Autoturistika

Spišská Stará Ves, časť Lysá nad Dunajcom – štátna hranica SK/PL – Sromowce Wyżne (Vyšné Sromovce) – góra Majerz (výhľad) – Zamek Czorsztyn (ruiny Čorštínskeho hradu) – Przełęcz Snozka (sedlo), Wielkie Pole (Veľké pole) – Dębno, breh Dunajca – Falsztyn (Falštín), Zielone Skałki (Zelené skalky) – Niedzica (Nedeca), Dunajecký hrad a hrádza Čorštínskej nádrže – Łapszanka (Lapšanka), štátna hranica PL/SK – Osturňa, vrch Polianka – Hanušovské sedlo, Frankovská hora

Priehradu na rieke Dunajec poznám odjakživa z ciest do populárneho Nového Targu (Nowy Targ). Nikdy sme sa pri nádrži doteraz nezastavili, veď si to určite viete predstaviť. Vždy bolo plné auto s posádkou, ktorú zaujíma iba nakupovanie. Tak som to musel poriešiť tak, že som sadol do auta a vybral som sa tam jednoducho sám. Nie je to žiadny problém, pretože vodné dielo sa nachádza približne iba 3 km od štátnej hranice.

Čorstínska vodná nádrž (Czorsztyńskie Jezioro) vznikla v roku 1997 zahataním rieky Dunajec Čorstínskou priehradou vysokou 56 metrov. Tak vzniklo umelé jazero dlhé 9 km, široké 1,5 km a hlboké až 56 metrov, dĺžka pobrežia je takmer 30 km. Leží medzi Pieninami a Gorcami. Pod hlavnou priehradou vybudovali menšie Jezioro Sromowieckie, slúžiace ako vyrovnávacia nádrž. Pravidelne sa nad ním tvoria hmly a šíria sa ďalej po toku Dunajca, preto môj tip vybrať sa za hmlami a inverziou padol práve na toto miesto.

Ráno vstávam za hlbokej tmy, pretože ešte pred východom slnka chcem stáť na kopci Majerz (689 m). Podľa mapy by to malo byť vyhliadkové miesto. Po prechode autom cez našu poslednú dedinku Lysá nad Dunajcom (časť Spišskej Starej Vsi) sa bez niekedy obávaných colných kontrol ocitám v Poľsku. Po pár sto metroch na križovatke odbočím doprava a po hrádzi Sromovieckej nádrže (Jezioro Sromowieckie) prichádzam do Vyšných Sromoviec (Sromowce Wyżne), ktoré obchádzam zo severnej strany a po chvíli sa cesta stáča na sever. Nasledujú serpentínky a po chvíli vidím spomínaný plochý kopec Majerz. Žiadne parkovisko, tak auto nechávam na okraji cesty a vystupujem do slušného mrazu. Tráva je úplne zmrznutá, ale sneh ešte nie je, typický začiatok novembra. Presúvam sa nenáročným lúčnym terénom na vrchol kopca, keď zrazu spoza stromov vyskakuje slniečko. Teší ma pohľad, ale aj to, že okolo sú aj hmly slnkom sfarbené do žlta a nad jazerom očakávaná inverzia. A v diaľke sa krásne vypínajú Tatry, opäť sa mi ukazujú z trochu iného, dosiaľ nepoznaného uhla. Na vrchole nachádzam pekne upravené posedenie a informačný panel, ktorý upozorňuje turistov na obmedzenia, nakoľko je tu Pieniński Park Narodowy. Pieninský národný park (PIENAP) je bilaterálny národný park na území dvoch štátov. Je tu aj drevené oplotenie a určite sa tu od jari do jesene pasú ovce.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Inverzia podo mnou je krásna, presne pre toto som sem prišiel a som úplne spokojný, fotím a prsty mi kvalitne omŕzajú. Slnko pomaly stúpalo, tráva postupne odmŕzala a hmla nad jazerom postupne dostávala podobu hustého plnotučného mlieka. Nádhera. Strávil som tu ešte nejaký čas a medzitým som si obzeral pohorie Gorce, ktorého úpätia siahajú k nádrži.

Dole podo mnou niekde v hmle sa nachádza zrúcanina Čorštínskeho hradu (Zamek Czorsztyn), tak moje ďalšie kroky smerujú k nemu. Ale nie pešo, pretože dnes si robím najmä autoturistiku. Po zastavení na parkovisku pod hradom konštatujem, že je tu taká silná hmla, že môžem pokračovať ďalej a hrad nenavštívim. Aj tak by som z toho veľa nemal. V podstate si radšej vychutnávam historické pamiatky zvonku ako zvnútra, aj keď samozrejme ma zaujímajú aj ich útroby. Idem hľadať nejaké ďalšie vyhliadkové miesto nad priehradou. Tak sa dostávam na parkovisko neďaleko turistického smerovníka Przełęcz Snozka. Je tu bačovská koliba a pastviny. Po krátkom prieskume zisťujem, že po vyznačenej modrej značke sa dá ísť aj autom, keďže vedie po asfaltke. Vyjdem na najvyšší bod cesty, vystupujem a po pasienkoch sa dostávam niekde na Veľké pole (Wielkie Pole). Inverzná hmla je odtiaľto úchvatná. Opäť sú pekné výhľady do diaľok až na Tatry. Dole sa zrúcanina Čorštínskeho hradu (Zamek Czorsztyn) hrala na schovávačku s hmlou. Zrazu mi krv zaplavuje značná dávka adrenalínu. Zdola z kriakov sa na mňa vyrútila svorka dvoch čuvačov a ďalších štyroch neidentifikovateľných plemien psov. Musel som okamžite využiť služby koruny jedného zo stromov. Ešteže tu vôbec nejaký strom bol, pretože ináč by bolo asi veľmi veselo... Psíky si pekne posadali pod strom a až po nejakej chvíli začali postupne odchádzať za pánom pastierom, ktorý sa až po hodnej chvíli zjavil v diaľke. Rýchlo som sa premiestnil k autu a opäť som zišiel dole k vodnej nádrži.

Tam stále vďaka hmle panovala viditeľnosť na pár metrov, tak som sa rozhodol prejsť na druhú stranu cez Dunajec a zastavil som až v obci Dębno. Tu som sa rozhodol preskúmať pobrežie rieky Dunajec, tak som prešiel cez protipovodňovú hrádzu do inundačného územia. Musel som sa k brehu predrať cez hustý porast vŕb a všakovakých rastlín, natrafil som aj na dvojmetrový boľševník obrovský. Pri rieke hmla nebola, tak som sa tam trochu pomotal a našiel som stopy po bobroch. Tak a teraz nastal čas na druhú stranu jazera, pomaly idem autom a hľadám vhodné miesta na fotenie. Sem-tam sa zastavím a v goralskej obci Falštín (Falsztyn), úplnou náhodou na jednom zalesnenom kopčeku nachádzam zaujímavú vyhliadku s lavičkou. Je odtiaľto výborný výhľad na značnú časť nádrže a hmla sa rýchlo vytráca, veď bude o chvíľu poludnie. Až teraz zisťujem, že o tomto čase som chcel byť dávno doma a to dnes ešte ani zďaleka nekončím.

Ďalší cieľ je vyhliadkový bod na maličkom polostrove. Autom sa bez problémov dostávam po štrkovej ceste a ako prvé ma zaujmú dohryzené stromy od bobrov. Slniečko krásne svieti a oproti mám Čorštínsky hrad (Zamek Czorstyn) v plnej kráse. Pokúšam sa vydriapať aj na Zelené skaly (Zielone Skałki), čo sa mi darí len čiastočne, husté kriačiny sú proti. No aspoň sa mi ponúkol ďalší pohľad na severnú časť nádrže. Odtiaľto pôsobí skoro ako more. Tak sa postupne presúvam na miesto vyznačené na mape ako vyhliadkový bod a je to tu ozaj parádne. Okrem Čorštínskeho hradu (Zamek Czorsztyn) sa po pravej strane vypína aj Nedecký hrad Dunajec (Zamek Niedzica), a tak sa ponúka naozaj netradičný a výnimočný pohľad. Nad jedným jazerom dva hrady. Toto sa musí zvečniť aj panoramaticky. Pozerám odtiaľ aj na miesta na druhej strane Čorštínskeho jazera, kde som prednedávnom pobehoval.

Ďalším cieľom bol Dunajecký hrad (Zamek Niedzica) v pôvodne goralskej obci Nedeca (Niedzica) - rodisko slovenského herca Michala Dočolomanského, ale ešte predtým som si musel odskočiť pozrieť pláž, o ktorej som počul a chcel som ju vidieť na vlastné oči. A naozaj tam je regulárna piesková pláž. Sú tu aj móla s člnmi a v lete tu jazdia výletné lode. Obdivujem odtiaľto Nedecký hrad a o chvíľku som pri ňom. Našťastie je mimosezóna, tak nemám žiadny problém s parkovaním. Ocitám sa na akomsi nádvorí a obdivujem jeho krásu. Napadá mi ale ešte, že si odskočím aj na mohutnú priehradu jazera, z nej bude určite krajší pohľad na hrad a veru tak aj bolo. Hrad sa krásne zrkadlil na vodnej hladine a v hlbokých vodách priehrady podo mnou plávali akési pre mňa neznáme obrovské ryby. Z priehrady je pekne vidieť aj Čorštínsky hrad (Zamek Czorsztyn), čiže opäť zaujímavý pohľad. Vrátil som sa naspäť na nádvorie a trochu som to presnoril. Celkom ma zaujala a pobavila tabuľka upozorňujúca na duchov. Predstavil som si, koľko ľudí tu musí byť počas sezóny a som celkom rád, že dnes stretávam len zopár ľudí.

Po precitnutí z príjemných chvíľ s hrôzou zisťujem, že čo som si naplánoval na asi 2 hodiny, sa mi natiahlo takmer na 3/4 dňa. Slnko vyšlo okolo siedmej a teraz budú pomaly dve hodiny poobede. Nemá zmysel ponáhľať sa domov. Rátam si teda čas do západu slnka a vychádza to približne o 2,5 hodiny. Vymýšľam kam si zájdem vychutnať západ. Takže koniec autovýletu sa ani zďaleka nekončí a rozhodol som sa potiahnuť to cez goralskú dedinu Lapšanka (Łapszanka) do Osturne, kde si pohľadám nejaké výhľadové miestečko. Dediny spája žltá turistická značka, ktorá celý čas vedie asfaltkou širokou tak pre jedno auto. Pre osobné autá je bez problémov zjazdná. Zastavujem približne na tomto mieste ešte stále na poľskej strane a najmä Belianske Tatry mám odtiaľto ako na dlani. Pasú sa tu kravky a je tu veľmi malebne. Veľmi silné protisvetlo je proti foteniu Belianskych Tatier, tak sa rozhodujem ísť na našu stranu do Osturne s tým, že sa sem dnes možno ešte vrátim. Nakoniec si volím vrch Polianka, na ktorý sa od asfaltky dá dostať za pár minút. Aj tu je silné protisvetlo na fotenie Tatier, tak aspoň vychutnávam príjemné teplo neskorej jesene a sledujem stáda pasúcich sa oviec.

Stále mám času dosť a nechce sa mi tu len tak sedieť, tak ťahám ďalej. Idem do auta a o pár minút som v Hanušovskom sedle, pretože v mape som si vyhliadol na dnes ešte Frankovskú horu, mala by tiež ponúknuť slušné výhľady. Vlaste už z Hanušovského sedla je vidieť kadečo. Obchádzam okolo malej kaplnky, potom vchádzam do lesa, opäť lúka, zase les a po asi 15 minútach som hore. Je tu veľká lúka, vysoký vysielač a opäť pasúce sa ovce. Je odtiaľto veľmi pekný pohľad na pieninskú dominantu Tri koruny (Trzy Korony). Atmosféru pokoja postupne úplne pretŕhajú motorkári, ktorí sa vyrútili z lesa až sem. Čo už. Našťastie po chvíli odišli a začal som si vychutnávať postupný západ slnka s pre mňa opäť novými uhlami pohľadov na Tatry. Čaká ma len zbehnutie k autu. Domov som prišiel v hlbokej tme, tak ako som ráno odchádzal. Mám pocit, že som deň využil maximálne naplno.

Záver

Môžem uviesť, koľko kilometrov som v ten deň absolvoval. Celá trasa autom z domu cca 110 km, z toho vlastný okruh okolo Čorštínskeho jazera (Czorsztyńskie Jezioro) má približne 35 km. A k tomu ešte nejaké metríky po vlastných nohách. Konečne som si mohol povedať, že mám „more poľského Spiša“ celé obídené. Určite si to tu niekedy zopakujem. Tiež som bol spokojný z objavenia zaujímavého miesta nad Lapšankou (Łapszanka), kde v budúcnosti rád zavítam. A celkovo to tam budem musieť kompletne preskúmať, lebo takéto oblasti sa mi páčia. Nuž a pár hodín na to určite stačiť nebude. Kraj poľského Spiša má rozhodne čo návštevníkom ponúknuť!

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek