Dohoda znie, že okolo ôsmej ráno sa stretneme na odpočívadle Tekovské Nemce. Ako posledná posádka prichádzame s malým meškaním, no nič sa nedeje. Pri sčítaní ľudu zistíme, že dnes sa nás zišlo požehnane. Dokopy 12 kusov. Som rád, že sa po čase stretávam s ľuďmi, ktorých som dlhšiu dobu nevidel a hoci nás delí pomerne veľký vekový rozdiel, teší ma, že medzi seba prijmú aj sopliaka a vždy sa sa k nim rád pridám a vylepšujem im vekový priemer.

Po cik-pauze pokračujeme do Žarnovice a odtiaľ po hlavnej ceste smerom na Oslany. Odbočku Radobická dolina, kde začína aj zelená TZT, na prvýkrát míňame, no aj tak by sme sa museli otočiť poniže nej, lebo zo smeru od Žarnovice treba odbočiť takmer o 180° a nadbiehať si to v zákrute nie je veľmi bezpečné. Autami sa prevezieme Hornoveskou dolinou a odstavujeme ich na parkovisku pri detskom tábore. Privítať nás príde mladý vlčiak, určite cíti klobásu a iné dobroty z batohov, no má smolu. Treba si ich zaslúžiť.

Trasa

Hornoveská dolina, detský tábor – Dolinka – sedlo Zadná lúka – Buchlov – jaseň pod Buchlovom – Sladná skala – sedlo pod Žarnovom – Žarnov – sedlo pod Žarnovom – Lubenská skala, zvážnica – Dolinka – Hornoveská dolina, detský tábor (trasa na mape)

Nahodíme batohy a pokračujeme teraz pešo po zelenej, dolinou zvanou Dolinka, príjemným stúpaním popri potoku. Kalendár hlási, že je posledná januárová nedeľa, no tohtoročná zima ešte poriadne nezačala. Už druhý deň v celej krajine vládnu aspoň mrazy, ktoré aj na juhu Slovenska dosahujú dvojciferné hodnoty a mráz na potoku vytvoril zaujímavé ľadové diela. Kráčame po chodníku, ktorý by v prípade teplejšieho počasia bol ťažko schodný. Voda vyvierajúca zo svahu a stekajúca cez chodník je momentálne zamrznutá, vďaka tomu nebudeme na konci túry vyzerať ako prasiatka, no o to väčší pozor si musíme dávať, aby sme neskončili na zemi. Prichádzame k miestu, kde chodník križuje potok. Kamene, po ktorých by sa dalo popreskakovať, sú obalené vrstvou ľadu a s opačným brehom nás delia asi 2 metre. Nakoniec sa všetkým podarí bez zranenia a suchou nohou dostať na druhú stranu a odtiaľto nás čaká prvé vážnejšie stúpanie. Konečne vykukne aj slniečko a asi v polovici stúpania odkladáme vrchné vrstvy oblečenia. Pitný režim je dôležitý a padne teda návrh, že by bolo načase opáčiť, čo sa v lete urodilo a podarilo skvapalniť. Nemrznúca zmes nám koluje v žilách a načim sa nám aj poberať ďalej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Panika a lukulské hody

Vychádzame na zvážnicu, ktorou sa budeme vracať späť a ktorá nám ešte raz pri výstupe skríži cestu. Teraz sa vyberieme ďalej do kopca po značke. S pribúdajúcimi výškovými metrami sa aj okolitá príroda stáva zaujímavejšou. Stromy sú obalené námrazou, na zemi sa belie to, čo z nich popadalo. Po asi hodinke a štvrť prichádzame ku križovatke ciest so závorou. Sme v sedle Zadná lúka a ponúkajú sa nám odtiaľto krásne výhľady na skaly 1040 metrov vysokého Buchlova. Užijeme si posledné svetlé chvíľky dnešného dňa a slnko sa s nami na dlhý čas rozlúči. V sedle pri rázcestníku je informačná tabuľa, z ktorej sa dozvieme niečo o prírodnej rezervácii Buchlov. Z lúky vojdeme do lesa a pokračujeme po žltej, ktorú pod skalami strácame, no keď sa 12 ľudí rozlezie po okolí, musel by v tom byť čert, aby sme správnu cestu nenašli. Že nie sme jediní, ktorí trošku blúdili, sa presvedčím aj pri opakovanom čítaní Maťovho článku.

Niečo nás ťahá k úzkej štrbine a prvý hlási, že našiel značku, no štrbinou treba prejsť po rebríkoch. Niektoré dámy mierne spanikária, no akí by sme to boli gentlemani, keby sme im nepomohli. Skalná štrbina je zdolateľná aj bez rebríkov, no hlavne teraz v zime, keď je skala miestami zaľadnená, sú veľmi nápomocné. Po výleze zo štrbiny nás privíta smerovník a informačná tabuľa náučného chodníka. Parťáci zahnú doprava, kde si na skale zložia veci, no vyberám sa vľavo na vrchol s dvojkrížom a slovenským znakom. Výhľady sú dnes obmedzené, môžeme len hádať, kde by sme čo videli. Ale aspoň máme dôvod sa sem vrátiť za lepšieho počasia. Ku krížu prichádzajú aj ďalší spoluturisti a poberám sa na druhú skalu, kde v kotlíku pení varené vínko a keďže je čas obeda, vyťahujeme z batohov poživeň. Hotové lukulské hody. Nebudem zachádzať do detailov, aby som zbytočne neprovokoval.

Duniaca zem pod nohami

Po obedňajšej prestávke sa dávame na odchod. Pokračujeme po žltej značke smerom na západ. Po asi polhodine klesania prichádzame k zákonom chránenému stromu. Je ním jaseň štíhly, ktorý bol za chránený vyhlásený v roku 1983. Vek pozoruhodného stromu na informačnej tabuli uvedený nie je, jeho výška je 30 metrov, šírka koruny 20 metrov, obvod kmeňa v prsnej výške je 600 cm, pri koreňoch 800 - 1000 cm. Rastie v nadmorskej výške 850 m n. m.

Od stromu klesneme ešte niekoľko desiatok výškových metrov do bezmenného sedla, v ktorom odpočíva maringotka a pri pohľade pred seba má niekoľko členov zajačie úmysly a radi by kopec pred nami obišli. Veď kto to kedy videl, na spiatočnej ceste po takom klesaní zase stúpať? Ale nakoniec v rámci hesla „všetci za jedného, jeden za všetkých“ svorne stúpame hore. Sme v tom, že pred nami je Žarnov. Po necelých 100 výškových metroch prichádzame ku skale, z ktorej rozoznávame blízky Buchlov. Ďalej nám hmla dovidieť nedovolí. Pokračujeme miernym stúpaním po hrebeni kopca a obdivujeme skalné útvary, ktoré ako keby niekto vyskladal z menších kameňov a popúšťame uzdu fantázii. Každý v skalách vidí niečo iné. Zem pod nohami poriadne duní. Vtáčnik je vulkanické pohorie a zrejme medzery medzi skalami sú príčinou dutého zvuku.

Keď sme takmer na opačnom konci tiahleho hrebeňa, vŕta nám v hlave, že sme museli obísť vrcholový kríž, o ktorom vieme, že sa na Žarnove nachádza. Pozeráme do mapy a zisťujeme, že nám unikol fakt, že medzi Žarnovom a Buchlovom sa nachádza ešte Sladná skala (913 m n. m.). Pokračujeme teda po žltej ďalej až do sedla pod Žarnovom. Odtiaľto je na vrchol podľa smerovníka 10 minút, no v skutočnosti o viac ako polovicu menej. Na vrchole Žarnova (840 m n. m.) sa nachádza dvojkríž a na blízkej skale tabuľka na pamiatku učiteľa z Radobice, ktorý si miesto zamiloval. Počasie sa nechce umúdriť, s pribúdajúcim časom teplota vzduchu klesá a po zohriatí sa varenou čokoládou zavelíme na odchod.

Ostreľovači s komínom

Vraciame sa do sedla a odtiaľ nasledujeme stopy po neznačkovanom chodníku. Prichádzame na lesnú cestu, ktorou sa popod hrebeň dostaneme na druhú, kvalitnú spevnenú lesnú cestu a neskôr späť na zelenú značku. Lesná cesta je husto lemovaná poľovníckymi posedmi, jeden z nich má dokonca komín a vo vnútri určite piecku. Smejeme sa, že sú tak nahusto, že ostreľovači majú čo robiť, aby jeden druhého nezostrelili.

Lesné cesty popod Buchlov sú bez problémov zjazdné aj na horskom bicykli. Na časti, po ktorej sme kráčali, nie sú ani nejaké extrémne stúpania. Ďalej sme po zvážnici nepokračovali a vrátili sme sa nám známou dolinou Dolinka späť k detskému táboru. Ešte predtým sa nám ukáže slnko ako veľká červená guľa, presvitajúca pomedzi stromy a zapadne za kopce.

Záver

Skôr, ako budeme uháňať po R1-tke domov, zastavíme sa v nemenovanej žarnovickej krčme, aby sme zhodnotili túru. Až na jedno narazené koleno všetko prebehlo bez väčších či menších komplikácií. Užili sme si zimný deň v neveľmi zimných podmienkach v lone prírody a už kujeme plány na jeseň, kedy sa sem určite vrátime a preskúmame ďalšie kúty Vtáčnika.

Autori fotografií: Zdeno Vasilišin a Andrea "Adina" Grunská

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek