebeni do sedla medzi oboma vrcholmi. Nachádzam malé jazierko a spadnutý poľovnícky posed. Táto časť nie je vôbec náročná, a tak sa rýchlejšie dostávam pod ďalší vrchol. Už spomínané Bradlo. Som plný očakávania, mali by sa tu nachádzať skaly a skalné steny aj s výhľadmi.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Bradlo

Stúpam len o dvadsať metrov vyššie ako je vrchol Dobráka. Počas výstupu sa objavuje aj prvá skala, nie je nejaká veľká, no potešila. Od nej je vidieť, že smerom na sever, severozápad, západ a východ sú výhľady, na ktorých za zastavujem a objavuje sa mi panoráma smerom na západ, kde sa črtajú Košice a Volovské vrchy. Určite je z týchto miest vidieť aj Vysoké Tatry, ale dnes nie je vhodná viditeľnosť. Na severe je najbližší vrchol Hradiska, kde som chodil nedávno a ktorý je v zajatí slnečných lúčov. Za ním ďalej pokračujú vrcholky hôr okolo Bogoty, Lazy, Mošník, Makovica, ale aj najvyššie vrchy, a to Čierna hora a Šimonka, ktorá je s 1092 m n. m. najvyššia v Slanských vrchoch.

Z druhého výhľadu je vidieť na rovinu Zemplína a jej spomínané mesta a dediny. Pretože si chcem ešte narýchlo pozrieť a vyfotiť skaly zdola, schádzam opatrne pod ne a robím si z nich fotodokumentáciu. Celkom sa mi páčia, ale veľmi sa nemôžem zdržiavať, lebo sa ukázal mesiac, začína sa zmrákať a do sedlá mám ešte kusisko cesty. Preto s pomocou navigácie smerujem k najbližšej lesnej ceste a východným smerom sa spúšťam smerom dole do údolia pod Bradlom. Vychádzam neďaleko chaty Spálená, nikto tam nie je, len ohník zabudli zhasiť a pekne si ešte plápolá. Chata je pár metrov od lesnej cesty. Po nej pokračujem na východ až sa objaví lesná strmšia cesta dole hrebeňom, po ktorej sa dostávam na červenú značku, kde som začínal dnešnú prechádzku. Začína byť dosť tma, ale do sedla to nemám ďaleko a cesta je dobrá. Pred koncom lesa ešte predbieham mladý pár. Vychádzam z lesa do Slanského sedla, kde robím posledné večerné zábery zo Slanského hradu, pohľadu na dedinu a na cestu, ktorá má bude viesť domov.

Záver

Ani vo sne by mi nenapadlo, že dnes navštívim časť z plánovaných zákutí, ktoré chcem v Slanských vrchoch prejsť. Je ich ešte stále veľa a času na záľuby málo. Ak bude zdravie slúžiť, tak niektoré časti v milovaných vrchoch ešte navštívim a spoznám. Veď čo môže byť krajšie ako ticho prírody, spoznávanie jej tajomstiev a zákutí a obohacovanie samého seba o nové poznatky. Určite to nebudú, len môjmu srdcu najbližšie, ale aj iné pohoria a príroda v nich. Veď Slovensko je nádherná krajina s rozmanitými prírodnými krásami.