Trasa

Liptovské Revúce, Teplô – útulňa Limba pod Rakytovom – Rakytov - útulňa Limba pod Rakytovom (nocľah) – Rakytov – Minčol – sedlo pod Čiernym kameňom – Liptovské Revúce, Stredná Revúca

Po dlhotrvajúcich nezvyčajných januárových teplách hlásia konečne na víkend poriadny mráz. V ústí Teplej doliny (635 m) parkujeme až niečo pred obedom, zlákalo nás totiž sledovanie grandslamového finále Australian Open s Dominikou Cibuľkovou. A hoci Dominika nakoniec prehrala, jej pekné výkony nás celkom hrejú pri srdci a pomáhajú nám prekonať zimu. Auto mi pri rozlúčke ukazuje -11 °C, mne sa ale zdá na pocit akási väčšia kosa. Asi nezvyk po teplách. Dlho sa teda nezdržiavame a vyrážame hore dolinou. Sneh nie je žiadny alebo ak, tak len jemný poprašok. V týždni som volala na Limbu, či netreba snežnice, malo snežiť, ale už chápem, prečo sa mi chatár Vojto smial, že načo. Mráz nám vyčaroval aspoň pekne namrznuté stromy. Cesta ubieha rýchlo, ani sa nenazdáme a po 1,5 h stojíme na lúke pod útulňou.

Zimná rozprávka

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Okolie Limby (1210 m) nás víta mrazenou krásou a modrou oblohou. Z hrebeňa Nízkych Tatier vidieť len kúsok, drží sa opar, čo je škoda. Utekáme sa zahriať do vnútra chaty, kde nás víta vysmiaty Vojto a trojica turistov. Hneď si dávame výbornú šošovicovú a aj chmeľovú polievku. Zisťujeme, že ráno tadiaľto prešli kamaráti Pali a Hono, ktorí mieria na salaš Martina pod Suchým vrchom. My sme sa rozhodli nocovať tu, hoci nám je ľúto, že bez našej partie. Dnes bude plno, očakáva sa cez 20 ľudí, možno padne rekord.

Na Rakytov

Okolo 15-tej vyrážame hore na Rakytov (1567 m) na západ slnka. Nad chatou chvíľu stojíme a snažíme sa rozlíšiť, či ihličnany sú naozaj limby. Podľa literatúry by pôvodné limby mali rásť len v Tatrách. Potom pokračujeme do Severného Rakytovského sedla. Pekne nasvietená Smrekovica a kúsok nízkotatranského hrebeňa sľubuje podvečerný zážitok, avšak kým vylezieme na samotný vrchol, tak slnko zachádza za mraky a z pekného západu nie je nič. Pokocháme sa aspoň morom oblakov vôkol nás a najmä ostrovom s názvom Čierny kameň. Čo povedať, stojí to za to. Samozrejmosťou sú aj fatranské klasiky Ploská, Borišov, ostrov Lysec a na severe aj kúštik Malej Fatry. Chvíľu ešte čakáme, či sa neudeje malý zázrak a slnko nevylezie, ale nakoniec schádzame naspäť na Limbu, vytešení aspoň z horského vzduchu.

Útulňa praská vo švíkoch, ale každý si nájde svoje miestečko. Večer ubieha rýchlo v príjemných diskusiách čakajúc na guľášik, na noc sa ukladáme v jedálni na zem na matrace, keďže vrch je beznádejne plný. Do rána sa ochladzuje a na zemi mi je celkom zima. Nuž, asi som si nemala brať len letný spacák, moja chyba. Vstávať kvôli fotkám na východ slnka sme nakoniec boli leniví, ale aj tak ráno snežilo. Aspoň bol dôvod váľať sa.

A opäť hore na hrebeň

Po raňajkách sa lúčime s Vojtom aj Stanom, ktorý tiež prišiel na Limbu kuknúť a pri jemnom posnežovaní stúpame opäť na Rakytov. Ja radšej rovno v mačkách, lebo pár centimetrov nového snehu prekrylo všetko šmykľavé. Slnko vidieť jemne za mrakmi, črtá sa možno pekný deň, na vrchole to však ešte nebude. Dlho sa nezdržiavame, urobíme zopár fotiek.

Z Rakytova klesáme rovno dole do Južného Rakytovského sedla cez Skalnú bránu. Trasa je teraz bezpečná, snehu je minimum. V sedle je upozornenie na lavinózny terén, zimná trasa obchádza Rakytov po žltej značke a výstup na vrchol je bezpečnejší zo Severného Rakytovského sedla. Teraz sa slnko začína predierať a hoci výhľady do diaľky chýbajú, príroda je úplne čarovná. Na kartu mi hneď pribúda zopár pekných fotiek Rakytova. O chvíľu sa noríme do lesa. Pohodlný terén nás privedie pod Minčol (1398 m). Letná trasa ho obchádza vľavo, my sme sa rozhodli ísť cez vrchol, keďže sa nikam neponáhľame a aj kvôli fotkám to tak bude lepšie. Počasie je teraz perfektné, slniečko svieti rovno na našu trasu. Prežívam najväčšie chvíle radosti. Je krásne, nefúka, nikde ani nohy, okolo nás super výhľady... toto môžem. Celý čas máme ako na dlani Čierny kameň s Ploskou a Borišovom a tiež turčiansku časť hrebeňa Veľkej Fatry.

Spod Čierneho kameňa začíname zostup do Liptovských Revúc, aby sme stihli autobus o 13-tej naspäť k autu. Pár otočení za Čiernym kameňom a hrebeň sa halí do oblakov. Tak vlastne je dobre, že zostupujeme. Dole to je rýchle, na tráve posypanej snehom sa dobre šmýka. Ja si frajerím na mačkách až takmer do dediny, istý krok nadovšetko.

Autobus v pohode stíhame, auto potom v Teplej doline nachádzame na svojom mieste a pekný deň je za nami. Bodaj by takýchto víkendov bolo čo najviac. Ďakujeme všetkým dobrým ľuďom, ktorí sa o chod útulne Limba starajú.

Chalani, robíte to parádne, radi sa vrátime.

Adushka a Matúš