Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Renčišov – Buče – Mindžová – Hermanov

Predvianočné obdobie v človeku vyvoláva sentimentálne pocity a niet krajší spôsob, ako ich ešte umocniť, ako stráviť čas v prírode s dobrými priateľmi. Pri vybere trasy som ani dlho neuvažoval. Naším cieľom bola vynikajúca útulňa Chotárna na Mindžovej a málo známe pohorie Bachureň v regióne Šariša.

Vzdialenosť
19 km
Prevýšenie
+588 m stúpanie, -723 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
zima – 21.12.2013
Pohoria
Šariš: Bachureň
Trasa
Voda
prameň pri útulni Chotárna
Nocľah
útulňa Chotárna na Mindžovej
Doprava
Prešov (vlak, bus) - Jarovnice (bus) - Renčišov (bus)
Hermanovce (bus) - Prešov (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1112 Prešov a okolie (1:50.000)

Škôlkari a peniaci šofér

V piatok ešte všetci zarezávame v práci alebo v škole, ale večer začína kolotoč telefonátov a vypisovania správ. Je potrebné zorganizovať osem ľudí, dohodnúť čas a miesto tak, aby to každému vyhovovalo, je to občas ako organizovať bandu škôlkárov. Ráno chýba len Šumi. Zaspal. Ale do telefónu sľubuje, že za nami príde. Všetci sme naložení, natešení a vysmiati, s množstvom nových zážitkov. Neraz sú práve spoločné túry jedinou možnosťou, kedy sa môžeme navzájom porozprávať.

Nemám rád šoférov autobusov. Klamal by som, keby som povedal, že všetkých, ale tie ich pohľady, keď vidia, že do autobusu nastupuje partia s veľkými batohmi a každý vyťahuje namiesto drobných papierové. Možno by aj vraždili... Usmievame sa, prečo si kaziť deň. Náladu však úplne pokazí šofér v Jarovniciach. S obrovskou nechuťou a aroganciou nás púšťa do autobusu a od zlosti sa mu pomaly až pení z úst. Prečo, to netuším. Zjavne ho jeho práca nesmierne baví...

Trasa

Renčišov – sedlo pod Marduňou – Dlhé diely – Javor – Bachureň, sedlo – Magura, sedlo – Buče – lyžiarske stredisko Dubovica – sedlo Buče – Mindžová – útulňa Chotárna – Mindžová- tiesňava Parkaň – Mindžová – útulňa Chotárna – Mindžová, sedlo – Hermanovce

V Renčišove vystupujeme do snehobielej krajiny. Sme prekvapení. V Prešove je všetko sivé, zahalené v hustej hmle a tu vykúka spoza oblakov slnko a na lícach štípe mráz. Paráda. V sedle pod Marduňou si dávame prestávku. Nevieme sa nabažiť modrej oblohy, slnečných lúčov a snehu okolo. Dole pod nami je všetko schované v hmle. Smerujeme hrebeňom okolo lyžiarskych vlekov v stredisku Dubovica, cez Dlhé Diely. Na severe z hmly vykúka Čergov, na juhu vedľajší hrebeň Bachurne. V snehu sa nešliape ľahko, ale aj napriek tomu si to užívame naplno. Trasa vôbec nie je monotónna, stále sa striedajú lúky, les a pekné výhľady. Na ďalšej z mnohých lúk sa otvorí výhľad smerom k Prešovu. Tento výhľad naozaj stál za to. V bielom mori len tri ostrovčeky – tri sopečné vrcholy vedľa seba – Šarišský hradný vrch, Lysá stráž a Stráž.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

K útulni Chotárna na Mindžovej to nemáme ďaleko a prechádzame trasu, ktorú viacerí z nás dobre poznajú. Hrebeň od Bachurne cez Búče až po Mindžovú je krajinársky veľmi príjemným. Najprudšie je posledné stúpanie na Mindžovú. Ale dopredu nás ženie predstava pohodlia v turistickej útulni pod jej vrcholom. V útulni nás čaká Šumi, ktorý nestihol ráno autobus, a tak si to sem vyšliapal za hodinku z Lipoviec. Medzitým stihol rozložiť v kozube oheň. Užívame si chvíle oddychu, pokoja a kamarátstva. Je pred nami celý večer a noc.

Parkaň v tme

Okolo polnoci nám je dlhá chvíľa a tak sa rozhodujeme, že ideme na vrchol Mindžovej obdivovať nočnú oblohu. Dávam návrh, aby sme išli pozrieť na Parkaň – pseudokrasovú tiesňavu, ktorá leží hneď pod vrcholom Mindžovej. Neváhame – svietime čelovkami a baterkami. Teda aspoň tí, ktorí ich majú a ideme. Les je v noci čarokrásny. Malá tiesňava, ktorá akoby sem ani nepatrila, je naozaj zaujímavým prírodným výtvorom a oplatí sa ju navštíviť. Pri návrate nám príroda opäť praje a režíruje divadlo v dolinách pod nami – akoby svet pohltilo biele more. Len na pár miestach cez hustú prikrývku presvitá oranžové svetlo dedín. Stojíme pred útulňou a vychutnávame krásy, ktoré nám pripravila príroda.

Do spacákov zaliezame až nadránom. Príjemne unavení, vysmiati a s plnými bruchami. V útulni je celú noc príjemne teplo. Jedine Jaro nás budí. Pravidelne vstáva a uteká riešiť veci so svojím žalúdkom. Asi mu čosi nesadlo alebo si možno dal trocha viac rumu, ako zvládne. Ráno sa nemáme kam ponáhľať, čaká nás len zostup do Hermanoviec. V úplnej pohodičke si užívame posledné chvíle v útulni, budíme časť osadenstva, ktorá nie a nie vyliezť z tepla spacákov. Ráno nám pripravilo opäť pekné inverzné výhľady. Východ slnka zafarbil oblohu do odtieňov žltej, červenej a oranžovej a všetci, ktorí majú foťáky, postávajú na lúke a snažia sa urobiť čo najlepší záber.

Do Hermanoviec je to len z kopca po rozľahlých lúkach. Hneď pod Mindžovou vchádzame do hustej hmly a vidíme akurát pár metrov pred seba. Je to úžasný pocit vidieť okolo seba dobrých kamarátov, ktorí podľahli čaru turistiky podobne ako ja. Bachureň je maličké pohorie, troška zabudnuté, ale práve to je čaro týchto kopcov. Málo ľudí, pekné lesy a nenáročné trasy sú ideálnou voľbou pre rekreačnú turistiku.

Fotogaléria k článku

Najnovšie